Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/131/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. - O. dieťa rodičov: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. XX/X, L. a G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, R. XXXXX, W. A., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júla 2012, č.k. -193, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca G. R., určenú rozsudkom Okresného súdu v Blansku, č.k. -43 zo dňa 15.10.2007 na maloletú U. R., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e počnúc dňom 01.09.2011 zo sumy 1.500,- Kč na sumu 2.500,- Kč do 30.11.2012.

Vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Nedoplatok z titulu zvýšenia výživného za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2012 vo výške 15.000,- Kč p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 700,- Kč spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu v Blansku, zo dňa 15.10.2007 zo sumy 1.500,- Kč na sumu 2.500,- Kč počnúc dňom 01.09.2011. Nedoplatok z titulu zvýšenia výživného za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2012 vo výške 11.000,- Kč povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 700,- Kč spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním zmeny pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, keď maloletá od septembra 2011 začala navštevovať základnú školu, v súvislosti s čím narástli výdavky matky. Považoval preto za opodstatnený návrh na zvýšenie výživného na sumu 2.500,- Kč s účinnosťou od 01.09.2011. Z doložených listinných dôkazov od zamestnávateľa otca vyvodil záver, že riadne pracuje, je schopný dosahovať priemerný mesačný zárobok vo výške 12.972,- Kč, z ktorého príjmu je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na výživu dieťaťa 2.500,- Kč. Vyslovil názor, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, a preto na dlhy, na ktoré poukazuje otec dieťaťa, neprihliadal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že návrh na zvýšenie výživného bude zamietnutý. Poukazoval na to, že je registrovaný na Úrade práce v Blansku ako nezamestnaný od 6. júna 2012, pričom mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti, ktorá je jeho

jediným príjmom. Žije s priateľkou v prenajatom 1-izbovom byte, pričom mesačné náklady na prevádzku bytu sú 7.500,- Kč.

Matka maloletej navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože potreby maloletej vzrástli natoľko, že výživné je nevyhnutné zvýšiť.

Kolízny opatrovník maloletej, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v D. navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a po doplnení dokazovania oboznámením sa s rozhodnutím Úradu práce Českej republiky, Krajská pobočka v R., kontaktné pracovisko R. zo dňa 04.07.2012 a zo dňa 14.01.2013 zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa vec správne posudzoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého v prípade, keď sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť súdne rozhodnutia a dohody o výživnom. Citované zákonné ustanovenie vychádza zo skutočností, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, aký existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia v prípade uzavretia dohody o výživnom. Plynutím času však nastáva často zmena pomerov, ako na strane osoby oprávnenej na výživu, a to v súvislosti s pribúdajúcim vekom alebo zmenou typu školy, ktorú navštevuje, a rovnako aj zmena na strane osoby, ktorá je povinná výživné platiť, a to najmä zmena v jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch.

V konaní nebolo spochybnené, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletej v roku 2007, kedy maloletá bola dieťaťom vo veku 3 rokov. Od 01.09.2011 však navštevuje základnú školu. Je všeobecne známou okolnosťou, že v súvislosti s nástupom na základnú školu dochádza k nárastu odôvodnených potrieb dieťaťa v každej oblasti ich uspokojovania, a to ako pokiaľ ide o stravovanie, ošatenie, bývanie, tak aj zabezpečenie športových a iných záľub dieťaťa, ktoré sú nevyhnutné pre jeho zdravý vývin. Na uspokojovaní potrieb dieťaťa majú povinnosť podieľať sa obaja rodičia, t.j. nielen ten z rodičov, komu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Súd však musí v každom prípade rozhodnutia o výživnom, a to aj pri rozhodovaní o zvýšení alebo znížení výživného prihliadať na znenie ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z aspektu citovaného zákonného ustanovenia je potom nevyhnutné prihliadať aj na to, či osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré nie sú ním výlučne zavinené, umožňujú plniť také výživné, ktoré by zmena potrieb na strane dieťaťa vyžadovala.

V prejednávanej veci mal súd prvého stupňa preukázané potvrdením zamestnávateľa otca, že otec bol zamestnaný od 29.11.2010 do 29.11.2011, pričom od 26.07.2011 do rozhodovania súdu bol práceneschopný. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za druhý štvrťrok 2011 predstavoval 13.642,- Kč, v období od januára 2011 do júla 2011 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 14.972,- Kč. Zistené zárobkové pomery otca odôvodňovali zvýšenie výživného na maloletú, u ktorej bol nepochybne zistený nárast odôvodnených potrieb, a to zo sumy 1.500,- Kč na sumu 2.500,- Kč.

V priebehu konania však nastala zmena pomerov na strane otca tým, že od 06.06.2012 je nezamestnaný. Rozhodnutím Úradu práce Českej republiky, Krajská pobočka v R., kontaktné pracovisko R. zo dňa 04.07.2012 mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 8.853,- Kč mesačne po dobu prvých dvoch mesiacov, vo výške 6.810,- Kč mesačne po dobu ďalších dvoch mesiacov a vo výške 6.129,- Kč mesačne na ďalší mesiac. Od 01.11.2012 do 22.11.2012 bol otec zamestnaný s priemerným zárobkom vo výške 8.006,- Kč. Od 6. decembra 2012 je otec opäť v evidencii nezamestnaných a bola mu priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 3.603,- Kč mesačne na podpornú dobu 5 mesiacov.

Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletej dosahoval príjem, ktorý umožňuje platiť zvýšené výživné do 6. decembra 2012, keď aj výška podpory v nezamestnanosti mu bola priznaná v takých sumách, ktoré mu umožnili takto zvýšené výživné platiť. Za dobu od 6. decembra 2012 však poberá len podporu v nezamestnanosti vo výške 3.602,- Kč, ktorá suma neodôvodňuje zvýšenie výživného, aj keď by si to potreby maloletej vyžadovali.

Krajský súd preto zvýšil výživné na maloletú v rozsahu, ako to urobil súd prvého stupňa, ale len za dobu od 01.11.2011 do 6. decembra 2012 a vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol. Za dobu zvýšenia výživného, t.j. po dobu 15 mesiacov vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 15.000,- Kč, pretože otec dieťaťa zvýšené výživné nepoukazoval. Tento nedoplatok povolil odvolací súd otcovi splácať v mesačných splátkach podľa za podmienok zročnosti, ktoré určil.

Na záver je potrebné poznamenať, že samotná skutočnosť, že otec dieťaťa nepoukazuje už dlhšiu dobu ani výživné v pôvodnej výške, nemá vplyv na rozhodnutie v danej veci, v dôsledku čoho dlžné výživné je možné vymáhať formou exekúcie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .