Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-75-2013.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/75/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: C.. K. T., nar. X.XX.XXXX, bytom P. 6, J. proti odporcovi: S. T., nar. X.XX.XXXX, bytom P. 6, J., o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 22.2.2013 sa navrhovateľka domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom č. XXX na ul. P. XXXX, č. LV XXXX vo vlastníctve osôb C.. K. T., rod. V. a S. T., v podiele 1/1 a zároveň uvalenia plomby na LV na Správe katastra hlavného mesta SR do ukončenia rozvodového konania a následného ukončenia konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 14.11.2012 podala návrh na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré je vedené pod sp. zn. 17P/390/2012. Má dôvodnú obavu o možnosť nekalého konania zo strany odporcu, keďže sa obáva, že odporca predá byt, ktorý majú v osobnom vlastníctve bez jej vedomia. K tejto obave ju vedú skúsenosti z doterajšieho konania odporcu, ktorý v minulosti kúpil a predal bez jej vedomia automobil zn. Ford Focus, taktiež bez jej vedomia vzal spotrebiteľský úver a kúpil automobil zn. Volkswagen Passat. Jednalo sa o značné finančné čiastky. Po podaní návrhu na rozvod je konanie odporcu ešte bezohľadnejšie a má strach z nebezpečenstva hroziacej ujmy pre seba a mal. dcéru K..
Navrhovateľka na podporu svojich tvrdení predložila LV č. XXXX, z ktorého súd zistil, že účastníci konania sú vlastníkmi bytu č. XXX, na XX. poschodí bytového domu na P. ul. č. X v J. v podiele 1/1, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 2079/100000 s tým, že uvedenú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy zapísanej dňa 31.1.2002.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Prípady, kedy môže súd nariadiť predbežné opatrenie sú demonštratívne uvedené v ust. § 76 OSP.
Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Z obsahu spisu súd zistil, že účastníci sú manželia, na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 17P/390/2012. Toto konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základnými znakmi predbežného opatrenia sú teda jeho dočasnosť a provizórnosť. Nejde tak o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie možno nariadiť v prípadoch: 1. ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, príp. je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Prvý z uvedených dôvodov nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 2. V druhom prípade ide o situácie, keď sa povinný subjekt správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu.
Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej), alebo zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán a vykonaní dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bola aspoň osvedčená danosť práva alebo nároku, ktorého sa má opatrenie týkať, potreba rýchlej a dočasnej úpravy a aby právne pomery medzi účastníkmi alebo nárok boli ohrozené, a aby toto ohrozenie bolo osvedčené (nemusí byť dokázané). Toto ohrozenie nároku musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a predbežné opatrenie sa musí týkať otázky, ktorá je predmetom samotného konania.
Navrhovateľka sa pre prípad nariadenia predbežného opatrenia dožaduje, aby sa odporca zdržal akéhokoľvek nakladania s predmetným bytom až do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva a následného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že navrhovateľka neosvedčila nárok na nariadenie predbežného opatrenia, podľa názoru súdu neexistuje dôvodná potreba dočasne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi, nakoľko nehrozí vznik reálnej ujmy. S ohľadom na tvrdenia navrhovateľky a skutočnosť, že účastníci konania sú stále manželia a ich bezpodielové spoluvlastníctvo zatiaľ nezaniklo, mal súd za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené vyššie uvedené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu jednak nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej a jednak žiadnym spôsobom nepreukázala hrozbu vzniku reálnej ujmy. Navrhovateľka uvádza, že s ohľadom na predošlé konanie odporcu má dôvodnú obavu, že odporca bude nakladať s bytom, ktorého sú obaja vlastníkmi. Nepreukázala žiadny konkrétny dôvod spočívajúci v správaní odporcu, ktorý by odôvodňoval nariadenie požadovaného predbežného opatrenia. Nepostačuje pocit navrhovateľky „že odporca predá byt, ktorý máme v osobnom vlastníctve bez môjho vedomia... a ... mám strach z
nebezpečenstva hroziacej existenčnej ujmy pre seba a maloletú dcéru K. T.“. V zmysle návrhu sa predbežným opatrením má odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s bytom a uvalenia plomby na list vlastníctva, pričom však sama navrhovateľka je si vedomá toho, že je vlastníčkou predmetného bytu v rovnakom podiely ako odporca titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto odporca bez jej vedomia a súhlasu nemôže nakladať s nehnuteľnosťou nijakým spôsobom. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, čím sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva. Ďalším pojmovým znakom bezpodielovosti účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na výkone práv. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového spoluvlastníctva sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne a spoločne tiež uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z toho vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám pokiaľ ide o spoločné veci upravuje ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ust. § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá.
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 a § 145 OSP a keďže úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v siedmich vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 OSP a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha), a to len s odôvodnením v súlade s § 205 ods. 2 OSP (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne posúdenie veci).