Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/27/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Ing. N. Y., TKR Servis, B. č. XXXX/X, R., IČO: 30628407, zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, advokátom, Dubová č. 4, Humenné, proti žalovanému: TOPIK SK, s.r.o., Mierová č. 33/11 bl. D, Humenné, IČO: 36464163, zastúpený JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká č. 1896/58, Humenné, o zaplatenie 11.234,91 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. - 467 zo dňa 19.1.2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11.234,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 11.8.2007 do 31.12.2008, s 12,50 % úrokom z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11% úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 30.6.2011, s 11,25 % úrokom z omeškania od 1.7.2011 do 31.12.2012, s 10,75 % úrokom z omeškania od 1.1.2013 do 5.3.2013 s tým, že v prípade nezaplatenia istiny 11.234,- Eur do 30.6.2013 je p o v i n n ý tento úrok z omeškania platiť do uvedeného dňa a po tomto dni úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby ECB uplatňovanej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá, zvýšený o 10 % až do zaplatenia, maximálne vo výške 14,25 % s tým, že v prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.900,75 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bernarda Medára, advokáta, Dubová č. 4, Humenné, č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, G. G., a.s., pobočka R., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.234,- Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 14,25 % ročne od 11.8.2007 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 674,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.175,11 Eur na účet jeho právneho zástupcu, takisto v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 338.463,- Sk so 14,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 102.816,- Sk od 6.4.2005 do zaplatenia a zo sumy 235.620,- Sk od 26.4.2005 do zaplatenia a tiež nahradiť mu trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vystavil dve faktúry č. 15-2005 zo 4.4.2005 a č. 21-2005 z 21.4.2005, ktorými vyfakturoval odmenu za vypracovanie statického posúdenia kotvenia technológie a technickú pomoc pri prevádzaní výkopových prác a podvŕtaviek pri stavbe optických uzlov a . Celkovo na základe týchto vystavených

faktúr žalobca uhradil žalovanému 338.463,- Sk. Po vykonaní daňovej kontroly v roku 2007 žalobca zistil, že žalovaný žiadne práce nevykonal a z jeho strany išlo o neoprávnenú fakturáciu. Z tohto dôvodu ho listom z 26.7.2007 požiadal o vrátenie sumy 338.463,- Sk, avšak žalovaný túto sumu nevrátil a uviedol, že práce riadne vykonal.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný vystavil dňa 4.4.2005 faktúru, na základe ktorej mu žalobca uhradil sumu 102.816,- Sk za 96 hodín práce vo výške 900,- Sk za 1 hodinu. Predmetom fakturácie boli práce na vypracovaní statického posúdenia kotvenia technológie a technickú pomoc pri prevádzaní výkopových prác a podvŕtaviek pri stavbe optického uzla na stavbe „Káblový distribučný systém Humenné, primárne a sekundárne rozvody 1. etapa“. Dňa 21.4.2005 žalovaný vystavil obdobnú faktúru, na základe ktorej žalobca uhradil sumu 235.620,- Sk za rovnaké práce, ale išlo o optický uzol 1N 204. Žalobca doložil listinné dôkazy o tom, že sumu 102.816,- Sk uhradil v hotovosti dňa 5.4.2005 a sumu 235.620,- Sk uhradil dňa 25.4.2005. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 26.7.2007, aby mu sumu 338.436,- Sk vrátil, lebo bolo zistené, že práce neboli vykonané a došlo k neoprávnenej fakturácii. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 3.8.2007 tak, že žiadnu sumu neuhradí, lebo práce boli riadne vykonané. Faktúry boli v jeho účtovníctve zaevidované, uhradil aj DPH a zaplatil daň z príjmu. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na základe zmluvy vyhotovil pre spoločnosť TKR, s.r.o., Humenné, dielo, a to výstavbu Káblového distribučného systému Humenné, primárne a sekundárne rozvody, 1. etapa - 1N 201, 2. etapa - , , , . Subdodávateľom výkopových prác bola spoločnosť INTERSTAV Ing. V., projekt vyhotovil Ing. I. Y. a stavebný dozor vykonával Ing. Z.. C. M.. Žalobca opísal okolnosti, ktoré predchádzali tomu, že žalovanému uhradil hore uvedené faktúry bez toho, aby žalovaný poskytol či už práce alebo iné plnenie. Dôvodom preplatenia faktúr mala byť žiadosť manželky konateľa žalovaného Ing. G. o zaplatenie 10 % z hodnoty diela za to, že žalobca dostal zákazku. Ing. G. bola predsedníčkou valného zhromaždenia spoločnosti TKR, s.r.o., Humenné. Žalobca tvrdil, že fakturované práce pri výstavbe diela neboli potrebné a žalovaný ich ani neposkytol. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená len ústna zmluva o tom, že vykoná určité stavebné práce, k čomu nedošlo. Konateľ žalovaného uviedol, že konzultoval so žalobcom možnosť poskytnutia technickej pomoci pri realizácii diela Káblový distribučný systém Humenné. Žalobca získal zákazku na výstavbu diela, hoci nemal potrebné odborné vzdelanie, lebo je elektrotechnik. Naopak, konateľ žalovaného je stavbár, a preto poskytoval žalobcovi pri výstavbe diela odbornú technickú pomoc. Podľa tvrdenia žalovaného bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, ale nebol dohodnutý potrebný rozsah prác. Bola však dohodnutá odmena vo výške 900,- Sk za 1 hodinu práce a splatnosť bola dohodnutá tak, že žalobca uhradí faktúry žalovaného, keď dostane peniaze od investora. Žalovaný tvrdil, že vedel, o akú stavbu pôjde, že sa budú zabezpečovať určité pozemné práce, výkopové práce, že sa budú robiť podvŕtavky ciest, chodníkov, križovatiek a podobne, a že žalobca bude potrebovať odbornú technickú pomoc, aj keď bude mať subdodávateľov stavebných prác. Žalovaný tvrdil, že poskytoval technickú pomoc 6 alebo 7 mesiacov. Počet hodín si zapisoval do kalendára a faktúry vystavil na základe podkladov od žalobcu. Obidve boli uhradené a žalobca ich nereklamoval. Konateľ žalovaného nevedel presne špecifikovať, o akú technickú pomoc pre žalobcu išlo, ale vyjadril sa tak, že pokiaľ je vo faktúrach uvedené aj statické posúdenie stavby, tak to tam nemuselo byť. Určite však poskytoval poradenstvo pri vytyčovaní určitých prác a minimalizovaní ich dopadu na životné prostredie. Tiež poskytoval konzultácie aj ohľadom ukotvenia skriniek primárnych, sekundárnych a terciárnych rozvodov. Súd ako svedka vypočul Ing. N. V., ktorý ako subdodávateľ prostredníctvom svojej firmy INTERSTAV vykonával pre žalobcu výkopové práce pri výstavbe diela. Svedok uviedol, že došlo k jednému vážnejšiemu problému pri podkopávke križovatky na ulici G. v R.. Problém však vyriešil subdodávateľ - spoločnosť DORIT z Košíc. Podľa svedka, ostatné práce boli vykonané bez zásadnejších problémov, lebo podľa jeho názoru nešlo o žiadne zložité dielo. Bol vykopaný rigol, do ktorého bol osadený kábel a terén bol daný do pôvodného stavu. Svedok Ing. Z.. C. M. vykonával stavebný dozor na uvedenej stavbe. Kontroloval, či realizované práce sú v súlade s projektom. Kontaktovali ho pracovníci vykonávajúci stavebné práce, ak mali nejaký technický problém, a on ho riešil so žalobcom, alebo sa tieto problémy vyriešili počas kontrolných dní na stavbe. Špecifikom diela bola skutočnosť, že sa robili zemné práce v určitej hĺbke a križovalo sa tam množstvo káblov. Podľa svedka sa nejaký zásadnejší technický problém nevyskytol. Pri osadení skriniek sa vyskytli len bežné problémy, ktoré vyriešil dodávateľ stavby. Jediným väčším problémom bola podkopávka križovatky na ulici G.. Svedok I. J. - konateľ spoločnosti TKR, s.r.o., Humenné, ktorá bola investorom stavby a zabezpečila aj projekt, uviedol, že bol osobne niekoľkokrát prítomný pri stretnutí žalobcu a konateľa žalovaného. Minimálne trikrát sa zúčastnil konzultácií, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi. Išlo najmä o ukotvenie

skriniek, o problematické podvrtávky chodníkov a ciest a bol prítomný aj vtedy, keď žalobca diktoval žalovanému, čo má uviesť do faktúr, ktoré následne preplatil. Ing. I. G. poprela, aby robila na žalobcu akýkoľvek nátlak na vyplatenie finančných prostriedkov z dôvodu, že tento získal zákazku. Potvrdila však, že vie o tom, že jej manžel - konateľ žalovaného poskytoval žalobcovi určitú odbornú pomoc.

