Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/257/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: TRIJÁN, s.r.o. Zlatovská 27, Trenčín, IČO: 36 320 731, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Kišacom, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanému: E - RAN Slovakia spol. s r.o., Bratislavská 16, Trenčín, IČO: 36 336 530, zast. advokátom Mgr. Tomášom Dohálom, Lúčna 491, Trenčianska Turná, o zaplatenie 11.521,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -112 zo dňa 24.08.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. -112 zo dňa 24.08.2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia v sume 627,01 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.521,32 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.521,32 eura od 29.09.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 691,-- eur a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.187,51 eura. Druhým výrokom rozsudku vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 1.674,01 eura, vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 3.269,26 eura a vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 1.905,44 eura vylúčil na samostatné konanie. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, citoval ustanovenie -3 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Považoval za nesporné, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonávať stavebné práce špecifikované v zmluve a na základe objednávky žalovaného vykonal stavebné práce na bytovom dome na ulici Bernolákovej 2082 v Topoľčanoch, ktoré následne aj fakturoval. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti nezaplatil a nereagoval na písomnú výzvu žalobcu. V priebehu súdneho konania žalovaný voči samotnej faktúre nevzniesol prakticky žiadne námietky a potvrdil, že fakturované práce boli skutočne aj prevedené i keď namietal nedodržanie termínov odovzdania stavieb a zlú kvalitu prác na stavbách zo strany žalobcu, túto námietku však bližšie nešpecifikoval a neuviedol či sa zlá kvalita prác týka aj spornej faktúry alebo iných stavieb. Keďže stavebné práce na základe objednávky žalovaného boli žalobcom prevedené a fakturované, nebol žiaden dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal faktúru uhradiť a v súdnom konaní neuviedol žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by sa mala skúmať suma fakturovaná žalobcom. Žalobca tiež doložil doklad o odovzdaní a prevzatí zatepľovacích prác ukončených dňa 30.05.2011 bez zjavných závad a odovzdaných dňa 16.06.2011. Žalovaný v podanom odpore nenamietal odovzdanie prác, neuvádzal žiadne konkrétne porušenie povinností žalobcu a iba uvádzal, že mu bola spôsobená škoda, ktorú až do pojednávania žiadnym spôsobom nešpecifikoval a

vzájomné návrhy na jej náhradu uplatnil až potom, ako mu bol súdom zamietnutý návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a konateľa žalovaného s tým, že svedkovia by sa mali vyjadriť k uskutočneniu stavby bez vád ako aj odovzdaniu stavby. Súd však návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pretože žalovaný nespochybňoval fakturáciu zo strany žalobcu a výsluch svedkov bude zrejme potrebný v konaní o vzájomných návrhoch žalovaného, pričom sa jedná aj o iné stavby. Keďže žalovaný pohľadávku žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňoval, tak súd žalobe vyhovel. Vzájomné návrhy žalovaného spolu v sume 6.848,71 eura vylúčil súd na samostatné konania podľa s poukazom na hospodárnosť konania, pretože faktúra žalobcu, ktorá bola predmetom sporu nebola žalovaným prakticky namietaná a ani reklamovaná v zmysle bez zbytočného odkladu a preto bolo možné o žalobe rozhodnúť. Vzájomné návrhy žalovaného si budú vyžadovať ďalšie dokazovanie aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že podanie vzájomného návrhu avizoval už vo svojom odpore zo dňa 02.11.2011, tak až do pojednávania na súde dňa 24.08.2012 žiadny vzájomný návrh nepredložil a na pojednávaní vznesením vzájomných návrhov iba reagoval na skutočnosť, že súd zamietol navrhované dôkazy, pričom vzájomné návrhy neboli predložené súdu v písomnej podobe a riadne špecifikované a odôvodnené a v tomto smere bude potrebné odstrániť vady návrhov, čo bude predmetom ďalšie konania a dokazovania. Postoj žalovaného podľa názoru súdu nesvedčí o jeho snahe rešpektovať zásadu hospodárnosti konania, pretože v opačnom prípade mohol už pred pojednávaním vzájomné návrhy predložiť v písomnej podobe, tieto riadne špecifikovať, súd ich mohol doručiť žalobcovi na oboznámenie a zaujatie jeho stanoviska k nim. V tomto prípade mohli byť na pojednávaní dňa 24.08.2012 prejednané. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok 691,-- eur a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 1.187,51 eura.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd neaplikoval správnu právnu normu ( ), v danej právnej veci bolo potrebné posudzovať podľa . Ak žalovaný totiž uplatňuje pohľadávku v menšom alebo v rovnakom rozsahu, ako je pohľadávka žalobcu ide o kompenzačnú námietku predstavujúcu procesnú obranu vykonanú vo forme hmotnoprávneho úkonu započítania pohľadávok. Ak teda žalovaný na pojednávaní dňa 24.08.2012 uplatnil kompenzačnú námietku, bolo povinnosťou súdu skúmať existenciu predpokladov započítania podľa hmotného práva. Uplatnenie kompenzačnej námietky je len procesnou obranou žalovaného, preto nemusí spĺňať kritéria podľa . Žalovaný v ďalších dôvodoch odvolania poukázal na neúplne zistený skutkový stav veci, pretože súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností navrhnutých žalovaným na pojednávaní dňa 24.08.2012, keď neprihliadol na výpoveď konateľa žalovaného Ing. S.. Žalovaný tiež namietal znenie protokolu o odovzdaní pracoviska zo dňa 22.07.2010, keďže podľa neho sa nejedná o riadne odovzdanie stavby. Nie je tiež zrejmé, či tento protokol podpísal zástupca žalovaného p. U., ktorého súd odmietol vypočuť ako svedka. Žalovaný využil zákonom danú možnosť brániť svoje práva kompenzačnou námietkou a je na úvahe žalovaného kedy túto uplatní a podľa jeho názoru nepatrí súdu právo posudzovať včasnosť jej uplatnenia. Žalovaný tak konal práve v záujme dodržania zásady hospodárnosti konania, keď uplatnil kompenzačnú námietku v danej právnej veci a neuplatnil svoj návrh neskôr osobitnou žalobou.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením žalovaného o údajnej škode, keďže žalovanému žiadnu škodu nespôsobil a žalovaný nemá voči žalobcovi pohľadávku. Predmetom žaloby je nezaplatená faktúra, ktorú žalovaný až do súdneho konania nespochybnil ani nereklamoval. Žalovaný ani v odpore nespochybnil vykonanie a prevzatie diela. Žalovaný žalobcovi nepredložil ním avizované vzájomné návrhy a tvrdenie o existencii vzájomných nárokov je nepravdivé a účelové. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že má voči žalobcovi nejaké nároky, tak konanie o jeho vzájomných návrhoch riadne prebehne a v rámci tohto konania bude možné vykonať príslušné dokazovanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v súlade s ustanovením na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) za účasti žalobcu aj žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec skutkovo aj právne správne posúdil, rozsudok je spravodlivý, vydaný po riadne zistenom skutkovom stave. Keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj dostatočne, v súlade s ustanovením odôvodnil, odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s ustanovením , sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré nepovažuje za potrebné opätovne uvádzať.

Pre zdôraznenie dôvodov napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu č. k. -25 zo dňa 24.10.2011, v ktorom žalovaný uviedol len to, že v dôsledku porušenia povinností zo strany žalobcu vznikla žalovanému škoda. V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu zo dňa 12.12.2011 žalovaný uviedol, že podaným odporom uplatnil vzájomný návrh v zmysle . Ďalej citoval príslušné ustanovenia týkajúce sa vzájomného návrhu (, a ustanovenie ). Toto svoje nekonkrétne a všeobecné vyjadrenie žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval napriek tomu, že na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí ( ). Vzájomným návrhom môže žalovaný uplatniť v rámci prebiehajúceho konania svoj nárok proti žalobcovi. Nemusí sa preto dovolávať samostatnej ochrany svojho subjektívneho práva v inom konaní. Vzájomný návrh teda predstavuje realizáciu práva žalovaného na súdnu ochranu. Možno ho podať kedykoľvek za konania, musí mať však rovnaké náležitosti ako každý iný návrh na začatie konania. Zásadne však platí, že súd môže z dôvodu hospodárnosti a účelnosti vylúčiť vzájomný návrh na samostatné konanie, pričom sa riadi podmienkami pre spojenie vecí ( ).

