Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-80-2012.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/80/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: ESSOX SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Cesta na Senec 2/A, IČO: 35 978 881, právne zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Slatinská 24, proti žalovanej: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M., A. XX/XX, o zaplatenie 3.322,18 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 24.10.2011 č.k. 6C/68/201-66 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prvým odsekom výroku čiastočne žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.046,2 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy počnúc do 25.4.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výroku odseku žalovanej uložil povinnosť na trovách konania zaplatiť žalobcovi 405,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo K. S. a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.4.2008 a článku 3 odsek 1 a 2 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne súd argumentoval tým, že po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré podľa § 4 ods. 2 písm.a) až s) Zákona o spotrebiteľských úveroch musí obsahovať, predovšetkým (?) podľa písm.g) neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Za neprijateľnú prvostupňový súd pritom označil formuláciu, že dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky je 15. deň v 60. mesiaca od financovania úveru. Termín splatnosti poslednej mesačnej splátky podľa prvostupňového súdu musí byť v zmluve riadne uvedený, pretože inak je zmluva je nepreskúmateľná, pretože z nej nevyplýva termín financovania úveru. Inak zmluvu o úvere prvostupňový súd považoval za platnú. Keďže ale neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd potom z celkovej výšky poskytnutého úveru 3.000,- Eur odpočítal istinu, ktorú žalovaná zaplatila 953,80 Eur, na základe čoho dospel k záveru, že žalovaná doposiaľ na poskytnutej istine dlhuje žalobcovi 2.046,20 Eur. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť i 9% úrok z omeškania ročne počnúc dňom 25.4.2010 až do zaplatenia, s poukazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 2/3-ín v sume 405,- Eur, pričom v odôvodnení je obsiahnutá i špecifikácia výpočtu náhrady trov žalobcu. S poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalovanej náhradu trov zaplatiť žalobcovi na označený účet jeho advokáta.
Proti tomuto rozsudku výlučne v časti nepriznania sumy 1.276,16 Eur, teda v zamietajúcej časti a v časti nepriznania plnej náhrady trov konania, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.322,18 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.019,- Eur od 25.4.2010 do zaplatenia, do troch dní, a zároveň i trovy konania vo výške 650,75 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako odvolací dôvod uviedol dôvod obsiahnutý v § 205 ods. 2 písm.f) O.s.o., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 205 ods. 2 písm.d) O.s.p, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnych skutkovým zisteniam. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je presne určená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Odvolateľ bol toho názoru, že uvedenie splatnosti formou textu: „dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky je 15. deň 60. mesiaca od financovania úveru“ splnil požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Predmetný spotrebiteľský úver bol poskytnutý tak, že suma 3.000,- Eur bola poukázaná priamo na účet žalovanej. Žalovaná mala tak vedomosť o dátume financovania úveru. Navyše žalobca listom zo dňa 19.5.2009 informoval žalovanú o tom, že predmetná suma bola odoslaná na účet žalovanej. Na základe toho je podľa odvolateľa zrejmý dátum financovania, teda dátum poskytnutia úveru žalobcom žalovanej. Tento údaj bol známy obom účastníkom, a nie je preto možné hovoriť o neprijateľnosti danej formulácie, keďže je jasná, zrozumiteľná a jednoducho preskúmateľná. Vzhľadom na to zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa náležitosť, ktorú jej ukladá zákon v § 4 ods. 2 písm.g), a súd preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na to potom nie je správny ani záver súdu prvého stupňa o tom, že predmetný úver je potrebné posudzovať ako úver bez úrokov a bez poplatkov, a ani záver o čiastočnej úspešnosti žalobcu. V odvolaní si žalobca tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania, včítane odvolacieho, v celkovej výške 650,75 Eur.
Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v napadnutej zamietajúcej časti i v závislom výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd zamietajúci výrok založil na závere, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm.g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom od 1.4.2008, neobsahuje končenú splatnosť spotrebiteľského úveru v dôsledku čoho podľa odseku 3 citovaného zákona, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Prvostupňový súd pritom za neprijateľnú označil formuláciu v zmluve, že dátum poslednej splatnosti mesačnej splátky je 15. deň 60. mesiaca od financovania úveru, keďže tento údaj sa súdu nejavil určitý, keďže zo zmluvy nevyplýva termín „financovania úveru“.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom, a žalovanou ako dlžníčkou dňa 28.4.2009 bolo zistené, že je v nej obsiahnutý údaj - text: “dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky je 15. deň 60. mesiaca od financovania úveru.“ Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na obsah rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacie dôvody žalobcu bolo potom posúdiť, či takáto formulácia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, napĺňa požiadavku § 4 ods. 2 písm.g) zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 28.4.2009.
V zmysle § 4 ods. 2 písm.g) Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak potom zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, okrem iných i podľa odseku 2 písm.g), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca ako veriteľ a dodávateľ v predmetnej spotrebiteľskej zmluve pri určení dátumu splatnosti poslednej mesačnej splátky použil formuláciu „15. deň 60. mesiaca od financovania úveru“. Je pravdou, že pojem - spojenie „financovanie úveru“ nie je nikde v predmetnej zmluve, ani v jej obchodných podmienkach, bližšie definovaný.
V zmysle § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa všeobecne dostupných informácií (napr. na webovej stránke slovník.sk) pojem financovať znamená platiť - dávať peniaze na niečo, vyplácať - platiť, vyplácať v hotovosti, šekom, hradiť uhradzovať, uhrádzať, financovať - dávať peniaze na niečo, preplácať, a okrem toho i odmeňovať platom. Podľa slovníka cudzích slov vydaného Slovenských pedagogickým nakladateľstvom v roku 1983 v Bratislave, slovo financovať, znamená poskytovať, dávať finančné prostriedky na dačo, prípadne dakomu, a pod pojmom financovanie je potrebné rozumieť vydávanie peňažných prostriedkov na akýkoľvek účel. Z citovaného vyplýva, že daný pojem je jasný nesporný a jednoznačný. Vôľa žalobcu, ale ani žalovanej, ktorý tento právny úkon urobili, nie je v rozpore s týmto jazykovým prejavom. Financovanie nepatrí k novým ešte nezažitým cudzím slovám, v slovenčine je zavedený už desiatky rokov, je všeobecne známy širokému spektru ľudí, nielen odbornej verejnosti. Osobitnú definíciu tohto pojmu v zmluve preto odvolací súd nepovažoval za potrebnú ani nevyhnutnú.
S poukazom na vyššie uvedené v spotrebiteľskej zmluve použitá formulácia „financovanie úveru“ jednoznačne nesporne a bez akýchkoľvek pochybností znamená poskytnutie, platenie resp. vyplatenie finančných prostriedkov tvoriacich predmet úveru zo strany žalobcu žalovanej. Keďže v zmluve je jednoznačne určené, že dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky je 15. deň 60. mesiaca od financovania úveru, teda od vyplatenia predmetu úveru spotrebiteľovi, v danom prípade pripísaním peňazí na účet žalovanej, je potom i nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. Táto časť predmetnej spotrebiteľskej zmluvy preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je nezrozumiteľná ani neurčitá a zmluva potom v súlade s ustanovením citovaného § 4 ods. 2 písm.g) Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje i podstatnú zákonnú náležitosť, a to uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V dôsledku toho nebola splnená podmienka, aby bol predmetný úver považovaný v zmysle citovaného odseku 3) za bezúročný a bez poplatkov, a ani nadväzne splnené podmienky, aby prvostupňový súd preskúmavaným rozsudkom žalobu žalobcu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.
Napokon v čase uzavretia zmluvy o úvere zvyčajne ani nie je možné jednoznačne určiť konkrétny dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky, keďže ešte nie je zrejmé ku akému konkrétnemu dátumu bude reálne suma úveru poskytnutá - vyplatená - pripísaná na účet dlžníkovi (§ 567 ods. 2 Obč. zák.) a aký bude teda dátum splatnosti prvej mesačnej splátky, od čoho je zväčša závislý i dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky.
V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods.3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.2.2010 sa použijú predpisy účinné od 1.3.2010.
V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Keďže prvostupňový súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku obmedzil výlučne na skúmanie uvedenej konkrétnosti spotrebiteľskej zmluvy, pričom z odôvodnenia nie je zrejmé či sa zaoberal a akým spôsobom sa následne vysporiadal s otázkou, ktorú musí skúmať ex offo, či predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, rozhodnutie zároveň trpí nedostatkom dôvodov, v dôsledku čoho bolo účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.
S poukazom na už konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR riadnym neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a teda porušením procesných práv účastníkov, ktoré sú im dané zákonom, došlo tým k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania s použitím § 221 ods. 1 písm.f) O.s.p. zrušil, a podľa odseku 2) citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude v ďalšom sa zaoberať preskúmaním predmetnej spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska noriem na ochranu spotrebiteľa, za tým účelom prípadne doplniť potrebné dokazovanie a až následne vo veci opätovne v zrušenej časti rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.