Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-275-2011.pdf
PDF · 89.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-6C/275/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa BANCO MAIS, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon časť Santos-o-Velho, Portugalsko, č.z.: 500280312, zastúpeného SKLEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 10, proti odporcom v 1/ rade W. W., nar. XX.XX.XXXX, v 2/ rade V. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. X, Z., o zaplatenie 7 133,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporcovia v 1 /a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 3 030,75 Eur, spolu s úrokom z úveru v sume 2 084,48 Eur a úrokom z omeškania v sume 505,81 Eur, ako aj s úrokom z úveru zo sumy 3 030,75 Eur od 06.08.2011 až do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 5 115,23 Eur od 06.08.2011 až do zaplatenia, to všetko v splátkach po 64 Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
II. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd uložil odporcom solidárnu povinnosť zaplatiť 7 133,38 Eur, spolu s dlžným úrokom vo výške 27,29 % ročne zo sumy 8 099,32 Eur, od 09.09.2008 do 05.08.2011 vo výške 2 814,43 Eur, ďalej dlžný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 099,32 Eur od 09.09.2008 do 05.08.2011 vo výške 1 095,81 Eur, ďalej úrok z úveru vo výške 27,29 % ročne zo sumy 7 133,38 Eur od 06.08.2011 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9 947,81 Eur od 06.08.2011 až do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci uzavreli zmluvu o úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom 8 099,32 Eur (244 000,- Sk). Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na motorové vozidlo, ktoré malo byť z prostriedkov úveru zakúpené. Odporcovia opakovane neuhradili navrhovateľovi dohodnuté splátky v lehote splatnosti, preto navrhovateľ vyhlásil úver za splatný v celosti podľa podmienok úverovej zmluvy k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti, tj. ku dňu 06.08.2011.
Odporcovia sa k návrhu vyjadrili v tom zmysle, že po tom, ako im boli poskytnuté na základe zmluvy peňažné prostriedky na kúpu auta, odporkyňa v 2/ rade po pár mesiacoch stratila zamestnanie a nebola schopná spolu s odporcom v 1/ rade úver riadne splácať, preto odporca v 1/ rade požiadal písomne navrhovateľa o pozastavenie splátok alebo zníženie stanovených splátok, na čo mu však nebolo odpovedané. Pre nesplácanie nakoniec bolo auto odobraté a toto aj bolo odpredané, avšak nikto
ich neinformoval o realizácii tohto predaja ani o tom, za koľko vlastne bolo auto predané, to sa dozvedeli až zo súdneho spisu v tomto konaní. Nesúhlasia s takýmto postupom navrhovateľa, najmä s nízkou cenou, za ktorú auto bolo predané, čo považujú za podvodné jednanie.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom odporcov, ako aj výsluchom svedka O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Z., z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 09.09.2008 uzavreli účastníci zmluvu o úvere, a to za účelom kúpy motorového vozidla W. B. M. X. (K90) za kúpnu cenu 379 000,- Sk (12 580,50 Eur). Úver mal byť poskytnutý v sume 244 000,- Sk (8 099,32 Eur). Výška mesačnej splátky bola stanovená na 7 543,- Sk (250,38 Eur), a to v počte splátok 60, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená na 20.10.2008 a ostané na 20. deň toho ktorého mesiaca. V zmluve bolo ďalej uvedené, že súčet všetkých platieb predstavuje 449 580,- Sk (14 923,32 Eur), aj keď podľa výpočtu súdu v skutočnosti súčet platieb je 452 580,- Sk (60 x 7 543,- Sk), resp. 15 022,80 Eur (60 x 250,38 Eur). Úroková sadzba úveru bola stanovená na 27,29 % ročne, v zmysle všeobecných podmienok navrhovateľa v prípade omeškania mesačnej splátky, ako aj akejkoľvek inej sumy vyplývajúcej z uzavretej úverovej zmluvy sa odporcovia zaviazali zaplatiť z tejto sumy úrok z omeškania, ktorý bol stanovený vo výške o 6 % vyššej ako ročná úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach zmluvy (navrhovateľ si však napokon v konaní uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne ako bude uvedené nižšie).
V zmluve bol takisto dohodnutý tzv. spracovateľský poplatok vo výške 24 180,- Sk (802,63 Eur), jeho splatnosť v individuálnych podmienkach zmluvy nebola určená, vo všeobecných podmienkach bolo stanovené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver určený v oddiele II individuálnych podmienok, tj. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny a všetky ostatné platby a výdavky uvedené v tejto úverovej zmluve, v postupných mesačných splátkach určených individuálnymi podmienkami (bod 4 všeobecných podmienok úveru).
K poplatkom zároveň všeobecné podmienky navrhovateľa stanovovali v bode 18, že dlžník je povinný uhradiť všetky poplatky podľa sadzobníka verejne prístupného v priestoroch veriteľa. Dlžník týmto udeľuje veriteľovi svoj súhlas a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený jednostranne zmeniť výšku týchto poplatkov a prípadne rozšíriť zoznam poplatkov o nové poplatky. Tieto poplatky sa nepovažujú za súčasť splátok uvedených v bode II individuálnych podmienok úverovej zmluvy a stanú sa splatnými v ich plnej výške spolu s prvou splátkou, ktorá nasleduje po uskutočnení a ukončení činnosti, na základe ktorej sú účtované.
Navrhovateľ súdu nedoložil sadzobník poplatkov, ktorý podľa uvedeného mal byť zverejnený v priestoroch navrhovateľa.
Odporcovia spolu vykonali štyri platby splátok po 250,38 Eur, ktoré zároveň boli navýšené v troch prípadoch o úroky z omeškania, keďže nešlo o včas vykonané platby (namiesto 20.11.2008 druhú splátku odporcovia zaplatili 18.12.2008, namiesto 20.12.2008 odporcovia tretiu splátku zaplatili 24.12.2008 a štvrtú splátku namiesto 20.01.2009 zaplatili až 17.03.2009). Ďalšie plnenie zo strany odporcov je v platobnej histórii navrhovateľa evidované až ku dňu 30.08.2010, keď navrhovateľ získal výťažok z predaja predmetného vozidla ako bude uvedené nižšie.
Všeobecné podmienky navrhovateľa stanovovali podmienky neplnenia zo strany odporcov, podľa ktorých navrhovateľ má právo vyhlásiť úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatným k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia dlžníkovi na poslednú veriteľovi známu adresu. V takomto prípade odporcovia boli povinní splniť svoj záväzok v celku ku dňu splatnosti, ktorá bola takto určená na 06.08.2011. Podmienkou pre vyhlásenie splatnosti celého úveru bolo napr. omeškanie s platbou jednej splátky viac ako 30 dní, omeškanie s platením dvoch splátok úveru, s platením úrokov, poplatkov alebo iných platieb podľa úverovej zmluvy viac ako 60 dní, či pri porušení akejkoľvek inej povinnosti určenej v tejto úverovej zmluve.
V zmysle zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi (dňa 09.09.2008), bolo realizované toto záložné právo v dôsledku toho, že úver nebol riadne splácaný, pričom odporcovia boli vyzvaní na odovzdanie vozidla zmluvnému partnerovi navrhovateľa, O. U., ktorí bol vypočutý v konaní ako svedok. Z jeho autobazáru bolo predmetné vozidlo najprv zakúpené odporcami takým spôsobom, že čiastočne na cenu zložili akontáciu a zvyšok ceny bol financovaný práve z poskytnutého úveru od navrhovateľa. Neskôr bolo auto vrátené na základe neplanenia úverovej zmluvy naspäť tomuto predajcovi, pričom v zmysle obchodného zastúpenia O. U. bol tento oprávnený v prospech navrhovateľa vozidlo predať. Vozidlo mal za navrhovateľa prísť ohodnotiť znalec a mala byť takto určená minimálna hodnota, za ktorú bude vozidlo predávané, napokon bola cena takto stanovená na 8 500 Eur. Ešte pred stanovením ceny sa našiel záujemca, ktorý za auto ponúkal 7 500 Eur, O. U. však bez súhlasu navrhovateľa s takouto cenou nebol oprávnený auto odpredať. Neskôr po stanovení ceny znalcom na 8 500 Eur sa záujemca nenašiel, cena bola znížená na 7 300 Eur, avšak záujemca sa už ani za takúto zníženú cenu nenašiel. Auto bolo prevezené do spoločnosti navrhovateľa a odovzdané do dražby, ktorú vykonávala pre navrhovateľa zmluvná spoločnosť GR8 auctions, a.s. Strážnická 3, Bratislava, IČO: 35 863 021. Vo verejnej obchodnej súťaži bolo auto predané za 4 200 Eur. Kúpna zmluva bola uzavretá s treťou osobou Global Sales Solution s.r.o., Strážnická 3, Bratislava, IČO: 35 863 021. Za znalecký posudok, províziu za predaj vozidla a zmeny vykonávané na území štátu si táto spoločnosť vyúčtovala voči navrhovateľovi 695,42 Eur. Navrhovateľ mal náklady aj za ohodnotenie vozidla znalcom R.. B. O. ešte v čase, keď auto bolo odstavené v autobazáre p. U. dňa 29.09.2009, v cene 33,20 Eur. Na základe uvedeného do platobnej histórie k predmetnému úveru bola zaznamenaná úhrada celkovo sumy 3 303,38 Eur, keď z ceny, za ktorú bolo vozidlo odpredané, boli odrátané prostriedky využité na realizáciu záložného práva, náklady na znalca, provízia predajcu a poplatky spojené s výkonom záložného práva.
Úverová zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň sa zmluvný vzťah účastníkov spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., pričom bolo možné konštatovať, že zmluva zo 09.09.2008 uzavretá medzi účastníkmi obsahovala náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., až na vyššie uvedený nedostatok, a to splatnosť tzv. spracovateľského poplatku, kde vo všeobecných zmluvných podmienkach boli dvojznačne formulované podmienky splatnosti platieb z poskytnutého úveru (v zmysle čl. 4 mali byť tieto zahrnuté do mesačných splátok, ale v zmysle čl. 18 poplatky nemali byť považované za súčasť splátok a mali sa stať splatnými v ich plnej výške spolu s prvou splátkou). V individuálnych podmienkach zmluvy presnejší údaj k splatnosti uvedeného poplatku uvedený nebol. Zmluva takisto neobsahovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy v spotrebiteľskom úvere zverejnený podľa § 7a ods. 2 zákona. Keďže odporcom ako spotrebiteľom bol úver poskytnutý a tento bol riadne čerpaný, v zmysle § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. bola zmluva uzatvorená platne aj napriek uvedeným nedostatkom.
Na základe uvedeného súd vykonal prepočet uplatneného nároku nasledovne: V dôsledku tej skutočnosti, že zo stanovených splátok boli spočiatku zaplatené len štyri, (naposledy januárová splátka r. 2009 až dňa 17.03.2009), zostala nesplatená istina vo výške 7 834,39 Eur, na ktorú bolo z peňažného výťažku započítaných 700,99 Eur, dňa 30.08.2010, avšak za obdobie od januára 2009 do augusta 2010 sa navyšoval úrok z úveru, ktorý pri sadzbe 27,29 % ročne v peňažnej hodnote predstavoval len za rok sumu 2 138,01 Eur. Na úroky z úveru do dňa 30.08.2010 navrhovateľ započítal z výťažku z predaja auta sumu 1 537,49 Eur. Na úroky z omeškania navrhovateľ započítal z výťažku 1 115,23 Eur. V zmysle žalobného petitu navrhovateľ však požadoval úroky z úveru zo sumy 8 099,32 Eur od uzavretia zmluvy až do zosplatnenia úveru dňa 05.08.2011, čo súd nemohol akceptovať a znížil predmetnú sumu úrokov ešte o tie, ktoré boli splatené pôvodnými štyrmi splátkami odporcov, a to v sume 729,95 Eur. Uplatnená suma 2 814,43 Eur na týchto úrokoch teda bola znížená na 2 084,48 Eur. Pôvodne bola aj suma úrokov z omeškania vyčísľovaná v sadzbe 33,29 % ročne v zmysle zmluvných podmienok v sume 1 870,94 Eur, nakoniec v žalobnom návrhu navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 1 095,81 Eur ako 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 8 099,32 Eur od uzavretia zmluvy do 05.08.2011. Súd však prepočítal pôvodne vyčíslenú sumu úrokov a percentuálnu sadzbu 9 % ročne z percentuálnej sadzby 33,29 % ročne, keď na základe takéhoto prepočtu z pôvodne vyčíslenej kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania 1 870,94 Eur, výsledná suma predstavovala 505,81 Eur.
Súd vykonal ďalšiu korekciu uplatneného nároku navrhovateľa na základe zistených okolností predaja vozidla. Ako vyplynulo z dokazovania, po odstavení auta v autobazáre svedka U. odporcami, bolo vozidlo ponúkané v tomto autobazáre, avšak cena, za ktorú sa malo predávať v zmysle pokynov navrhovateľa, bola určená až na základe ohodnotenia znalcom, ktorý bol vyslaný na ohliadku auta. Cena bola nakoniec stanovená na 8 500 Eur ako minimálna, avšak v čase medzi odstavením vozidla v autobazáre odporcami a stanovením tejto minimálnej ceny sa v autobazáre objavilo viacero záujemcov, ktorí boli potencionálnymi kupcami, avšak zo strany svedka U. ešte nebolo možné oznámiť cenu, za ktorú sa auto predáva. Jeden z týchto záujemcov ponúkol za predmetné vozidlo 7 500 Eur. Na základe týchto zistených skutočností súd uzavrel, že suma 4 200 Eur, ktorá bola získaná z výťažku predaja vozidla, nie je dostačujúcou pre odpočet celkovej dlžnej sumy odporcov, pretože navrhovateľ pri speňažovaní nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pričom nedostatok tejto náležitej odbornej starostlivosti, či obchodnú neobratnosť nemožno pripísať na ťarchu odporcov. Z dlžnej sumy tak bolo potrebné odpočítať o 3 300 Eur viac (ako rozdiel medzi sumou 4 200 Eur a 7 500 Eur), výsledná dlžná suma istiny tak bola znížená súdom na 3 833,38 Eur.
Táto suma bola ďalej znížená o sumu tzv. spracovateľského poplatku 802,63 Eur. Poplatok bol jednak neurčito formulovaný čo do titulu aj spôsobu jeho splatenia (čo spôsobuje neplatnosť zmluvy v tejto časti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je tu však aj kritérium primeranosti resp. prijateľnosti stanovenej povinnosti spotrebiteľa, ktorú súd musel skúmať. V prípade tejto časti nároku bolo nutné konštatovať, že dochádza k značnej nerovnováhe práv a povinností v neprospech spotrebiteľa, a to už v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s podmienkami spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ. Nerovnováha a neprijateľnosť spočíva v dojednaní takého poplatku, za ktorý spotrebiteľ nedostáva žiadne protiplnenie. Poskytnutie úveru samotného je z ekonomického hľadiska v zásade výhodné pre obe strany, pretože spotrebiteľ vyrieši svoju finančnú potrebu a poskytovateľ úveru za takúto službu dostane zaplatenú cenu úveru vyjadrenú v úroku. Ak za rovnakú službu ešte účtuje uvedený poplatok, potom duplicitne spoplatňuje rovnakú službu. Ak poplatok mal byť účtovaný za administratívne úkony predchádzajúce poskytnutiu úveru (tj. za posúdenie žiadosti a vykonanie formálnych úkonov k úveru), potom ide o činnosti, ktoré sú vykonávané len pre potreby poskytovateľa úveru a spotrebiteľ platí za to, za čo nedostáva žiadnu protihodnotu, čo je rovnako neprijateľné, a teda neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.. Výsledná suma istiny tak bola ustálená na 3 030,75 Eur.
Súd priznal ďalej navrhovateľovi aj úrok z úveru do 06.08.2011 v sume 2 084,48 Eur, ako aj úrok z omeškania do 06.08.2011 v sume 505,81 Eur, a od 06.08.2011 úrok z úveru vo výške 27,29 % ročne zo sumy 3 030,75 Eur až do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 115,23 Eur, od 06.08.2011 až do zaplatenia (úrok z omeškania je počítaný zo sumy istiny a kapitalizovaného úveru ku dňu 06.08.2011, výška úroku sa riadila ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.). V zostávajúcej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.2 O.s.p., keď na oboch stranách bol konštatovaný približne rovnaký úspech aj neúspech a preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.