Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/61/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej W. O., A.. X. X. XXXX, S. W. Ľ.Y. XXX, E. D. P., S.. Č.. W. Q. Č. H., A. W., S. XXXX, o zaplatenie 672,79 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 480,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 379,93 eura od 15. 2. 2011 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40 eur, splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 17,14 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 60,52 eura, ktoré je žalovaná p o v i n n á zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16. 1. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 672,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 379,93 eura od 4. 2. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 14. 2. 2011 so Q. Ú. W., a. s., mu bola postúpená žalovaná pohľadávka. Žalovaná uzavrela so Q. Ú. W., a. s. dňa 21. 8. 2006 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté produkty a služby súvisiace s vedením účtu. Žalovanej bolo zriadené na účte prečerpanie, tzv. kontokorentný úver. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 672,79 eura a pozostávala z istiny vo výške 379,93 eura a úroku z omeškania vo výške 292,86 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 22. 3. 2012, žalobca uviedol, že upresňuje žalobu v časti počiatku úrokov z omeškania, ktoré si uplatňuje od 15. 2. 2011 do zaplatenia.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 4. 3. 2013, žalobca uviedol, že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie s úverovým rámcom 331,94 eura. Debetné operácie na účte žalovanej vo výške 808 eur pozostávajú z výberu hotovosti z bankomatov v sume 348,54 eura, platieb cez internet v sume 351,16 eura, platieb kartou v sume 14,24 eura, poplatkov v sume 31,94 eura a debetných úrokov vo výške 62,12 eura, kreditné operácie vo výške 428,07 eura pozostávajú z vkladu v hotovosti v sume

25,76 eura, prevodu prostriedkov vo výške 402,31 eura a kreditných úrokov vo výške 0,002 eura. Výška úroku z omeškania predstavuje v prípade nepovoleného prečerpania 25 % ročne, úrok z omeškania vo výške 292,86 eura je vyčíslený z výšky nepovoleného prečerpania v sume 379,93 eura, od 5. 1. 2008 do 14. 2. 2011.

Žalovaná v elektronickom podaní, doručenom súdu dňa 12. 11. 2012, uviedla, že dlžnú sumu nie je schopná zaplatiť jednorazovo a navrhla povoliť splácanie dlhu v splátkach po 500 Kč mesačne. Platí výživné na svoje dieťa, určené súdom.

Nakoľko sa jednalo o vec s cudzím prvkom, keďže žalovaná má bydlisko v Českej republike, súd skúmal, či má právomoc vo veci konať. Na posúdenie právomoci konať vo veci súd aplikoval nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Nakoľko sa jednalo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle čl. 16 ods. 2 citovaného nariadenia bola daná na konanie právomoc českého súdu, keďže druhý účastník zmluvy (t. j. iný ako spotrebiteľ) môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd však mal za to, že právomoc na konanie vo veci mal založenú v zmysle čl. 24 citovaného nariadenia, keďže žalovaná sa zúčastnila konania. Napriek tomu, že žalovaná nebola osobne prítomná na súdnom pojednávaní, vyjadrila sa k podanej žalobe, ospravedlnila svoju neúčasť na súdnom pojednávaní a námietku nedostatku právomoci súdu nevzniesla.

V súlade s ustanovením súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní a navrhol súdne pojednávanie odročiť, keďže sa mu nepodarilo zabezpečiť súdom požadované overené listinné dôkazy. Dôvody, uvedené splnomocneným zástupcom žalobcu, nepredstavujú dôležité dôvody pre odročenie súdneho pojednávania. Kolízia súdnych pojednávaní sama osebe nepredstavuje dôležitý dôvod pre odročenie súdneho pojednávania, najmä prihliadajúc k možnosti substitúcie a doby, uplynutej od doručenia predvolania na súdne pojednávanie splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Taktiež predloženie overených fotokópií listinných dôkazov, predloženie ktorých do súdneho spisu súd žalobcovi neuložil, nepredstavuje dôležitý dôvod pre odročenie súdneho pojednávania, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania aj zásadou spravodlivého súdneho procesu. Súd žalobcovi neuložil, aby predložil overené fotokópie listinných dôkazov, ale ich originály, a to na súdnom pojednávaní. Napriek tomu, že súdu nebola vrátená poštová doručenka, preukazujúca doručenie predvolania na súdne pojednávanie žalovanej, súd považoval predvolanie za doručené, nakoľko žalovaná elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 2. 3. 2013, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila. Preto súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a splnomocneného zástupcu žalobcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, všeobecnými obchodnými podmienkami Q., a. s. pre depozitné produkty, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011 vrátane prílohy k zmluve, pokusom o zmier, prehľadom transakcií na účte žalovanej, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalovaná uzatvorila dňa 21. 8. 2006 so Q. Ú. W., a. s. zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu, vrátane povoleného prečrpania na účte v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Podľa čl. 2. 1. Všeobecných obchodných podmienok Q., a. s. pre depozitné produkty, účinných od 20. 4. 2006, sa povoleným prečerpaním rozumie povolený debetný zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte. Podľa čl. 4. 10. 1. Všeobecných podmienok môže banka na základe ňou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na bežnom účte, zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu trvania zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa povolené prečerpanie zriaďuje. Podľa čl. 4. 11. 4. Všeobecných obchodných podmienok v prípade vzniku nepovoleného prečerpania banka pošle upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečerpania. Ak nepovolené prečerpanie nebude vyrovnané v stanovenej lehote, pohľadávka z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatnou, vrátane príslušenstva. Podľa čl. 4. 14. 2. písm. c/ Všeobecných podmienok skončením zmluvy o účte

sa všetky pohľadávky banky zo zmluvy o účte a súvisiacich zmlúv stávajú splatné. Podľa čl. 4. 14. 8. Všeobecných podmienok banka môže vypovedať zmluvu o účte bez uvedenia dôvodu, s účinnosťou výpovede ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď majiteľovi účtu doručená.

