Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/31/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. marca 2013 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

ml. A. A., E.. X.X.XXXX K. P., okres Levoča, trvale bytom S., Q.. Z. Č.. XXXX/XX, okres Spišská Nová Ves, študent Obchodnej akadémie v Spišskej Novej Vsi, III. ročník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 31. mája 2011 v čase okolo 8.15 hod. v S. E. K., E. Q.. S. Č.. X, v triede II. ročníka Strednej odbornej školy ekonomickej, fyzicky napadol Š. M., E.. XX.X.XXXX tak, že ho pritlačil k radiátoru a následne ho opakovane viackrát udrel päsťou do tváre a hrudníka, čím mu spôsobil pohmoždenie ľavej čelovej oblasti hlavy ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavej strany hrudníka ľahkého stupňa, čo si vyžiadalo u poškodeného liečenie a práceneschopnosť na uvedené zranenia v trvaní 7-10 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému Š. M., E.. XX.X.XXXX K. P., I. X. Č.. XX, náhradu škody z titulu bolestného vo výške 78,6 € za 5 bodov.

Podľa odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie poškodeného Š.J. M., E.. XX.X.XXXX K. P., I. X. Č.. XX.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného ml. A. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31. mája 2011 v čase okolo 8.15 hod. v S.S. E. K., E. Q.. S. Č.. X, v triede II. ročníka Strednej odbornej školy ekonomickej, fyzicky napadol Š.J. M., E.. XX.X.XXXX, takým spôsobom, že najprv ho pritlačil ku radiátoru, o ktorý si Š.J. M. 2-krát udrel hlavu a udrel ho dlaňou i päsťou asi 5-krát do oblasti hlavy i hrudníka a následne ho dlaňou udieral do ľavej časti tváre a zvalil ho na zem, kde ho opätovne asi 30-krát rukou udrel do oblasti hlavy i tváre, čím mu spôsobil pohmoždenie čelovej oblasti vľavo a pohmoždenie ľavej hrudnej steny s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa odborného vyjadrenia v trvaní od 31.5.2011 do 8.6.2011, t.j. 9 dní.

V predmetnej trestnej veci súd rozhodol trestným rozkazom, voči ktorému obvinený podal odpor, a preto súd nariadil termín hlavného pojednávania.

Obžalovaný ml. A. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal následne zhodne, ako v prípravnom konaní. Uviedol, že dňa 30. 5. 2011 okolo 11.00 hod. mal konflikt so Š. M., s ktorým sa pohádali a strkali do oblasti hrudníka. Keď sa nahol, tak mu poškodený chytil hlavu a takto mu ju udrel o koleno do oblasti nosa, z ktorého sa mu pustila krv. Na druhý deň dňa 31.5. 2011 okolo 08.15 hod., keď mali voľnú hodinu, pýtal sa poškodeného, prečo mu rozbil nos predošlý deň. Pritom ho zatlačil o stenu, kde nebol žiadny radiátor a ani trubky z radiátora. Možno, že si vtedy pri tom „ťukol hlavu“, ale nie silno, keďže ho pritlačil normálnou silou chrbtom na stenu. Poškodený mu povedal, že je debil, na čo sa ho opýtal, či ho má udrieť, pričom poškodenému povedal, že môže a že to nepôjde žalovať. Vtedy ho chcel udrieť, ale on úder vykryl, takže ho netrafil. Následne sa obaja držali za oblečenie, sácali sa, ale žiadne údery nepadli. Obaja pritom spadli na zem, poškodený spadol na pravý bok, obžalovaný na kolená a vtedy ho obžalovaný udrel pravou rukou do hrudníka a ramena a to dlaňou asi 3-4 krát všetko do ľavej časti. Keď prišiel X. L., ďalej už nepokračoval a on do toho nezasiahol. Poškodený ho ešte vtedy kopol do kolena, čím sa to skončilo, poškodený nemal žiadne viditeľné zranenia a netiekla mu krv. On sám nemal žiadne zranenia.

K rozporu oproti výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že poškodeného udrel päsťou ruky asi 3-4 krát uviedol, že to policajt ináč napísal a on hovoril tak, ako na hlavnom pojednávaní.

