Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-135-2012.pdf
PDF · 100.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/135/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky Z. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. M., N. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28, proti odporkyni C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, A. - H., zast. JUDr. Dagmar Ďurčekovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie Slobody 5, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13. 02. 2012, č. k. 11C/1/2007 - 268, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľke X.XXX,XX eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2006 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ju zaviazal zaplatiť navrhovateľke k rukám právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 6.016,49 eur v rovnakej lehote.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne okresný súd zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie XXX.XXX,- Sk s 9% ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2006 titulom bezdôvodného obohatenia, pričom suma 215.000,- Sk predstavovala nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny a časť 350.000,- Sk bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Po zrušení veci odvolacím súdom navrhovateľka čiastočne zobrala návrh späť ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 350.000,- Sk a súd podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. konanie zastavil. Predmetom konania zostal nárok o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 7.136,69 eur (pôvodne 215.000,- Sk) s príslušenstvom.
V konaní mal za preukázané, že dňa 14. 07. 2004 účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané na LV č. XXX, a to rodinný dom, súp. č. XXXX a pozemky zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX v kat. úz. W.. Zmluvu vyhotovila L. P.. V zmysle zmluvy kúpna cena bola dohodnutá vo výške 215.000,- Sk a bola vyplatená predávajúcej v hotovosti v deň podpisu tejto kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania ustálil, že dohodou účastníkov bola kúpna cena stanovená na sumu 550.000,- Sk, pričom v písomnej kúpnej zmluve bola uvedená len suma 215.000,- Sk, zrejme z dôvodu nižšej daňovej povinnosti, ako to vyplynulo z výsluchu navrhovateľky. Zostala tak sporná otázka, či kúpna cena 215.000,- Sk bola navrhovateľkou odporkyni vyplatená.
Odporkyňa v konaní popierala, že by jej navrhovateľka cenu zaplatila a dokazovala, že nemala na to dostatočné finančné prostriedky.
Súd z vykonaného dokazovania, predovšetkým z čestných prehlásení a výsluchu svedkýň mal za preukázané, že tieto osoby v dňoch 09. 07. 2004 a 10. 07. 2004 požičali navrhovateľke 231.000,- Sk, pričom navrhovateľka im tieto vrátila dňa 20. 08. 2004. Súd ich považoval za dôveryhodné, keďže boli podpísané dňa 06. 09. 2004, dňa 02. 09. 2004 a 07. 09. 2004,. keď návrh vo veci samej bol podaný až dňa 13. 07. 2006.
Pokiaľ svedkyňa C. Q. poprela, že by navrhovateľke požičala sumu, súd konštatoval nedôveryhodnosť danej svedkyne z dôvodu popretia čestného vyhlásenia, ktorým prehlásila požičanie daných finančných prostriedkov navrhovateľke, pričom čestné prehlásenie bolo osvedčené na notárskom úrade. Zároveň zohľadnil vzájomný vzťah svedkýň a navrhovateľky z dôvodu sporu o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré má vrátiť svedkyňa navrhovateľke. Zdôraznil, že čestné prehlásenie je verejnou listinou v zmysle Notárskeho poriadku, a to § 3 ods. 4, ako aj § 56 ods. 2, v zmysle ktorých, ak notár vykonal osvedčenie pravosti podpisu, tak, že účastník sa pred ním vlastnoručne podpíše, dáva to vyššiu právnu istotu právnemu úkonu, na ktorom sa osvedčenie pravosti podpisu vykonáva. Taktiež z výsluchu súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka mal za preukázané, že vykonával exekúciu voči navrhovateľke vo výške 206.208,- Sk, pričom suma 190.000,- Sk (6.306,84 eur) bola poukázaná dňa 12. 08. 2004. Mal za preukázané, že navrhovateľka odpredala byt, za ktorý obdržala sumu 740.000,- Sk preto v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 14. 07. 2004 navrhovateľka mohla mať k dispozícii kúpnu cenu vo výške 215.000,- Sk, keď jej bolo požičaných dňa 09. a 10. 07 celkom 231.000,- Sk a zároveň mala navrhovateľka k dispozícii ďalších 50.000,- Sk, ktorú sumu jej požičala svedkyňa P. dňa 02. 06. 2004. Sumu 50.000,- Sk navrhovateľka prostredníctvom pošty vrátila dňa 11. 08. 2004. Dňa 11. 08. 2004 od manželov C. za odpredaj bytu získala sumu 740.000,- Sk.
Následne zisťoval, či navrhovateľka zaplatila kúpnu cenu. Z jej výpovede zistil, že odovzdala odporkyni obálku s peniazmi s tým, že jej odovzdala aj občiansky preukaz, ktorý si zabudla u notára. Zvyšok kúpnej ceny mala doplatiť potom, ako predá družstevný byt. Súd po vykonaní dokazovania zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že bolo preukázané, že kúpna zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, bolo konštatované, že kúpna zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, kde bolo konštatované, že dohodnutá kúpna cena bola vyplatená v hotovosti v deň podpisu tejto kúpnej zmluvy u notára, čo odporkyňa vlastnoručným podpisom potvrdila. Keďže navrhovateľka zaplatila odporkyni iba časť kúpnej ceny, návrh na vklad vlastníckeho práva bol zobratý späť odporkyňou, u odporkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie a súd v súlade s § 451 a nasl. OZ zaviazal odporkyňu na vydanie zaplatenej časti kúpnej ceny, keďže nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľku.
Proti rozhodnutiu sa odvolala odporkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, že návrh bude zamietnutý v celom rozsahu.
So záverom prvostupňového súdu nesúhlasila, pretože nikdy od navrhovateľky žalovanú sumu neobdržala, pričom preukázala skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť iný právny záver. Poukázala na výpoveď svedkyne L. P., ktorá potvrdila, že kúpnu zmluvu ako sprostredkovateľka spracovala ona osobne a text o zaplatení kúpnej ceny tam ponechala tak, ako je to obvyklé aj v iných zmluvách. Priznala, že to bola chyba pri vyhotovení zmluvy a potvrdila, že navrhovateľka odporkyni žiadne peniaze nevyplatila. Napriek písomnej klauzule v zmluve je toho názoru, že na základe vykonaných dôkazov je zrejmý iný právny záver, ktorý svedčí tvrdeniu odporkyne a svedkyne P.. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že kúpnu cenu 215.000,- Sk vyplatila odporkyni u notára, túto skutočnosť nikto navrhovateľke nepotvrdil. Z výkladu kúpnej zmluvy, že kúpna cena mala byť vyplatená u notára, však vyplýva, že spojenie u notára sa vzťahuje k podpisu zmluvy ako miestu, kde má byť predávajúcou zmluva podpísaná, t. j. u notára. Miesto výplaty kúpnej ceny sa v zmluve neuvádzalo.
Podľa zmluvy o budúcej zmluve a zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako budúcou prevádzajúcou a L. P. ako budúcou nadobúdajúcou zo dňa 02. 06. 2004 sa všetko malo udiať tak, že L. P. mala vyplatiť navrhovateľke rozdiel medzi cenou členského podielu bytu navrhovateľky a cenou domu vo vlastníctve odporkyne, pričom tento rozdiel bol v tejto zmluve aj vyčíslený a uvedený. Zo zmluvy vyplýva, že navrhovateľke mala L. P. vyplatiť 150.000,- Sk, pričom suma je logickým rozdielom medzi kalkulovanou cenou bytu 700.000,- Sk a cenou domu 550.000,- Sk.
Podľa zmluvy o budúcej zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi odporkyňou a L. P. zo dňa 11. 06. 2004 vyplynulo, že odporkyňa splnomocnila sprostredkovateľku na podpísanie zmlúv na prevod vlastníckeho práva k domu, ako aj na prebratie finančnej hotovosti z nehnuteľností a k vykonávaniu všetkých potrebných úkonov spojených s prevodom nehnuteľností. Zároveň sa sprostredkovateľka zaviazala, že v deň prevodu nehnuteľností do jej vlastníctva alebo do vlastníctva inej osoby doplatí budúcej predávajúcej finančnú hotovosť vo výške 230.000,- Sk.
Je zrejmé, že navrhovateľka vôbec podľa vopred urobenej dohody medzi ňou, odporkyňou a samotnou P. nemala v hotovosti ani iným spôsobom vyplácať kúpnu cenu za byt odporkyni. Táto kúpna cena by bola vo vzťahu k odporkyni vysporiadaná tým, že by previedla práva k bytu na P... Vecou P. bolo vyplatiť odporkyňu, a to vrámci prevodu práv k bytu podľa zmluvy o budúcej zmluve a zmluve o pôžičke zo dňa 02. 06. 2004, podľa ktorého dokumentu mala P. vyplatiť navrhovateľke doplatok minimálne 150.000,- Sk. Ak sa k tejto sume pripočíta suma pôžičky XX.XXX,- Sk a cena domu 550.000,- Sk, predstavuje konečná suma XXX.XXX,- Sk, t. j. cena bytu, za ktorú nakoniec navrhovateľka byt aj predala. Z uvedenej skutočnosti táto konštrukcia usporiadania kúpnej ceny i vyplýva. Okresný súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal. Z výpovedí svedkov, ako aj zo zmlúv je zrejmé, že v jeden a ten istý deň sa mali udiať prevod (podpísanie zmluvy a vklad do katastra k domu), ako aj prevod členských práv k bytu navrhovateľky. Kúpna zmluva k prevodu domu bola podpísaná a návrh na vklad bol podaný dňa 14. 07. 2004, avšak v tento deň nemohlo dôjsť k prevodu členských práv z dôvodu, že navrhovateľka nemohla členské práva prevádzať, lebo k bytu sa vzťahoval záväzok. Tým bola zmarená konštrukcia usporiadania dohodnutej kúpnej ceny k domu, ako aj k prevodu členských práv k bytu. Prevod členských práv sa mal uskutočniť 14. 07. 2004 a pokiaľ sa uskutočnil až 11. 08. 2004, bol to prevod práv k bytu na pani C. a odporkyňa s pani P. boli na tom zainteresované len preto, aby mohli obdržať kúpnu cenu za prevod domu odporkyne, keď túto do tohto okamihu nedostali z titulu okolností na strane navrhovateľky. Poukázala na nedôveryhodnosť navrhovateľky, ktorá tak závažnú skutočnosť, ako je pozastavenie prevodu členských práv, L. P. neoznámila. Nedoplatok vzťahujúceho sa k bytu zaplatila pani P., lebo mala záujem na čo najrýchlejšom prevode členských práv k bytu navrhovateľky. Žiadosť o znovupridelenie bytu, aj keď je datovaná 12. 07. 2004, v skutočnosti bola podpísaná a priamo podaná na SBD v Banskej Bystrici dňa 14. 07. 2004 v čase, keď za prítomnosti navrhovateľky a manželov P. bola táto žiadosť spísaná. Členské práva k bytu boli prevedené len vďaka pani P., keď táto požičala 50.000,- Sk navrhovateľke a zaplatila dlh za ňu voči SBD. Kúpna cena za dom vyplatená nebola, bolo by nelogické, aby po tom, ako by bola vyplatená kúpna cena za dom odporkyni, manželia P. vyvíjali ďalšie úkony vo vzťahu k prevodu bytu, najmä navrhovateľky a vo vzťahu k ďalšej kupujúcej pani C.. Navrhovateľka nevykonala žiadny úkon, ktorý by každý iný vykonal v danej situácii, až po dvoch rokoch podala návrh. Žiadnym spôsobom nenamietala odstúpenie od kúpnej zmluvy, a to aj napriek tomu, že tam bolo výslovne uvedené „že predávajúca - odporkyňa odstupuje pre nezaplatenie kúpnej ceny“. Čestné prehlásenia predložené navrhovateľkou považuje za účelové a vopred premyslené. Je neobvyklé, aby nevediac, že akýkoľvek súdny spor bude, dala navrhovateľka takéto prehlásenia vyhotoviť a podpisovať, a to po tom, ako boli peniaze vrátené.
Zo zmluvy o budúcej zmluve a zmluve o pôžičke zo dňa 02. 06. 2004 sa mala kúpa domu realizovať do konca júla 2004, navrhovateľka si v prípade, že by boli dodržané podmienky zmluvy, nemala dôvod požičiavať finančné prostriedky na kúpu domu od odporkyne a už vôbec nie podpisovať prehlásenia pre súdne konanie. Podľa jej názoru výpoveďou svedkyne Q. došlo k spochybneniu prehlásení, ktoré mali byť navrhovateľkou prínosom v tomto konaní. Výpoveď exekútora potvrdila výpoveď svedkov P., že navrhovateľka mala finančné problémy a splácala viacej záväzkov, navrhovateľka je osoba, ktorá kryje jeden dlh ďalším dlhom. K späťvzatiu návrhu na vklad došlo preto, ako po prevode bytu na pani C. navrhovateľka odmietla uhradiť akékoľvek finančné prostriedky na kúpnu cenu z domu odporkyne.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 dos. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd dôsledne sa riadiac pokynmi odvolacieho súdu doplnil obšírne vo veci dokazovanie, na základe ktorého dospel k skutkovým záverom, z ktorých vyplynulo, že nárok navrhovateľky je daný. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a vo svojom rozhodnutí uviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil z hľadiska ich dôkaznej sily. V rozhodnutí okresného súdu nie je logická rozpornosť medzi vykonanými dokazovaniami, ani záverom súdu.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti a doplnenie niektorých skutočností považuje za potrebné zdôrazniť niektoré skutočnosti, ktoré sú závažné pre rozhodnutie vo veci. Základnou otázkou v konaní bolo to, či došlo k vyplateniu kúpnej ceny vo výške 215.000,- Sk navrhovateľkou odporkyni. Navrhovateľka tvrdila, že sa tak udialo pri podpise zmluvy u notára, pričom poukazovala aj na konkrétne znenie kúpnej zmluvy, ktorú vyhotovila pani P.. Táto bola v konaní vypočutá ako svedkyňa. V odvolaní odporkyňa poukazuje na to, že toto tvrdenie navrhovateľka nepreukázala žiadnym iným spôsobom. Odvolací súd však poukazuje na to, že bolo preukázané, že u notára boli prítomný len navrhovateľka, odporkyňa a pani P., pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi svedkyňou P. ako aj odporkyňou existuje vzájomný priateľský vzťah, ako aj vzťah, na základe ktorého sa pani P. podujala sprostredkovať výmeny nehnuteľností.
Nie je pravdivé tvrdenie, resp. námietka uvedená v odvolaní, ktorá smeruje k tomu, že navrhovateľka nenamietala odstúpenie od kúpnej zmluvy ani napriek tomu, že bolo výslovne uvedené, že odporkyňa odstupuje pre nezaplatenie kúpnej ceny. Tento údaj nie je presný a vo svojej podstate je ale veľmi významný a nasvedčuje tomu, čo bolo v konaní preukázané. Z dokazovania vyplynulo, že kúpna zmluva v sebe obsahovala cenu 215.000,- Sk, ktorá však nebola skutočnou cenou dohodnutou medzi účastníkmi, ale z hľadiska obídenia daňových povinností a zníženia platenia dane bola oficiálne prezentovaná táto suma. Pri riadnom chode vecí nebol žiaden dôvod pre to, aby kúpna zmluva neobsahovala pravdivé skutočnosti, a teda aj skutočne dohodnutú kúpnu cenu. Z odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12. 07. 2004, ktoré vyhotovila odporkyňa a zaslala navrhovateľke, ako aj na vedomie Správe katastra Banská Bystrica vyplýva, že od zmluvy odstupuje pre hrubé porušenie dohodnutých podmienok v tejto zmluve, a to „nevyplatenie skutočne dohodnutej kúpnej ceny“.
To znamená, že sama odporkyňa neuviedla, že by odstupovala od zmluvy pre nevyplatenie dohodnutej kúpnej ceny, resp. všeobecnej kúpnej ceny, ale skutočne dohodnutej, to znamená, daná skutočnosť svedčí záverom prvostupňového súdu a ním vykonanému dokazovaniu, z ktorého súd správne ustálil, že účastníci si dohodli kúpnu cenu 550.000,- Sk, pričom časť mala byť vyplatená predom, a to vo výške 215.000,- Sk a následne mal byť zaplatený doplatok. Znenie odstúpenia od zmluvy zodpovedá skutočnému dôvodu, pre ktorý došlo k odstúpeniu od zmluvy, a to, že nebola vyplatená skutočne dohodnutá kúpna cena, teda nepochybne do dohodnutej sumy 550.000,- Sk. Ak by nebola vyplatená cena vôbec, nebol dôvod odstúpenie takto koncipovať.
Zároveň v konaní bolo preukázané pochybné späťvzatie návrhu na vklad, ktoré bolo podpísané aj navrhovateľkou, ktorá takýto úkon neurobila.
Odvolací súd sa zhoduje s prvostupňovým súdom aj v otázke posúdenia znenia kúpnej zmluvy. Výpoveď svedkyne P., zainteresovanej na danej veci, súd ohľadom výpovede omylu pri vyhotovení kúpnej zmluvy neakceptoval. Kúpna zmluva ako listina o právnom úkone je tak vážnym dokumentom, ku ktorému je potrebné pristupovať s najväčšou zodpovednosťou, pretože účastníci sa v zmluve zaväzujú k určitým právam a vyplývajú pre nich určité povinnosti. V čl. II. kúpna cena je zreteľne a jasne uvedená celá klauzula ohľadom zaplatenia kúpnej ceny. To znamená, že nejde o nejaký omyl v kopírovaní časti textu, ktorý omylom nebol vymazaný. Z hľadiska vizuálneho daná časť logicky nadväzuje na úvod kúpnej zmluvy. Daná pasáž nemohla byť omylom nakopírovaná, pretože do tejto časti bola vpisovaná aj výška
kúpnej zmluvy, to znamená, že vyhotovujúca autorka, svedkyňa P., musela vedieť, že táto časť zmluvy je tu uvedená a nejde len o omyl v tom, že by ju zabudla zo zmluvy vymazať, pretože tento článok aj upravovala.
Z článku nepochybne vyplýva, že suma bola vyplatená predávajúcej v hotovosti v deň podpisu tejto kúpnej zmluvy u notára. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou, ktorá je nezrozumiteľná, pokiaľ sa týka o miesto výplaty. Naviac, v bode 2 predávajúca vlastnoručným podpisom na tejto listine prevzatie celej uvedenej kúpnej ceny v hotovosti do vlastných rúk potvrdila. Naviac, v bode 7, záverečné ustanovenia účastníčky vyhlásili, že si zmluvu prečítali, obsahu rozumeli a súhlasia s ňou, že ju neuzavreli v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, a dobrovoľne ju vlastnoručne podpísali. Pokiaľ by súd prisvedčil námietke odporkyne, potom by všetky zmluvy, v ktorých sa zároveň uvádza aj klauzula ohľadom zaplatenie kúpnej ceny, museli byť automaticky neplatné a spochybnené. Ak sa totiž kúpna cena nemala vyplatiť v tento deň u notára, kde sa aj zmluva mala podpisovať, nebol dôvod, aby takáto zmluva bola vôbec odnášaná na zavkladovanie.
Ak sprostredkovateľka, ako to uvádza aj v odvolaní odporkyňa, mienila postupovať inak, nič nebránilo tomu, aby vyhotovila tomu zodpovedajúci doklad, z ktorého by vyplýval skutočne dohodnutý postup medzi účastníkmi. Nič nebránilo tomu, aby suma bola platená prostredníctvom účtu. Zmluvu vyhotovovala svedkyňa P., nie navrhovateľka. Od počiatku konania odporkyňa tvrdila, že navrhovateľka mala finančné problémy, avšak práve preto chcela byt odpredať a kúpiť lacnejší dom od odporkyne. Vo vyjadrení zo dňa 06. 03. 2007 právny zástupca odporkyne spochybnil, odkiaľ mohla mať navrhovateľka 215.000,- Sk. V konaní však bolo preukázané, že touto sumou navrhovateľka mohla disponovať. Ani z výpovede exekútora nevyplynulo, že by exekúcia bola v takom rozsahu, že by jej nezostal dostatok finančných prostriedkov na vykrytie finančných požiadaviek, či už z pôžičiek alebo z dostupných dlhov. J. súd dostatočne vysvetlil, že daná suma za odpredaj bytu postačovala na vrátenie pôžičky 50.000,- Sk svedkyni P. ako aj vrátenie požičaných peňazí a na exekúciu. Odvolací súd nespochybňuje záver prvostupňového súdu v tom, že z čestných prehlásení vychádzal, keďže osoby, ktoré dané finančné prostriedky požičali, čestné prehlásenia vyslovene podpísali pred notárom.
Pokiaľ ide o zmluvu o budúcej zmluve a zmluve o pôžičke zo dňa 02. 06. 2004 uzavretej medzi Z. W. a Bc. L. P., pre navrhovateľku z toho vyplynuli určité povinnosti, ale len v prípade zavkladovania kúpnej zmluvy na jej osobu. Zároveň sa budúca nadobúdajúca zaviazala (Bc. L. P.), že doplatí hotovosť minimálne 150.000,- Sk dňom nadobudnutia družstevného bytu. Z citovanej dohody vyplýva, že udalosti sa mali udiať týmto spôsobom, avšak v zmysle bodu 3 nemohla budúca nadobúdajúca Bc. L. P. mať povinnosť vyplatiť sumu 150.000,- Sk navrhovateľke, keďže družstevný byt nenadobudla od navrhovateľky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O. s. p. aj keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná navrhovateľka, trovy odvolacieho konania nenavrhla nahradiť, preto jej ich súd nepriznal.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.