Na základe zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu potom ešte prvostupňový súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s analýzou prác poskytnutých spoločnosťou TOPIK SK, s.r.o., žalobcovi v súvislosti s realizáciou stavby - Výstavba káblového distribučného systému Humenné. K tejto analýze vypočul konateľa žalovaného, svedka Ing. I. I., a mal za preukázané to, že podaná žaloba je dôvodná. Vyhovel jej čo do základu a čo do výšky, mimo časti uplatneného úroku z omeškania. Vec právne hodnotil podľa , , ustanovenia , a až 3 . Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o dielo. V zmysle definície uvedenej v , , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Z tvrdení účastníkov vyplynulo, že predmetom zmluvy nebola ani jedna z uvedených činností. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným bola len dohoda o poskytnutí stavebných prác, ktoré neboli presne špecifikované. Svoje tvrdenie o uzatvorení zmluvy o vykonaní stavebných prác preukazoval tým, že žalovaný má vo výpise z obchodného registra práve takúto činnosť uvedenú. Žalobca ani žalovaný nevedeli presne určiť, kedy k uzatvoreniu zmluvy malo dôjsť. Žalovaný zase tvrdil, že medzi ním a žalobcom bola zhotovená ústna zmluva o dielo, spočívajúca v poskytnutí technickej a poradenskej činnosti. Teda výsledok jeho činnosti nemal byť hmotne zachytený, a teda nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania bola takáto zmluva uzatvorená. Ani samotný žalovaný netvrdil, aby jeho poradenská činnosť bola hmotne zachytená. Podľa neho poskytol žalobcovi len konzultácie a poradenstvo pri stretnutiach vo vlastnej kancelárii a takto reagoval na požiadavky žalobcu pri možných technických riešeniach vzniknutých problémov. Súd tieto tvrdenia účastníkov vyhodnotil tak, že nebolo preukázané, aby medzi nimi bola uzatvorená zmluva o dielo, lebo žiadne iné dôkazy, mimo samotných tvrdení účastníkov, ktoré si však odporujú, neboli navrhnuté. Za takéhoto stavu nebolo možné vyvodiť záver o platne uzatvorenej zmluve o dielo. Nebolo však preukázané ani to, aby medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená iná zmluva, pretože účastníci konania sa na obsahových náležitostiach žiadnej inej zmluvy nezhodli.

