Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/248/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: HP - PROGRES, spol. s. r.o., Mlynská zem 463/87, Branč, IČO: 36 553 832, právne zast. advokátkou: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., Rázusova 2, Nitra, proti žalovanému: Brzdy Lipová, s.r.o., Lipová 449, 941 02 Lipová, IČO: 44 817 231, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. -75 zo dňa 27.06.2012 v časti, ktorej bola žalovanému uložená povinnosť na plnenie a povinnosť na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č.k. -75 zo dňa 27.06.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol v prejednávanej veci tak, že konanie o zaplatenie 100 eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.982,48 eur s príslušenstvom a taktiež mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 125 eur a 197,40 eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že na základe mailovej objednávky žalovaného zo dňa 20.08.2010 uzavreli účastníci zmluvu o dielo podľa a nasledujúcich , v ktorej žalobca vystupoval na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa. Z predložených listinných dokladov a to najmä z pracovných listov zo dňa 04.10.2010 a 16.11.2010 ale aj zo zápisu z tlakovej skúšky č. 64/2010, správy o vykonaní odbornej prehliadky nízkotlakovej teplovodnej kotolne zo dňa 03.12.2010 súd považoval za preukázané, že z uvedenej zmluvy splnil svoj záväzok tým, že objednané dielo pre žalovaného vykonal.

Súd nepovažoval za preukázané, že by z vyššie uvedenej zmluvy splnil v celom rozsahu aj žalovaný ako objednávateľ a že by cenu vykonaných prác žalobcovi uhradil v plnej výške. V tejto súvislosti súd poukázal na čiastočné plnenie zo strany žalovaného dňa 24.01.2012 vo výške 100,- eur, ktoré v súlade s možno považovať za uznanie zvyšku dlhu, pretože podľa vyjadrenia žalobcu, v čase poskytnutia tohto čiastočného plnenia, žalovaný nemal voči nemu žiaden ďalší záväzok, okrem záväzku vyplývajúceho z fa. č. 2011001.

Žalobca predložil súdu dohodu o urovnaní, ktorá podľa jeho vyjadrenia mala byť vyhotovená žalovaným, účastníkmi však podpísaná nebola. V odseku I. uvedenej dohody o urovnaní je uvedené, že žalovaný 24.01.2012 časť dlhu vo výške 100,- eur uhradil. V odseku II. tej istej dohody sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi zvyšok žalovanej sumy vo výške 1.982,84 eur mesačnými splátkami, pričom posledná splátka mala byť splatná 15.02.2013.

Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t.j. dňom 11.02.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Zákl. úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1% a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje práve úrokovú sadzbu 9% a žalovaný je preto povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania práve vo výške 9%. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nižšej výške (7,3% ročne) preto mu súd úroky z omeškania v takto uplatnenej výške priznal.