Ďalej uviedol, že v tom čase boli v triede ešte X. L., A. Š., E. Č. W. O. E.. Incident z 30. 5. 2011 na polícii nenahlásil, lebo nechcel robiť poškodenému problémy. Po incidente dňa 31. 5. 2011 sa poškodený na bolesti nesťažoval, na vyučovaní bol do konca, kedy ho končili okolo 12.00 hod. - 13.00 hod.. Spolužiak O. E. J.o všetko točil na video, ktoré potom vymazal. Voči poškodenému konal z pomsty, bol na neho nahnevaný. Tvrdil, že ho nenapadol. Obžalovaný tiež potvrdil časť svojej výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že ho napadol preto, lebo mu chcel vrátiť to, že mu rozbil nos.

Poškodený Š. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v dobe, kedy mali voľnú hodinu, sedel v katedre, a vtedy prišli A. A. W. O. E.. A. A. ho z ničoho nič vytiahol zo stoličky a pritlačil rovno na trubky radiátora, hlavu si vtedy neudrel. Poškodený ďalej uviedol, že ho asi 3 krát následne udrel do ľavej časti hlavy a to stredne silno na oblasť ľavého líca a ucha. Na to ho natlačil 2 krát na trubky radiátora, vtedy sa dosť silno udrel. Poškodený si sadol naspäť do katedry, kde asi za minútu obžalovaný prišiel k nemu, vytiahol ho zo stoličky a zvalil na zem. Na zemi ležal na pravom boku, cítil, že obžalovaný na ňom kľačal, a vtedy ho udieral päsťou alebo dlaňou, išlo o „smršť úderov“, kedy ich dostával aj do tváre, ľavej časti tela, aj do hrudníka. Potom prišiel spolužiak X. L., kde sa postavil, prestal ho biť. Pociťoval bolesti na hrudníku a na ľavej časti tváre mal otlačené od úderov, avšak počkal do konca vyučovania. Následne išiel k svojej obvodnej lekárke.

Poškodený ďalej uviedol, že prvé údery mu zranenia nespôsobili, pričom pohmoždenie hrudníka mu vzniklo pádom na zem, údermi a prikľaknutím.

Keďže poškodený vypovedal rozdielne oproti prípravnému konaniu, na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede, kde popisoval priebeh skutku (č. l. 24-26). V tejto výpovedi uviedol, že obžalovaný ho vytiahol zo stoličky, potom ho pritlačil k radiátoru, kde si dvakrát udrel hlavu, následne ho asi päťkrát dlaňou udrel do ľavej časti hlavy, pričom keď sa posadil, obžalovaný sa ho opýtal, či ho má udrieť, na čo mu odpovedal, aby skúsil, kde ho začal udierať pravou rukou a to dlaňou do oblasti ľavej časti tváre, potom ho zvalil na zem držiac ho za oblečenie, kde si ho kolenami pridržiaval a rukami ho udieral do oblasti hlavy, ako aj celého tela, kde dostal asi 30 úderov, pričom si rukami kryl tvár a hlavu.

K prečítanej výpovedi uviedol, že na hlavnom pojednávaní si to už tak nepamätal a pokiaľ hovoril o 30 úderoch, myslel tým všetky údery. Uviedol, že pravdivejšia je tá výpoveď, ktorú urobil na polícii.

Ďalej uviedol, že po 31. 5. 2011 do školy už nenastúpil, 3 týždne sa nepostavil z postele kvôli bolesti hrudníka, čo sám nedokázal. V súvislosti so zranením čelovej oblasti ho bolela hlava, o tri dni na to zvracal, otras mozgu nebol zistený, potom mu obvodná lekárka povedala, že ide skôr o psychický charakter. Asi 2 dni po incidente mal žlčníkový záchvat. Počas doby liečenia mal bolesti hrudníka, hlavy, čiastočne aj nôh, čo bolo z pádu na pravú časť, čo ho prešlo prvý týždeň. Bezprostredne po skutku sa bolesti stupňovali, spočiatku nechcel ísť zo školy preč, lebo sa bál.

K incidentu z predchádzajúceho dňa uviedol, že vtedy ho obžalovaný opätovne napadol, pričom nos nemal rozbitý, pustila sa mu krv z nosa, kedy si obžalovaný narazil koleno na jeho nos. Oproti prípravnému konaniu netrval na tom, že obžalovaného kopol nechtiac do hlavy kolenom.

Ďalej uviedol, že s obžalovaným boli spolužiaci 2 roky. Pred týmto incidentom konflikt nemali, obžalovaný ho však ponižoval pred celou triedou, napr. ako vyzerá, ako sa oblieka.

Svedkyňa A. Š. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že obžalovaný po príchode do triedy išiel rovno k poškodenému, ktorý sedel za katedrou v triede. Vtedy mu začal nadávať, prečo ho udrel, čo mu urobil. Pritlačil ho k stene o radiátor, kde boli trubky, ale neudieral mu o nich hlavu, potom ho pustil. Keď mu poškodený povedal, že je debil, obžalovaný ho chytil za bundu, udrel päsťou raz alebo dvakrát do brucha, nepamätala sa, ako sa dostali na zem, pretože to videla zozadu. Následne videla, že poškodený ležal na pravom boku, vtedy ho obžalovaný opäť udrel, pričom nevedela kde a či išlo o údery dlaňou alebo päsťou. Uviedla, že išlo najviac o 5 údery. Vtedy prišiel X. L. a obžalovaného odtiahol. Poškodený bol na vyučovaní až do konca, zranenia na ňom nevidela. V dobe, kedy obžalovaný bil na zemi poškodeného, kľačal na zemi.

Po prečítaní časti výpovede svedkyne z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaný bil na zemi poškodeného päsťami, kedy na ňom kľačal, uviedla, že táto výpoveď je pravdivá, pretože bola napísaná skôr a na polícii neklamala.

Svedkyňa E. Č. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom uviedla, že si už na incident nepamätá, kde po príchode A., tento išiel k poškodenému, niečo mu povedal, potom ho udrel, nevedela, či päsťou alebo dlaňou a ďalej si na incident nepamätá. Pamätala sa, že obaja potom spadli na zem a na zemi sa pobili, hoci bližšie si k tomu nepamätala. Na poškodenom po incidente nevidela žiadne zranenie.

Svedkyni bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla ku skutku, že obžalovaný nadával poškodenému, že prečo ho udrel, čo mu urobil, na čo začali obžalovaného ukľudňovať, že by sa nehádal a prestal. Obžalovaný potom išiel do svojej lavice, avšak poškodenému povedal, že je debil, obžalovaný prišiel k poškodenému a pýtal sa ho, či ho má udrieť, poškodený mu odpovedal, že nech ho udrie. Vtedy obžalovaný rukami pritlačil poškodeného ku stene k radiátorovým rúrkam a potom sa obaja zvalili na zem, kde sa začali biť. Videla, ako obžalovaný sedel na poškodenom, ktorý ležal na dlážke na boku a obžalovaný udieral do neho päsťami oboch rúk asi 4-5 krát. Keď na obžalovaného kričali, odišiel do svojej lavice a prestal.

Svedkyňa k prečítanej výpovedi uviedla, že je pravdivá, pretože vypovedala vtedy skôr a na hlavnom pojednávaní si to už nepamätala.

Svedok O. E., ktorý nebol vypočutý v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predošlý deň poškodený rozbil nos obžalovanému, obžalovaný bol nahnevaný. Pred vyučovaním prišli do triedy, kde vtedy začal robiť záznam na mobil, keďže mu obžalovaný predtým povedal, že poškodenému minimálne niečo povie. Takto spolu vošli do triedy, obžalovaný prišiel k nemu, kde sedel v lavici, hovoril mu, čo to malo včera znamenať, potom ho chytil za bundu a pritlačil k stene, svedok nevedel, či tam boli trubky radiátora. Pritlačil ho tak, že ho oboma rukami držal za bundu a poškodený bol k stene chrbtom. Poškodený si sadol potom do lavice, obaja sa hádali, „A. mal nervy“, poškodený ho provokoval. Následne obžalovaný prišiel k poškodenému, kde sa obaja naťahovali tak, že sa držali za oblečenie, potom spadli na zem, poškodený ležal na boku, obžalovaný pri ňom kľačal a niekoľkokrát ho udrel otvorenou rukou do ramena. Vtedy prišiel X. L. a celé sa to skončilo. Poškodený obžalovaného počas celého incidentu neudrel. Záznam z incidentu, ktorý zaznamenával na mobil, vymazal. Obžalovaný vedel pred vstupom do triedy, že to ide nahrávať, pričom svedok nahrávku rozposielal spolužiakom. Už po incidente predchádzajúci deň začal natáčať, pretože obžalovaný chcel dať poškodenému facku, ale tento odišiel preč. Na poškodenom po incidente 31. 5. 2011 nevidel žiadne zranenia.