V predmetnej veci napriek už uvedenému, teda tomu, že žalovaný uplatnil nekonkrétny vzájomný návrh už podaním zo dňa 12.12.2011, až na pojednávaní dňa 24.08.2012 právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o samotnú faktúru, že práce uvedené na nej (predmet žaloby) „boli prevedené“, konaním žalobcu však bola spôsobená škoda žalovanému, ktorú si budú uplatňovať troma čiastkovými vzájomnými návrhmi, ktoré predloží v priebehu konania. Tieto aj na pojednávaní predniesol uvádzajúc všeobecne len o akú sumu pri uplatnených vzájomných návrhoch ide, a titul, ktorým je náhrada škody spôsobenej žalobcom pri realizácii troch stavieb.

Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s ustanovením vylúčil žalovaným takto všeobecne uplatnené vzájomné návrhy na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti aj účelnosti, v súlade s ustanovením , , keďže žalobca sa svojich práv domáhal žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 29.09.2011 a žalovaný do dňa 24.08.2012 svoje vzájomné návrhy riadne neodôvodnil a teda tieto nemali náležitosti riadneho návrhu na začatie konania ( ). Je treba poukázať tiež na to, že žalovaný je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom ( ), ktorý výslovne uviedol, že uplatňuje vzájomný návrh podľa a nie kompenzačnú námietku ( ).

Odvolací súd podotýka, že vylúčenie veci na samostatné konanie podľa je rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania a podľa nie je proti nemu prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o vec samu, predmetom sporu je zaplatenie ceny diela. Od podania žaloby (29.09.2011) žalovaný nepreukázal uplatnenie práv z vád diela zo zmluvy o dielo č. 023/2010 realizovanej žalobcom ( ) berúc do úvahy ustanovenie vzhľadom na tvrdenie žalovaného o spôsobilej škode. Ak teda v predmetnej zmluve o dielo účastníci dohodli (čl. IV., bod 4.3), splatnosť faktúry do 14 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi a objednávateľ (žalovaný) nevyužil svoje právo na vrátenie faktúry (čl. IV. bod 4.5), resp. ani žiadnym spôsobom nenamietal údaje na faktúre uvedené (podľa bodu 4.4. čl. IV., teda ani celkovú sumu k úhrade), povinnosť žalovaného vyplýva zo zmluvy a je celkom zrejmá.

Odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody, považuje odvolaním napadnutý rozsudok za spravodlivý, vydaný po riadne zistenom skutkovom stave a po správnom právnom posúdení. Preto rozsudok podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 627,01 eura pozostávajúcu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení z trov právneho zastúpenia.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 270,54 eura za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty súd určil podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky č. ).

Trovy pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby - za vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 26.10.2012 a za účasť na pojednávaní dňa 06.03.2013. Za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.10.2012 ako aj za účasť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.03.2013 patrí žalovanému odmena v sume 541,08 eura za úkon (t. j. 2x 270,54 eura spolu 541,08 eura) podľa , , vyhlášky č. , nakoľko predmetom odvolacieho konania bola pohľadávka vo výške 11.521,32 eura a odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, v ktorom ide o rozhodnutie vo veci samej. Vyššie uvedenú odmenu súd zvýšil o paušálnu náhradu podľa vyhlášky v sume 15, eura, pretože režijný paušál v roku 2012 predstavoval sumu 7, eura a v roku 2013 sumu 7, eura. Súd priznal odmenu vo výške 52,04 eura v zmysle vyhlášky č. ako náhradu za stratu času a ďalej aj odmenu vo výške 18,45 eura v zmysle vyhlášky č. , ktoré pozostávajú z odmeny 5,64 eura za cestovné a vo výške 12,81 eura ako amortizačný poplatok za použitie vozidla.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.