Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1713-2005.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/1713/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČ 30807484, proti povinnému: W. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. O. M. XXX, XXX XX E. G. K., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára na Exekútorskom úrade Košice so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 4531/05, v konaní o podnete na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Ukladá povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 284,42 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na oznámenie oprávneného zo dňa 8.11.2012, ktorým oznamuje súdnemu exekútorovi, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Zároveň oznamuje, že jeho podanie nie je návrhom na zastavenie exekúcie.
Oboznámením s listinnými dokladmi súd zistil, že vykonávané rozhodnutia č. 501-658-4105/2001-3, č. 501-659-4105/2001-3 a č. 501-660-4105/2001-3 zo dňa 31.12.2001, právoplatné dňa 8.2.2002, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, boli vydané podľa z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, pričom exekučné tituly sa stali vykonateľnými dňa 8.2.2002.
Premlčanie poistného upravuje § 24 cit. zák. Podľa ods. 1. Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust. Odseky 1 a 2 platia rovnako aj na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.
Podľa ods. 4 Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa § 18.
Citovaný zákon bol zrušený a nahradený z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého § 277 ods. 1 Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tzn., že pri posudzovaní behu lehôt sa použije znenie zák. ust. z. č. 274/1994 Z. z., § 24.
Vykonaným dokazovaním s poukazom na uvedené súd uzavrel, že došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky uplynutím zákonnej lehoty, preto dokončenie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného už nie je možné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v súlade s vyššie cit. zák. ust. exekúciu zastavil pre zánik práva uplynutím lehoty, na ktorý súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl. č. 141/2008 Z. z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti
Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 cit. vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie oprávnený.
Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky. Taktiež pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd nemohol použiť ust. § 203 ods. 2, nakoľko tento sa viaže na zastavenie
exekúcie podľa písm. h), kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre zánik práva oprávneného. Súd preto postupoval podľa § 197, keďže mal za to, že nemožno pripočítať oprávnenému zavinenie na zastavení exekúcie a tiež keďže u povinného nebol nezistený postihnuteľný majetok, nemožno mu ani uložiť povinnosť k náhrade trov exekúcie, preto osobou povinnou k ich náhrade exekútorovi môže byť len povinný. Tiež by bolo proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal ďalšie finančné náklady z titulu náhrady trov exekútora. A pritom tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie je povinný. Dokonca z pohľadu zásad ovládajúcich rozhodovanie o trovách konania v sporovom konaní sa tiež i v exekučnom konaní musí vychádzať z toho, že oprávnený je procesnou stranou, ktorej svedčí plný úspech vo veci, pretože nariadením exekúcie (t.j. udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) bolo jeho návrhu vyhovené. Keďže však súd exekúciu zastavil, zaniklo poverenie exekútora k výkonu exekúcie a exekútor už nemôže robiť žiadne úkony smerujúce k vykonaniu exekúciu, teda ani tie, ktorými by postihol majetok povinného pre trovy exekučného konania.
Naopak na základe tohto súdneho rozhodnutia bude mať súdny exekútor dostatočný časový priestor na vymoženie svojich trov povinného, ktorý by inak nemal žiadny finančný postih za porušenie zákona, ktorým mu bola uložená pokuta.
Okrem toho Najvyšší súd SR k tejto veci zaujal stanovisko, že „Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 10/2009)
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust. ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi i náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelária, a za čas strávený na ceste do tohto miesta s späť, pričom táto náhrada podľa odseku druhého je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
V zmysle vyššie uvedeného súd priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov podľa 16 ods. 2, § 5 a podľa § 22 a 23 vyhlášky takto:
1./ Odmenu z vymoženej sumy 710,00 Eur vo výške 20%, t.j. v sume 142,00 Eur.
2./ Odmenu za zriadenie záložného práva v sume 66,39 Eur.
3./ Na náhrade hotových výdavkov priznal súd sumu 27,73 Eur za poštovné (1,82 Eur + 1,33 Eur + 2,98 Eur + 0,50 Eur + 4,90 Eur + 3,00 Eur + 4,90 Eur + 2 x 1,70 Eur + 1,50 Eur + 2 x 1,70 Eur) a sumu 0,90 Eur za telekomunikačné poplatky, t.j. spolu za hotové výdavky sumu 28,63 Eur.
4./ Súd v zmysle ust. § 196 veta druhá EP priznal i DPH vo výške 20% z odmeny v sume 47,40 Eur, nakoľko súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platiteľom DPH.
Súd vzhľadom na ust. § 16 ods. 2 vyhl. nemohol súčasne priznať mimo odmeny za vymoženie časti plnenia i uplatnenú odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 15 vyhl., preto v tejto časti uplatnené trovy exekúcie nepriznal.
Súčasne mal súd za preukázané zisťovaním v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH na stránke finančného riaditeľstva, že exekútor je platiteľom DPH.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách exekučného konania tak, že zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 284,42 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do15dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti výroku o trovách exekúcie je odvolanie prípustné iba čo do ich výšky.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).