Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-13-2013.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B.. Z. XXX/XX a A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. D. S., S. XXXX/XX, zastúpeného M.. O. N. a M.. Z. N., V. so sídlom v H., A. XXXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. októbra 2012, č.k. 4P/75/2012-42, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určil výživné na mal. O. sumou 100 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 17.09.2012. Zaostalé výživné za dobu od 17.09.2012 do vyhlásenia rozsudku v sume 86,67 Eur uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Konanie v časti o určenie výživného v sume vyššej ako 150 Eur mesačne s účinnosťou od 17.09.2012 zastavil. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu otcovi ho aj odovzdať. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že rodičia maloletého spolu nežijú, pričom nedošlo k dohode o ich právach a povinnostiach voči maloletému. Je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, kde má vytvorené vhodné podmienky a zázemie. Ide o dieťa v útlom veku, a preto je odkázaný na sústavnú osobnú starostlivosť matky. Výživné od otca na maloletého určil s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov od narodenia dieťaťa. Podľa zistených osobných, zárobkových a majetkových pomerov otec dieťaťa má čistý mesačný príjem v sume 550,69 Eur, z ktorého prispieva rodičom na stravu a bývanie sumou 100 Eur mesačne. Má vo vlastníctve byt, ktorý neužíva, ale prenajíma na základe zmluvy za sumu 350 Eur mesačne, pričom platí za tento byt vo výške 110 Eur mesačne. Príjmom matky je materský príspevok vo výške 194,70 Eur a rodinné prídavky vo výške 22,54 Eur + dávky v hmotnej núdzi v sume 13,50 Eur. Konštatoval ďalej, že vyživovacia povinnosť matky voči dieťaťu spočíva v prevažnej miere v jej osobnej starostlivosti o dieťa, a preto plnenie vyživovacej povinnosti spočíva vo väčšej miere na otcovi dieťaťa.
Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku o výživnom, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojich právnych zástupcov odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že mu bude uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne, s účinnosťou od 08.10.2012. Súdu prvého stupňa vyčítal, že určil otcovi také výživné, ktoré určí vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému v takej sume, ktorá nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa. Poukazoval aj na podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala na jeho strane od 01.12.2012, keď 30.11.2012 bol ukončený jeho pracovný pomer, nakoľko u jeho zamestnávateľa došlo ku skončeniu pracovného pomeru s viacerými zamestnancami v dôsledku dlhodobo nepriaznivej hospodárskej situácie zamestnávateľa. Poukázal na tú skutočnosť, že matka maloletého bola pred narodením dieťaťa z vlastnej vôle dlhodobo nezamestnaná. Má záujem o dieťa a podieľať sa na jeho výchove aj formou stretávania. Vyslovil názor, že výživné nemá byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom otca a aby mu zostali aj finančné prostriedky na cestu za účelom styku s dieťaťom.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Okolnosť, že matka bola dlhšiu dobu pred narodením dieťaťa nezamestnaná, nepovažoval za významnú pre určenie výživného. Matka svoj byt, ktorý má vo vlastníctve, neprenajíma, pretože v minulosti jej v súvislosti s prenájmom vznikli vysoké nedoplatky na nájomnom a platbách súvisiacich s užívaním tohto bytu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny.
Odvolací súd preskúmaním veci a doplnením dokazovania výsluchom rodičov maloletého, oboznámením sa s dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, ako aj rozhodnutím o výške podpory v nezamestnanosti otca zistil, že súd prvého stupňa rozhodol o výživnom na maloleté dieťa správne a v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd prvého stupňa predovšetkým správne vyhodnotil otázku potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú zvýšené najmä v prvom roku veku dieťaťa, a to v súvislosti so zabezpečovaním výbavičky. V súlade so skutočnosťou konštatoval, že matkin príjem bez prídavkov na deti predstavuje 202 Eur mesačne, v dôsledku čoho môže sa podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletého len osobnou starostlivosťou.
Súd prvého stupňa zistil zárobkové a majetkové pomery otca, podľa ktorých otec dosahoval pravidelný čistý príjem z pracovného pomeru vo výške 550 Eur a zároveň aj príjem z nájomného vo výške 350 Eur mesačne, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá. V priebehu konania nastala síce zmena pomerov na strane otca v tom, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru bez jeho zavinenia, a to dňom 30.11.2012, avšak v súvislosti so skončením pracovného pomeru mu bola vyplatená odmena vo výške 2.134,- Sk, a to vo výplate za mesiac november 2012. Od skončenia pracovného pomeru poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 400 Eur mesačne.
Odvolací súd dospel preskúmaním veci k záveru s prihliadnutím na takto zistené skutočnosti, že výživné určené súdom prvého stupňa vo výške 100 Eur, počnúc narodením dieťaťa, zodpovedá zárobkovým, osobným a majetkovým pomerom otca a bolo tak určené v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vzhľadom na to, že zárobkové a osobné pomery otca dovoľujú aj v dôsledku zmeny pomerov, ktorá nastala po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia, prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur, ktorá je potrebná pre zabezpečenie potrieb maloletého, bol rozsudok okresného súdu odvolacím súdom potvrdený vo výroku o výživnom, ktorý bol napadnutý odvolaním otca.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .