Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-9-2013.pdf
PDF · 70.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/9/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného C. L. za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 6. marca 2013 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 82/12-131 zo dňa 21. 11. 2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. L. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 82/12-131 zo dňa 21. 11. 2012 bol obž. C. L. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 21. 12. 2011 okolo 20.00 h vo Veľkom Krtíši na parkovisku pred obytným blokom č. X na ulici H. dvakrát nohou kopol do pravého predného blatníka osobného motorového vozidla zn. Renault Megane, EČ: H.-S., ktoré poškodil, čím pre majiteľa B. G. spôsobil škodu vo výške 443,- eur.
Za to bol odsúdený podľa § 245 ods. 1 s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť poškodenému B. G. škodu vo výške 443,- eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianskosúdne konanie.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich súhrne dospel k záveru o vine obžalovaného, kde síce obžalovaný trestnú činnosť poprel, avšak je podľa názoru prvostupňového súdu usvedčovaný výpoveďou svedka C.. G. V., o vierohodností ktorého súd nemal žiadne pochybnosti. Naproti tomu súd neuveril výpovediam svedkýň L. A. a svedkyne C. L. s tým, že tieto výpovede nie sú kompatibilné s evidenciou telefonických hovorov v prípade obžalovaného. Vo vzťahu k uloženému trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a preto mu súd vymeral trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený na krátku skúšobnú dobu a to skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. S poukazom tiež na skutočnosť, že poškodený si v trestnom konaní riadne uplatnil svoj nárok na náhradu škody, prvostupňový súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému škodu vo výške 443,- eur a so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na občianskosúdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, t.j. hneď bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré neskôr písomne doplnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uvádza, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu
a preto rozsudok považuje voči svojej osobe za nespravodlivý a nezákonný. Zdôrazňuje, že svedectvo C.. V. považuje za účelové, keďže vodič motorového vozidla B. G. ml. má byť jeho klientom a že o tomto skutku sa mal dozvedieť až s odstupom niekoľko dní. Rovnako namieta i výšku spôsobenej škody, kde poukazuje na to, že doposiaľ motorové vozidlo je v pôvodnom stave, nebolo doposiaľ opravené. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný tiež zdôrazňuje, že v kritickom čase sa nachádzal na návšteve, čo môžu potvrdiť aj svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí s tým, že nebolo preukázané, že vodič motorového vozidla B. G. bezprostredne nahlásil poškodenie na polícii a že polícia urobila ohliadku až s odstupom niekoľkých dní. V doplnení odvolania ďalej obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uvádza, že so svojim obhajcom navrhli vykonať rekonštrukciu, prípadne vyšetrovací pokus za účelom zistenia postavenia oboch účastníkov, avšak tomuto nebolo vyhovené, kde týmito vyšetrovacími úkonmi by bolo preukázané, že z miesta, kde stál údajne svedok, nemohol vidieť také skutočnosti, ktoré popísal vo svojej svedeckej výpovedi. Tak isto namieta motív žiarlivosti, pretože B. G. ml. ani nestretol, ani mu netelefonoval, jednoznačne takýto motív vylúčil, pričom poukázal i na výpisy svojich telefonických hovorov. Vyslovil tiež záver o pochybnosti a objektívnosti celého vyšetrovania, nakoľko svedok G. a C.. V. ako aj policajt T. sa navzájom poznajú. Záverom svojho doplnenia odvolania ešte uvádza, že súd si účelovo vyložil i výpis telefónnych hovorov, ktorý sám predložil ako dôkaz o svojej nevine, avšak súd tieto výpisy použil ako dôkazy jeho viny s tým, že keby vedel, že je vinný tak by takéto dôkazy súdu ani nepredkladal. Zdôrazňuje, že v kritickom čase bol na návšteve u svojej známej so svojou vtedajšou priateľkou.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že prvostupňový súd rozhodol vo vzťahu k obžalovanému, pokiaľ ide o jeho výrok o vine ako aj výrok o treste správne a v súlade so zákonom.
V rámci ustálenia skutkového stavu prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo i vzájomne vyhodnotil a dospel ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom prvostupňový súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Tr. zák. v otázke viny. V tejto súvislosti potom odvolací súd po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj po preskúmaní samotného rozsudku dospel k záveru, že tento rozsudok je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu. Senát krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že výpoveď svedka, ktorý bezprostredne videl obžalovaného pri skutku, t.j. svedka C.. G. V., že táto výpoveď je presvedčivá a vierohodná, kde i na hlavnom pojednávaní tak, ako si mal krajský súd možnosť v rámci prípravy verejného zasadnutia prehrať zo záznamu z hlavného pojednávania, veľmi presvedčivo a autenticky popísal celý priebeh skutku i skutočnosti ako sa obžalovaný schovával po tomto skutku. Preto ani odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti výpovede tohto svedka. Práve bezprostrednosť jeho prejavu na hlavnom pojednávaní a jeho popisovanie skutočností ako bezprostredného priameho svedka považuje i krajský súd za rozhodujúce a dostatočné pre posúdenie jeho vierohodnosti. Naproti tomu však ako rozviedol prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, má i krajský súd pochybnosti o vierohodnosti svedkov, ktorí vypovedajú v prospech obžalovaného z dôvodu priateľského a blízkeho vzťahu s obžalovaným a preto je i krajský súd toho názoru, že prvostupňový súd správne vyhodnotil tieto svedecké výpovede ako nevierohodné a správne teda ustálil skutkový stav ako i otázku zavinenia. Rovnako tak správne potom ustálil prvostupňový súd i výšku spôsobenej škody v zmysle odborného vyjadrenia.
Keďže v danom prípade i trest, ktorý bol obžalovanému uložený má výchovný charakter a nie je namieste ukladať iný trest, má krajský súd za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané na základe správne zisteného skutkového stavu, kde bola správne aplikovaná i právna kvalifikácia konania a správne bol uložený obžalovanému i výchovný trest, vrátane povinnosti náhrady škody, bolo potrebné potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.