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal, bolo to, či žalobca potreboval práve také práce, aké žalovaný vyfakturoval. Žalobca od začiatku tvrdil, že žalovaný mu žiadnu poradenskú činnosť neposkytol. Z tohto dôvodu žalobca ani nenavrhol v tomto smere žiadne dôkazy. Naopak, navrhol dôkazy o tom, že žalovaný mu konzultácie ani poradenstvo neposkytol. Poukázal na skutočnosť, že projekt vyhotovil Ing. Y., stavbu vytýčil Ing. I., práce boli realizované Ing. V. a stavebný dozor vykonal Ing. Z.. M.. Až na Ing. Y. všetkých ostatných súd vypočul ako svedkov. Žalovaný totiž tvrdil, že žalobca poradenstvo potreboval z toho dôvodu, že išlo o rozsiahle dielo v hodnote viac ako 15 miliónov korún, pričom žalobca je elektrotechnik a nemal potrebné odborné skúsenosti. Ing. V., ktorý vykonával stavebné práce, sa vyjadril tak, že išlo o jednoduchú líniovú stavbu a vyskytol sa len jeden závažnejší problém, a to podkopávka križovatky na ulici G.. Tento problém bol vyriešený a práce boli vykonané ďalšou subdodávateľskou firmou z Košíc. Podľa tohto svedka, žalobca nepotreboval žiadnu poradenskú činnosť pri výkopových prácach, ktoré boli realizované podľa projektu a vytýčenia líniovej stavby. Rovnako svedok Ing. Arch. M., vykonávajúci stavebný dozor, tvrdil, že poradenská činnosť pri realizácii stavby nebola potrebná, lebo sa vyskytol len jeden zásadnejší problém na ulici G., ktorý bol vyriešený subdodávateľskou firmou. Iné závažnejšie problémy sa nevyskytli a bežné technické riešenia navrhol priamo na požiadavku stavebných robotníkov alebo počas kontrolných dní na stavbe. Svedok Ing. I. považoval danú líniovú stavbu za dosť zložitú, lebo sa kopalo v meste, kde je množstvo inžinierskych sietí, šácht a iných prekážok. Samotný svedok však uviedol, že je geodetom a jeho úlohou bolo len vytýčiť stavbu na povrchu zeme a upozorniť na odchýlky s projektom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto technicky zabezpečoval realizáciu týchto odchýlok, a teda z jeho výpovede nemožno vyvodiť záver, že žalobca potreboval práve od žalovaného pomoc pri vzniknutých technických problémoch. Realizátor stavby a stavebný dozor uviedli, že takúto technickú pomoc žalobca nepotreboval.

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa zaoberal, bolo to, či žalovaný takéto práce, aké vyfakturoval, aj vykonal. Žalobca od začiatku tvrdil, že žalovaný pre neho nevykonal žiadne práce, a teda v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom sa stretával vo svojej kancelárii, poskytol mu poradenskú pomoc. Počet hodín zapisoval do kalendára, ktorý však už nemá k dispozícii. Žalovaný uviedol, že časť prác uvedených vo faktúre, konkrétne statické posúdenie kotvenia technológie, nebolo potrebné, lebo išlo o pozemnú stavbu. Išlo o líniovú stavbu v zemi, kde sa statické posúdenie nevyžaduje. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov I. J., Ing. G. a I. K.. Svedok I. J. ako jediný potvrdil, že bol prítomný pri osobných stretnutiach žalobcu a konateľa žalovaného, kedy žalovaný mal poskytnúť poradenskú činnosť žalobcovi. Ing. G. nebola osobne prítomná pri jednaniach účastníkov konania. Skutočnosť o poskytnutí konzultácií zo strany žalovaného sa mala dozvedieť len od konateľa žalovaného, ktorý je jej manželom, teda sprostredkovane. Súd zamietol návrh na výsluch svedkyne I. K., ktorá v určitom období mala pracovať u žalovaného, ale nikdy nebola prítomná pri osobných jednaniach. Mala len dosvedčiť, že žalobca chodil do kancelárie žalovaného. Tento dôkaz by však nijako nemohol ozrejmiť, čo bolo obsahom rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným. Súd tiež zamietol návrh na vykonanie dôkazu zabezpečením stavebného denníka spoločnosti TKR, s.r.o., Humenné, a výsluchom Ing. V.. V tomto stavebnom denníku by bol len súhrn prác, ktoré boli vykonané pri výstavbe diela - Káblový a distribučný systém, 1. a 2. etapa Humenné. Nijako by však neozrejmili skutočnosť, či žalovaný poskytol žalobcovi konzultácie, pretože by neboli zachytené v tomto stavebnom denníku, aj keby k nim došlo. Na základe doplneného dokazovania súd prvého stupňa ustálil skutkový stav tak, že nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o dielo alebo akákoľvek iná platná zmluva. Nebolo preukázané, aby žalobca potreboval konzultácie a poradenskú činnosť zo strany žalovaného. Nebolo preukázané ani to, aby žalovaný takúto činnosť v prospech žalobcu vykonal. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd podanej žalobe vyhovel s tým, že u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 11.234,91 Eur, keď prijal plnenie na základe dvoch vystavených faktúr. Sumu 102.816,- Sk prijal od žalobcu v hotovosti dňa 5.4.2005 a sumu 235.620,- Sk prevodom na účet dňa 25.4.2005. Súd mal za to, že prijatím týchto plnení došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu. Keďže sa nepodarilo preukázať, aby medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená zmluva a nepodarilo sa preukázať, aby boli poskytnuté práce či iné výkony zo strany žalovaného, prijaté plnenie je plnením bez právneho dôvodu, a teda ako bezdôvodné obohatenie ho žalovaný musí žalobcovi vydať.