O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť na plnenie istiny a príslušenstva a v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania. Žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že súd nemal právo pokračovať v konaní a prejednať vec bez prítomnosti žalovaného, nakoľko žalovaný nebol na pojednávanie riadne predvolaný. Žalovanému nebolo doručené predvolanie na predmetné pojednávanie, preto má za to, že žalovanému bolo tak odňaté právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti tak, ako to ukladá ust. . Zároveň žalovanému tak bolo odopreté právo byť prítomný na vykonávanom dokazovaní, ako právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Súd sa však v predmetnom spore nezaoberal namietanou pasívnou legitimáciou, kedy žalovaný nie je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Žalobca nesprávne žaloval žalovaného - Brzdy Baumrukr, s.r.o., ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore, nakoľko žalovaný ešte pred vykonaním prác informoval žalobcu, že predmetné práce majú byť vyfakturované majiteľovi nehnuteľnosti, nakoľko tento dal súhlas na ich vykonanie, pričom na objednanie predmetných prác splnomocnil žalovaného, čo však nezakladá skutočnosť, že sa žalovaný stal účastníkom zmluvy o dielo. Žalovaný má uzavretú Nájomnú zmluvu na nehnuteľnostiach, ktorú uzavrel dňa 24.02.2010. V článku 8.5. tejto nájomnej zmluvy je uvedené: „Nájomca je povinný na vlastné náklady zabezpečovať bežnú údržbu a opravy na predmete nájmu v obvyklom rozsahu (do 180,- eur/mesiac).“ Na základe uvedeného je jednoznačne preukázané, že práce vykonané žalobcom mali byť vyfakturované vlastníkovi nehnuteľnosti. Na základe uvedeného žalovaný nie je účastníkom predmetného súdneho sporu, nie je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti a má za to, že konaním na súde prvého stupňa došlo k procesným chybám, ktorými bolo žalovanému odňaté právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že v samotnom konaní žalobca poukázal na ust. , v zmysle ktorého, ak dlžník čiastočne plní svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznávaj zvyšok záväzku. Žalovaný v časti svoj záväzok plnil a preto svoj záväzok uznal. Toto ale nie je jediný dôkaz, ktorý žalobca v konaní predložil. Žalobca v konaní predložil aj objednávku žalovaného, odsúhlasenie predbežnej ceny žalovaným, ďalej žalovaným podpísaný odovzdávací protokol, žalovaným podpísaný zápis o vykonanej skúške funkčnosti, pričom všetky tieto dokumenty podpisoval pán T., ktorý sa písomne v tomto konaní vyjadruje tak, že si nič neobjednal. Navyše pán T. v tomto konaní uvádza, že bol splnomocnený na objednanie týchto prác, ale takéto splnomocnenie v konaní nikdy nepredložil, hoci mal na to vyše jedného roka času. Okrem toho táto argumentácia je irelevantná, pretože sa nezakladá na pravde a všetky práce si objednal a preberal žalovaný - spoločnosť Brzdy Baumrukr s.r.o. Ďalej žalobca v konaní predložil dohodu o urovnaní, návrh ktorej predkladala právna zástupkyňa žalovaného pani R. F., ktorá však v súdnom konaní žalovaného nezastupovala, ale komunikovala s právnym zástupcom žalobcu a to prostredníctvom e mailu. Autorom dohody o urovnaní bola právna zástupkyňa žalovaného. K podpisu tejto dohody nikdy nedošlo, pretože sa následne pani R. F. už nevedela s pánom T. skontaktovať. Návrh dohody je taktiež dôkazom o tom, že žalovaný si je

vedomý svojho záväzku. Žalobca považuje rozhodnutie Okresného súdu za správne a navrhol odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietnuť a potvrdiť rozsudok okresného súdu vo veci samej.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie žalovaného podľa ust. na nariadenom pojednávaní podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pojednával pritom v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané postupom podľa .

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol o prejednávanej veci na pojednávaní konanom dňa 27.06.2012, pričom na predmetné pojednávanie predvolal žalovaného doporučenou zásielkou, pričom táto nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote a dňa 13.06.2012 bola zaslaná súdu prvého stupňa pričom doručená mu späť bola dňa 14.06.2012. Vychádzajúc z ust. sa teda považuje písomnosť za doručenú právnickej osobe pokiaľ nebolo možné doručiť písomnosť na jej sídlo uvedené v obchodnom registri alebo v inom registri a iná adresa súdu nie je známa. Predmetná písomnosť sa teda považuje za doručenú do troch dní od vrátenia nedoručenej zásielky súdu. A to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie.

S poukazom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že súd prvého stupňa nepochybil pokiaľ vo veci konal dňa 27.06.2012 a teda aj vo veci rozhodol bez prítomnosti žalovaného. Dôvody podania odvolania v tomto rozsahu teda nemožno považovať za relevantné.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, z ktorého je nepochybné, že žalovaný mailovou objednávkou zo dňa 20.08.2010 si objednal u žalobcu vykonanie práce, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu. Tento dôkaz tak isto ako ďalšie dôkazy predložené žalobcom v tomto konaní a to pracovné listy, krycie listy rozpočtu, zápis z tlakovej skúšky, správy o vykonaní odbornej prehliadky, zástupcom žalovaného vyhotovenej dohody o urovnaní ako aj mailovej komunikácie bol súdom prvého stupňa vyhodnotené v zmysle ust. a z ich obsahu teda nepochybne vyplýva dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zapletenie sumy 1.982,48 eur spolu s príslušenstvom. Berúc do úvahy taktiež skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok voči žalobcovi. Súd prvého stupňa dôvodne dospel k záveru, že došlo k uznaniu zvyšku dlhu v zmysle Obch. zák.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto rozhodol o jeho potvrdení v napadnutej časti podľa ust. .

Úspešnému účastníkovi konania, žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.