Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/13/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, proti povinnej: Z. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K., S. X, pre vymoženie pohľadávky 408,28 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v G., L. XX, pod sp. zn. Ex 3642/2006, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -55 zo dňa 2.8.2011 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd uznesením č.k. -55 zo dňa 2.8.2011 v spojení s doplňacím uznesením č.k. -82 zo dňa 17.9.2012 vyslovil neprípustnosť exekúcie a zároveň exekúciu zastavil aplikujúc v spojení s , , a .

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd založil na absolútnej neplatnosti právneho úkonu - dohody o plnomocenstve, pričom dôvod neplatnosti videl v nedostatku vôle u povinnej, nakoľko zmluvná voľnosť bola značne obmedzená v dôsledku pripravenej predtlače formy zmluvy o úvere, kde ako jediný zástupca bol uvedený Mgr. Tomáš Kušnír. Povinná tak nemohla slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ňou zvolenou, ale musela sa podriadiť vôli oprávneného. Tým bol spochybnený zákonný predpoklad pri udelení plnej moci a to že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinnej, ako aj slobodná voľba pri výbere splnomocnenca. Absencia náležitosti (v danom prípade slobodnej vôle) podľa spôsobuje absolútnu neplatnosť dotknutého právneho úkonu priamo zo zákona a takýto úkon nie je spôsobilý mať za následok vznik zmenu alebo zánik práv a povinností.

Z neplatnosti dohody o plnomocenstve okresný súd následne vyvodil nemožnosť akýchkoľvek právnych účinkov odvodených od právneho úkonu vykonaného v mene povinného, t.j. ani notárskej zápisnice, s ktorej vykonateľnosťou súhlasil práve tento „splnomocnený“ zástupca.

Za ďalší dôvod neplatnosti súd považoval príliš široké a všeobecné vymedzenie oprávnenia na zastupovanie. Z obsahu plnomocenstva totiž vyplýva, že povinná splnomocnila oprávneného zástupcu, aby v jej mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinná udelila plnú moc v ten okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinná sa platne nemohla vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinnej naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaním prakticky povinnú bez jej vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemala povinná vedomosť. Udelené plnomocenstvo podľa názoru prvostupňového súdu nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu.

O trovách exekúcie rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že uvedený súdny exekútor po pripustení zmeny exekútora v predmetnej exekúcii zatiaľ nevykonal žiadny úkon exekučnej činnosti. S poukazom na princíp procesného zavinenia spočívajúceho v postupe oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, následkom čoho bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie zároveň súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 50,22 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený čo do výrokov o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a domáhal sa jeho zrušenia v napadnutej časti. Vytýkal okresnému súdu opätovné preskúmanie exekučného titulu, nakoľko notárska zápisnica bola preskúmavaná už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný so zákonom. Podľa odvolateľa, ak by mal byť exekučný súd oprávnený na takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené. Inak je takéto preskúmanie nad rámec možnosti preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorej zavedením medzi exekučné tituly zákonodarca sledoval posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Okrem toho sporné plnomocenstvo preskúmal aj samotný notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice. Ďalej odvolateľ namietal, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákona v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Podľa oprávneného udelením plnomocenstva sa povinná nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta, pričom právny poriadok nevylučuje aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinnú na úhradu jej záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy, preto výška záväzku musela byť povinnej známa. Záverom oprávnený uviedol, že postupom súdu kedy exekúcia prebiehajúca od roku 2006 bola vyhlásená v tomto období za neprípustnú, pri nezmenenom skutkovom a právnom stave počas celého trvania exekučného konania, nastala situácia, kedy už oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, nakoľko pohľadávka už bude premlčaná.

Dňa 7.9.2012 oprávnený prostredníctvom nového právneho zástupcu predložil súdu procesný návrh na prerušenie konania postupom podľa a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a zároveň doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. V rámci tohto podania predkladá argumentáciu, v zmysle ktorej žiadne ďalšie podmienky nad rámec formálnej (v zmysle o notároch a notárskej činnosti) a materiálnej vykonateľnosti ( Exekučného poriadku) nemožno z Exekučného poriadku vyvodiť. Pokiaľ notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti predpísané citovanými právnymi predpismi vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii nepokračovalo. Opačným postupom exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Prvostupňovému súdu vytýka, že žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoj záver, ktorým vyhodnotil plnomocenstvo za neprijateľnú podmienku. Navyše v indikatívnom výpočte podmienok uvedených v smernici rady 93/13/EHS sa splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Nekalosť zmluvných podmienok sa musí podľa odvolateľa hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, nie izolovane vo vytrhnutom kontexte. V tejto súvislosti navrhuje požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ Súdny dvor Európskej únie. Zároveň formuluje nasledovné prejudiciálne otázky: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenie s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne.

Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie nie je súdnym rozhodnutím. Nadväzne predmetný úkon súdu nie je spôsobilý vyvolať účinky právoplatného rozhodnutia o konkrétnej otázke (veci) a vytvoriť do budúcna prekážku veci rozhodnutej. Možno síce súhlasiť s odvolateľom, že súlad exekučného titulu - notárskej zápisnice - so zákonom mal exekučný súd skúmať už v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), predmetná skutočnosť však nebráni neskoršiemu posúdeniu prípustnosti exekúcie. Naopak, z § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uvedené je v plnej miere potvrdené aktuálnou aplikačnou praxou súdov Slovenskej republiky. Taktiež skutočnosť, že plnomocenstvo Mgr. Kušníra posudzoval aj notár pri spísaní exekučného titulu, nijako nelimituje exekučný súd v rozsahu jeho prieskumu.

Súd prvého stupňa neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia plnomocenstva povinným pre Mgr. Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s obsahom tejto zápisnice a s jej vykonateľnosťou. Ak uvedené vykonáva osoba odlišná od povinného, je nutné dôsledne sa zaoberať existenciou riadneho plnomocenstva zo strany povinného pre túto osobu.

Odvolací súd považoval za vecne správny záver súdu prvého stupňa o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr. Kušníra pri zastupovaní povinného v procese spísania notárskej zápisnice/exekučného titulu. V súdenej veci je nepochybné, že pri spísaní zápisnice, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k tomuto úkonu, Mgr. Kušnír bol v kontakte výlučne s oprávneným, ktorý uhradil menovanému aj trovy právneho zastúpenia za daný úkon. Stav, kedy zástupca koná v mene povinného, ale pri úkone komunikuje výhradne s oprávneným, pričom tento mu uhradí i súvisiace výdavky, nie je prípustné posúdiť inak, ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vo svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho úkonu. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že na dotknutom spôsobe "zastupovania" sa dohodli - v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 06) - veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný). Týmto dojednaním sa jednak obchádzajú kogentné ustanovenia, týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom kolidujú ( v spojení s a o advokácii) a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva svojich práv.

Nadväzne odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, nepovažuje notársku zápisnicu zo dňa 5.11.2006 za exekučný titul súladný so zákonom, keďže v mene povinného koná niekto, kto takéto oprávnenie (vzhľadom na rozoberanú kolíziu) nemal. Predmetný fakt predstavuje skutočnosť/dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Ak úkon - dohoda o plnomocenstve - je absolútne neplatný právny úkon, potom povinná nemohla na základe takéhoto “zastúpenia“ v notárskej zápisnici platne uznať dlh čo do výšky, ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Predmetný záver činí neopodstatneným aj ďalší odvolací dôvod oprávneného. Pokiaľ je plnomocenstvo neplatným úkonom, nemá žiaden vplyv na prejednávaný prípad, že povinná toto plnomocenstvo nikdy nevypovedala. Inými slovami, nemožno vypovedať niečo, čo je neplatné, teda nespôsobuje predpokladané právne účinky. Zjavne mylnou je ďalej tak argumentácia odvolateľa o nesprávnosti úvah súdu ohľadne neprijateľnosti zmluvnej podmienky - plnomocenstva, nakoľko takéto právne posúdenie sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza ako aj argumentácia o prípustnosti spísania právneho záväzku a súčasne súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou v jednej notárskej zápisnici, keďže túto skutočnosť prvostupňový súd nerozporuje. Zároveň platí, že za vzniknutý stav (ďalšia námietka oprávneného), kedy nastala situácia, že oprávnený si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, nakoľko pohľadávka už bude premlčaná, ide výlučne na vrub nezákonného postupu zvoleného oprávneným.

Vo vzťahu k procesnému návrhu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd poznamenáva, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je založené výlučne na aplikácii úpravy o neplatnosti právneho úkonu - dohody o plnomocenstve. V danom prípade teda neexistuje žiadny spor o výklad práva Európskej únie a nie je preto naplnený predpoklad pre predkladanie prejudiciálnej otázky.

Vychádzajúc z opísaných skutočností vyhodnotil odvolací súd rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie za vecne správne. Rovnaký záver platí ohľadne súvisiacich výrokov o nepriznaní trov exekúcie (aktuálnemu) súdnemu exekútorovi a vyslovení povinnosti oprávneného nahradiť trovy vystúpivšieho exekútora.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, povinná si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnila a prakticky jej v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.