Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2P-184-2012.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/184/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky - Ž. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. X proti odporcovi - Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, Č. M., o návrhu na rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. T., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky Ž. S., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté v Českej republike, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu - Městský úřad Blovice, okres Plzeň - Jih, vo zväzku 1, ročník 2004, strana 62, pod poradovým číslom 7, r o z v á d z a.
Maloleté dieťa I. Y. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého I. Y. výživným po tisíc korún českých(Kč), vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 12.11.2012 domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je trvale rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania má vykázané, bol vypočutý pred dožiadaným súdom a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu v súlade s jeho písomným vyhotovením.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu doporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom zápisnice z výsluchu odporcu, s obsahom spisu 2P/184/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti od roku 2011 z dôvodu, že odporca nadviazal vzťah s inou ženou a očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Z ich spolužitia pochádzajú dve maloleté deti, pričom odporca je zapísaný ako otec len u maloletého I., u maloletého Y. je ako otec uvedený jej prvý manžel, nakoľko dieťa sa narodilo za trvania jej prvého manželstva. V súčasnej dobe je vedené konania o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému Y.. Výživné pre maloletého I. navrhla určiť vo výške 1.000,- Kč, počnúc dňom 01.03.2013. Odporca sa s maloletým stretáva v čase kedy príde na návštevu na Slovensko, v stretávaní s dieťaťom mu nebráni. Navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 288,57€ a prídavku na dve deti.
Zo zápisnice z výsluchu odporcu bolo zistené, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pričom nepoprel dôvody rozpadu manželstva uvedené navrhovateľkou. Mal záujem o mimosúdnu dohodu s navrhovateľkou ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťa, výživné navrhol určiť vo výške po 1.000,-Kč. Mimo maloletého I. má vyživovaciu povinnosť k maloletému Y. S., ktorý pochádza z jeho vzťahu s navrhovateľkou. Má záujem o stretávanie sa s maloletými deťmi. Uviedol, že v súčasnej dobe je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 3.500,-Kč. príležitostne vykonáva brigádnické práce, kde sa jeho príjem pohybuje okolo 5.000,-Kč. Býva v nájomnom byte, kde pravidelne uhrádza mesačne 3.600,-Kč za nájomné a 1.950,-Kč za elektrickú energiu. So svojou priateľkou nežije v spoločnej domácnosti a v mesiaci máj a by sa im malo narodiť spoločné dieťa.
Kolízny opatrovník so zverením maloletého I. do osobnej starostlivosti matky súhlasil, otca navrhol zaviazať prispievať na výživu maloletého vo výške po 1.000,-Kč mesačne.
Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.06.2004 před Městským úradom Blovice, Česká republika. Z manželstva pochádza maloleté dieťa I. Y., nar. XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania prerušili manželské spolužitie v roku 2011, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Príčinou rozpadu manželstva bol odporcov mimomanželský vzťah intímneho charakteru. Z tohoto vzťahu odporca očakáva narodenie dieťaťa.
Súd mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a hlboko rozvrátené, navrhovateľka odmieta tolerovať odporcov mimomanželský vzťah a v žiadnom prípade nemieni obnoviť manželské spolužitie.
Zo vzťahu účasrníkov konania pochádzajú celkove dve maloleté deti, pričom odporcove otcovstvo je preukázané len u maloletého I., preto súd o úprave práv a povinností rodičov k maloletému Y. S. nerozhodoval. Styk maloletého syna s odporcom súd neupravil z dôvodu, že matka stretávaniu dieťaťa s otcom nebránia, rodičia sa na styku vedia dohodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha / ako má odvolací súd rozhodnúť/, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch vyhotoveniach, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa / § 205 ods. 1 O. s. p./.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.