Žalobca ako postupník a Q., a. s. ako postupca uzatvorili dňa 14. 2. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 672,79 eura, z toho istina 379,93 eura, úrok z omeškania 292,86 eura, úroková sadzba z omeškania 25 %, dátum vzniku posledného prečerpania 29. 6. 2007, dátum zaslania výpovede 26. 11. 2007.

Splnomocnený zástupca žalobcu výzvou zo dňa 16. 12. 2011 vyzval žalovanú na úhradu sumy v celkovej výške 702,30 eura.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( ), zmluvy o bežnom účte ( ).

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej A. W. X. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu v časti, uvedenej vo výroku tohto rozsudku, vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 21. 8. 2006 uzatvorená zmluva o bežnom účte, v ktorej si zmluvné strany dojednali v rámci predmetu zmluvy aj povolené prečerpanie na účte, v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Podľa tvrdení žalobcu, bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie bežného účtu vo výške 331,94 eura. Poskytnutie kontokorentného úveru žalovanej právnym predchodcom žalobcu nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalovaná rovnako žiadnym spôsobom nespochybnila výšku žalovanej sumy. Vzhľadom na charakter zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Keďže žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nevzťahuje sa na zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zákon o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaná peňažné prostriedky, poskytnuté jej právnym predchodcom žalobcu formou povoleného prečerpania na účte, právnemu predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi, nevrátila, uložil jej súd povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 379,93 eura.

Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si vyčíslil úrok z omeškania za obdobie od 5. 1. 2008 do 14. 2. 2011 vo výške 292,86 eura, pričom v doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 4. 3. 2013, uviedol, že výška úroku z omeškania predstavovala 25 % ročne a bola vyčíslovaná z výšky istiny v sume 379,93 eura. Keďže súd nemal preukázaný iný počiatok omeškania s plnením dlhu, vychádzal z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, podľa ktorej ku zaslaniu výpovede žalovanej došlo dňa 26. 11. 2007. Podľa všeobecných obchodných podmienok sa skončením zmluvy o účte stali všetky pohľadávky banky splatnými, a to ku dňu účinnosti výpovede. Prihliadajúc k obvyklej dĺžke doručovania písomností v poštovom styku mal súd za to, že výpoveď zo strany banky nadobudla účinnosť ku dňu 31. 12. 2007. Nakoľko si žalobca uplatnil vyčíslený úrok z omeškania len od 5. 1. 2008, súd mu priznal úrok z omeškania len od uvedeného dátumu. Ku dňu splatnosti dlhu v zmysle vyššie uvedených skutočností predstavovala výška úroku z omeškania 8,5 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne zo sumy 379,93 eura od 5. 1. 2008 do 14. 2. 2011, čo činí 100,59 eura. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v žalobe bol žalobcom žiadaný úrok z omeškania od 4. 2. 2011, pričom podľa doplnenia žaloby si úrok z omeškania žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, čo je deň 15. 2. 2011, pričom aj dátum vyčíslenia úroku z omeškania bol k 14. 2. 2011. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 379,93 eura od 15. 2. 2011 do zaplatenia, nakoľko úrok z omeškania do 14. 2. 2011 mu už bol priznaný vo vyčíslenej sume 100,59 eura. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na pomery žalovanej, ktorá má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, súd povolil žalovanej splatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 40 eur mesačne. Súd mal za to, že povolením splácania v splátkach, vzhľadom na osobu žalobcu, nedôjde k ujme na jeho právach.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V súlade so zákonným ustanovením súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 480,52 eura, čo pri celkovej výške uplatnenej sumy 672,79 eura činí percentuálne 71,42 %, jeho neúspech 192,27 eura, čo percentuálne činí 28,58 % a pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 42,84 % (71,42 % - 28,58 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 42,84 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 40 eur, čo činí 17,14 eura a 42,84 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 141,26 eura, čo činí 60,52 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby (, citovanej vyhlášky v spojení s citovanej

vyhlášky) po 51,45 eura a režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2011 po 7,41 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), napriek tomu, že žaloba bola podaná na súd v roku 2012, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 117,72 eura, čo činí 23,54 eura. Súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci režijný paušál za zaslanie pokusu o zmier, nakoľko v občianskom súdnom konaní je možné priznať účastníkovi len náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zaslanie pokusu o zmier žalobcom žalovanému nepredstavuje úkon, ktorý by bol účelne vynaložený v súvislosti s predmetným konaním, nakoľko sa jedná len o úkon formálny, bez významu z hľadiska hmotného a procesného práva. Taktiež súd nepriznal žalobcovi náhradu uplatnených hotových výdavkov za vyhotovenie overených fotokópií listinných dôkazov, keďže sa nejednalo o účelne vynaložené trovy konania. Žalobca bol súdom vyzvaný na predloženie originálov listinných dôkazov na súdnom pojednávaní. Súd žalobcovi neuložil, aby dal vyhotoviť overené fotokópie listinných dôkazov a tieto zasielal súdu. Žalobcovi, ani jeho splnomocnenému zástupcovi nič nebránilo, aby sa zúčastnili súdneho pojednávania a tam predložili súdu na nahliadnutie originály príslušných listinných dôkazov. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, z rovnakých dôvodov, pre ktoré povolil žalovanej zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.