Pokiaľ išlo o námietku premlčania uplatneného nároku, súd poukázal na ustanovenie , , a s tým, že v danom prípade platí 4 - ročná premlčacia lehota, ktorá vzhľadom na prijaté plnenia a podanú žalobu 18.12.2007 neuplynula. Teda nárok nie je premlčaný a súd nemohol prihliadnuť na uplatnenú námietku premlčania. Čas plnenia nebol v zmluve dohodnutý, keďže súd skutkovo vec ustálil tak, že platná zmluva medzi účastníkmi konania uzatvorená nebola. Žalovaný má svoj záväzok splniť po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Žalobca zaslal žalovanému list z 26.7.2011, v ktorom žalovaného vyzval, aby mu plnenie vrátil najneskôr do 10.8.2007. Teda dňom 11.8.2007 sa žalovaný dostal do omeškania, a preto od tohto dňa súd priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, to znamená, zamietol nárok žalobcu na priznanie úroku z omeškania zo sumy 102.816,- Sk od 6.4.2005 do 10.8.2007 a zo sumy 235.620,- Sk od 26.4.2005 do 10.8.2007. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS, platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka. V danom prípade základná úroková sadzba NBS bola 4,25 %, potom úrok z omeškania je vo výške 14,25 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal ich žalobcovi vo výške 6.822, Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 647,- Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 6.175,11 Eur. Ďalej v dôvodoch trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa podrobne vypočítal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku v bode 1. a 3., t.j. ktorým bol zaviazaný zaplatiť istinu s príslušenstvom a trovy konania. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť

a návrh zamietnuť. Odvolanie odôvodnil podľa a . Podľa žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou. Žalobca za vykonané dielo dohodnutú cenu uhradil, o čom svedčí to, že žalovaný v zmysle zmluvy plnil, pretože išlo o poradenskú činnosť poskytovanú priamo. Ak by žalovaný predmetné dielo nevykonal, t.j. riadne poradenskú činnosť žalobcovi neposkytoval, žalovaný by nemal dôvod cenu za predmetné dielo zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka I. J. a Ing. I. I.. Prvostupňový súd i napriek týmto dôkazom nesprávne vyhodnotil vec tak, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. S týmto právnym záverom žalovaný nesúhlasil. Súčasne mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil aj otázku premlčania nároku žalobcu. Nesprávnosť postupu prvostupňového súdu videl aj v zamietnutí návrhov na dokazovanie zo strany žalovaného. Predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za prelomenie princípov a zásad právnej istoty podnikateľských subjektov, ktoré fungujú na báze ústnych obchodných zmlúv, umožňujúcich pružné a rýchle podnikanie v tej-ktorej oblasti. V zmysle prijatého výkladu by bolo možné anulovať právne bezchybné ústne zmluvy a podávať špekulatívne žaloby, postavené na zneužití situácie podnikateľského subjektu, ktorý po uplynutí dlhšieho časového obdobia objektívne nemôže detailne preukázať všetky aspekty existujúceho zmluvného vzťahu. Mal za to, že v prípade takýchto žalôb má byť zaťažený dôkaznou povinnosťou žalobca, ktorý môže byť úspešný iba v prípade, ak unesie dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že žaloba je nedôvodná a že prvostupňové rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia.

Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil aj náležitý právny záver. Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, a preto je povinný ho žalobcovi vydať. Odvolací súd považuje za potrebné vecne správne dôvody súdu prvého stupňa doplniť o ďalšie skutočnosti, ktoré z obsahu spisu vyplývajú. Je nepochybné, že žalovaný vyfakturoval faktúrou č. 21-2005 sumu 235.620,- Sk, a to za práce na vypracovaní statického posúdenia kotvenia technológie a technickú pomoc pri prevádzaní výkopových prác a podvŕtaviek pri stavbe optického uzla na stavbe „Káblový distribučný systém Humenné, primárne a sekundárne rozvody 1. etapa“, a faktúrou č. 15-2005 sumu 102.816,- Sk za práce, a to na vypracovaní technického posúdenia kotvenia technológie a technickú pomoc pri prevádzaní výkopových prác a podvŕtaviek pri stavbe optického uzla na stavbe „Káblový distribučný systém Humenné, primárne a sekundárne rozvody 1. etapa“. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca tieto sumy zaplatil. Z tohto hľadiska teda uznal svoj záväzok voči žalovanému. V zmysle , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Teda dôkazné bremeno v danom prípade bolo na žalobcovi. So zreteľom na to, že právna domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne namietať, že záväzok v okamihu uznania už netrval alebo neexistoval. Toto sa žalobcovi v priebehu dokazovania podarilo, lebo výsluchom svedkov, ktorí sa na stavbe Káblový distribučný systém Humenné podieľali, a to svedkov Ing. N. V., Ing. Z.. C. M. a Ing. I., bolo jednoznačne preukázané, že takéto práce, aké sú uvedené v spomínaných faktúrach, vykonané neboli. Z výpovede žalovaného vyplýva to, že napríklad statické posúdenie kotvenia technológie nevykonal a ani nebolo potrebné ho vykonať. Ak žalobca plnil na základe uvedených faktúr, plnil tak bez právneho dôvodu, a teda je namieste vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to právne vyhodnotil súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 11.234,- Eur, avšak zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania, so zreteľom na správnu aplikáciu ustanovenia v čase, kedy tento zmluvný vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia vznikol. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS, platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka. V súlade s týmto ustanovením potom za jednotlivé polroky omeškania odvolací súd stanovil úrok z omeškania tak, ako to z tohto ustanovenia a stanovenej úrokovej sadzby NBS vyplýva. Z tohto dôvodu, ak bol požadovaný vyšší úrok z omeškania, aký žalobcovi patril za jednotlivé polroky omeškania, odvolací súd musel v prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietnuť.

Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa premlčania nároku žalobcu, túto otázku dostatočne jasne zdôvodnil súd prvého stupňa vo svojom rozsudku. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa nevykonania navrhovaných dôkazov, aj tu súd prvého stupňa v dôvodoch poukázal na to, prečo jednotlivé navrhnuté dôkazy nevykonal. Odvolací súd sa s vyriešením týchto otázok súdom prvého stupňa stotožňuje.

Odvolací súd podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, keďže tento je vecne správny a v súlade s ustanovením a vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a preto mu patrí náhrada trov konania v zmysle v spojení s , a to pri tarifnej odmene 270, Eur. Počet úkonov v rámci odvolacieho konania bol 6, a to písomné stanovisko z 23.3.2012 na odvolanie žalovaného, účasť na pojednávaní dňa 15.1.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 7.2.2013, písomné vyjadrenie z 12.2.2013, písomné vyjadrenie z 28.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 5.3.2013, spolu 1.623,18 Eur. K tomu 1 x režijný paušál po 7,41 Eur, 5 x režijný paušál po 7,63 Eur, spolu 45,56 Eur. Náhrada za stratu času na ceste R. - C. a späť vlakom dňa 15.1.2013 8 polhodín po 12,35 Eur = 98,80 Eur a náhrada za stratu času na ceste R. - C. a späť autom dňa 5.3.2013 6 polhodín po 12,35 Eur = 74,10 Eur. Náhrada za stratu času teda spolu je 172,90 Eur. Ďalej cestovné R. - C. a späť vlakom dňa 15.1.2013 je 2 x po 2,25 Eur a 2 x po 3,75 Eur, spolu 12,- Eur. Dňa 5.3.2013 R. - C. a späť, 80 km x 2 = 160 km, paušálna náhrada 0,183 x 160 km je 29,28 Eur a náhrada PHM osobným motorovým vozidlom Škoda Forman HE 459 AK pri spotrebe 5,86 l na 100 km a pri 160 km v roku 2013 = 5,86 x 1,6, čo je 9,376 l x 1,525 Eur/l, čo je 14,53 Eur, k tomu 3,- Eur parkovné, spolu 17,83 Eur. Celkove trovy sú vo výške 1.900,75 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.