Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cpr-9-2012.pdf
PDF · 92.31 KB
No categories available
15Cpr/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, S. J., zastúpeného JUDr. Jánom Daránim, advokátom, so sídlom Štúrova 32, Liptovský Mikuláš, proti odporcovi BA-HOLZ s.r.o., so sídlom Miletičova 65, Bratislava, IČO: 44 430 591, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 16.10.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 527,60 € na účet advokáta JUDr. Jána Darániho, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.12.2012, doručeným súdu dňa 12.12.2012, domáhal proti odporcovi určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi listom zo dňa 16.10.2012, je neplatné a náhrady trov konania.
Podanie návrhu na súd navrhovateľ odôvodnil v návrhu na začatie konania a pred súdom na pojednávaní dňa 06.3.2013 tým, že u odporcu bol zamestnaný od 1.6.2012 ako vodič. Listom zo 16.10.2012, ktorý mu bol doručený poštou 25.10.2012 potom, ako túto písomnosť odmietol prevziať na pracovisku dňa 16.10.2012, odporca s ním okamžite skončil pracovný pomer. V tomto liste odporca poukazuje iba na § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Naplnenie tohto ustanovenia ničím nekonkretizuje. V tomto zrušovacom prejave odporcu nie je skutkovo vymedzený dôvod, to znamená, že nie je skutkovo opísané konanie, v ktorom odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom. Okamžitého skončenia pracovného pomeru je neurčité a nepreskúmateľné, preto je s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka neplatné.
Listom zo 7.11.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Keďže tento list pošta vrátila navrhovateľovi s poznámkou na obálke „adresát neznámy“, listom z 21.11.2012 navrhovateľ to isté - teda, že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, oznámil konateľovi odporcu.
Súd prejednal vec v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie konané pred tunajším súdom dňa 06.3.2012 nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, hoci bol poštou dňa 09.01.2013 riadne predvolaný aj s doručením návrhu na začatie konania s prílohami a výzvou na písomné vyjadrenie k návrhu s prílohami. Odporca bol v konaní nečinný, keď sa v stanovenej lehote k návrhu s prílohami nevyjadril. Súd preto prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Vykonaným dokazovaním výpoveďou navrhovateľa a oznámením obsahu listinných dôkazov súdom, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu (§ 129 ods. 1 O.s.p.), zistil súd tento skutkový stav veci:
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol založený písomnou pracovnou zmluvnou uzavretou dňa 31.5.2012 na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce vodič, s dňom nástupu do práce 01.6.2012, s miestom výkonu práce Európska únia, s dohodnutou mesačnou mzdou 327,70 € a dĺžkou pracovného času 40 hodín týždenne.
Listom zo dňa 16. 10. 2012, označeným ako „OKAMŽITÉ SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU ZO STRANY ZAMESTNÁVATEĽA“ ktorú písomnosť doručoval odporca navrhovateľovi na pracovisku dňa 16.10.2012 a navrhovateľ prijatie tejto písomnosti odmietol, odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 16.10.2012 bez uvedenia dôvodu.
Listom zo 7.11.2012, podaným na poštovú prepravu dňa 07.11.2012, navrhovateľ oznámil odporcovi, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Túto doporučenú listovú zásielku, adresovanú odporcovi na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri, pošta vrátila navrhovateľovi s poznámkou „adresát je neznámy“.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi účastníka konania zotrval na relevantných skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania s tým, že po odmietnutí prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru mu odporca neprideľuje prácu, ani sa s ním nekontaktuje.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "Zákonník práce"), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
Podľa § 38 ods. 4 veta posledná Zákonníka práce, účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa podaný proti odporcovi je dôvodný.
V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikol platne pracovný pomer na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy dňa 31.5.2012 ako aj skutočnosť, že dňa 16.10.2012 bolo v písomnej forme v súlade s § 38 ods. 1, ods. 4 veta posledná Zákonníka práce, doručené navrhovateľovi odporcom okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 16.10.2012, ktorého obsahom je iba uvedenie právnej kvalifikácie tohto jednostranného právneho úkonu odporcu, bez akéhokoľvek skutkového vymedzenia dôvodu tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je upravené v Zákonníku práce ako jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru, ktorý možno uplatniť len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca aj po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas plynutia výpovednej doby. Právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú okamihom doručenia takéhoto jednostranného adresovaného právneho úkonu druhému účastníkovi, teda bez výpovednej doby. Keďže ide o veľmi vážny zásah do právneho postavenia oboch účastníkov daného pracovnoprávneho vzťahu, je zamestnávateľ ale aj zamestnanec oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov, taxatívne vymenovaných v Zákonníka práce.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí mať písomnú formu a musí byť doručené druhému účastníkovi počas prekluzívnej doby, uvedenej v ustanovení § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bol dostatočne určitý, zrozumiteľný a najmä nezameniteľný za iný dôvod. Použitý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť, ani dopĺňať.
Predpokladaný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktorým je závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom (§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), má najčastejšie formu zavineného porušenia pracovnej disciplíny a základných právnych povinností zamestnanca, ustanovených v § 81 Zákonníka práce. Preukazovať závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, a teda zákonnosť uplatnenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ, pričom sa vyžaduje, že zamestnancom musí byť takéto porušenie pracovnej disciplíny zavinené aspoň z nedbanlivosti.
Okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho platnosť súd posudzuje nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok tohto právneho úkonu ako ich ustanovuje Zákonník práce, ale aj z hľadiska všeobecných náležitostí právnych úkonov, upravených v Občianskom zákonníku, to znamená z hľadiska
náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu (napr. okamžitého skončenia pracovného pomeru) so zákonom a dobrými mravmi.
Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom skončení pracovného pomeru, ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru uvedeného v § 68 Zákonníka práce.
Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 16.10.2012, ako jednostranný právny úkon zamestnávateľa neobsahuje žiadne skutkové vymedzenia dôvodu tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, je tento jednostranný právny úkon absolútne neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj pre jeho rozpor so zákonom (§ 70 Zákonníka práce), preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania 527,60 €, ktoré sú trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom priznané v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, ako boli písomne vyčíslené advokátom, súc viazaný návrhom navrhovateľa na náhradu trov konania podľa § 153 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky bola v roku 2012 základná sadzba tarifnej odmeny v sume 58,69 € a v roku 2013 je v sume 60,07 € za jeden úkon právnej služby. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15, § 17 ods. 1 cit. vyhlášky súd priznal navrhovateľovi náhradu tarifnej odmeny jeho právneho zástupcu za dva úkony právnej služby bez DPH po 58,59 € za 1 úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07.12.2012, 2. podanie písomného návrhu na začatie konania zo dňa 10.12.2012 na súd), za jeden úkon právnej služby bez DPH 60,07 € za úkon účasti na pojednávaní dňa 06.3.2013 (spolu je odmena 177,45 €). Keďže právny zástupca navrhovateľa má sídlo v Liptovskom Mikuláši, priznal mu súd náhradu cestovných výdavkov osobným motorovým vozidlom z Liptovského Mikuláša do Bratislavy a späť na pojednávanie dňa 06.3.2013 v sume 168,01 € bez DPH (vzdialenosť 600 km, spotreba 6,4 l/100 km, zákl. náhrada 0,183 €/km, priemerná cena PHM 1,516 €/l). Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhradu za stratu času za čas strávený cestou z jeho sídla do miesta pojednávania a späť na pojednávanie dňa 06.3.2013 za 14 polhodín po 13,01 € za 1 polhodinu bez DPH (spolu 182,14 €). Úhrnom sú trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom 527,60 €.
O uložení povinnosti odporcovi zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 99,50 €, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Keďže navrhovateľ je v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona) a súd tomuto jeho návrhu vyhovel, odporca, ktorý nie je oslobodený od súdnych poplatkov, je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v sume 99,50 € (položka č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).