Svedok X. L., ktorý nebol vypočutý v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný po príchode do triedy chytil poškodeného, pritlačil ho o stenu a lomcoval ním. Potom sa hádali, pričom obžalovaný odchádzal preč. Keď mal poškodený uštipačnú otázku, nahnevalo to obžalovaného, ktorý ho opäť pritlačil ku stene, kde sa naťahovali. Poškodený otláčal obžalovaného od seba, následne ho obžalovaný zhodil na zem, kde obžalovaný mu dal 3-4 facky asi do hrudníka. Obžalovaný vtedy pri ňom kľačal. Následne on sám obžalovaného od poškodeného odtiahol. Pokiaľ ide o stenu, kde ho pritlačil, bolo to na mieste, kde sú trubky. Na poškodenom nevidel žiadne zranenia.

Na základe návrhu obhajoby súd do konania pribral znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Štefana Köteleša, ktorý vypracoval písomný znalecký posudok, na obsah ktorého ho súd vypočul aj na hlavnom pojednávaní.

Znalec pred súdom zotrval na písomnom vyhotovení posudku, kde uviedol, že poškodený utrpel zranenia a to pomliaždenie ľavej čelovej oblasti hlavy ľahkého stupňa a pomliaždenie ľavej strany hrudníka ľahkého stupňa. Zranenia sú charakterizované miernym opuchom, nepravidelným krvným podkožným výronom a dotykovou bolestivosťou v mieste postihnutia. Doporučuje sa lokálna aplikácia obkladov a liekov proti bolestiam a niekoľkodňové fyzické šetrenie postihnutých častí tela, spravidla sa nevyžaduje práceneschopnosť.

Uvedené zranenia vznikli pôsobením opakovaného vonkajšieho tupého násilia tupým, tvrdším predmetom, silou nie veľkej intenzity na oblasť ľavej strany hlavy a hrudníka. Týmto údajom zodpovedá, že boli spôsobené opakovanými údermi pravej ruky do uvedených oblastí tela. Silové pôsobenie úderu otvorenou dlaňou sa totiž rozloží na väčšiu plochu tela a nezvykne pôsobiť poškodenie mäkkých častí tela - kože, podkožia, ktoré sa prejavuje opuchom a podkožným krvným výronom. Znalec predpokladal, že počet úderov do oblasti hlavy bol 1-2 a do oblasti hrudníka cca 4-5. Údaj o 30 úderoch je vysoko nepravdepodobný, resp. museli mať minimálnu intenzitu, ktorá nespôsobí objektívne poškodenie tela. Pri vyšetrení hlavy v zadnej časti nedošlo k poraneniam a to opuchom a bolestivosťou v zadnej časti hlavy. Uvedené zranenia si vždy nevyžadujú práceneschopnosť, záleží od charakteru práce, ktorú zranený vykonáva. Pri fyzicky náročnejšej práci môže práceneschopnosť trvať 7-10, maximálne 14 dní. Ak ide o zamestnanie s občasnou námahou, napr. telesná výchova, postačuje zraneného oslobodiť od tejto námahy po dobu cca 14 dní. Doba 30 dní zaznamenaná ako doba práceneschopnosti poškodeného je neprimerane dlhá, reálne táto doba je maximálne 14 dni. Uvedené zranenia nemohli viesť k ohrozeniu dôležitých orgánov poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že k ustúpeniu ťažkostí následkom zranení u poškodeného došlo po dobu 7-10 dní, maximálne 14 dní, pričom doba stanovená detskou lekárkou, bola iba na základe subjektívnych tvrdení poškodeného. Zo správy neurologickej ambulancie zo dňa 17. 6. 2011 bolo konštatované, že bolesti hlavy ustúpili, čo sa vzťahuje aj na bolesť hrudníka, a teda už vymizli. Pri vyšetrení dňa 13. 6. 2011 bol zistený negatívny nález.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

- trestné oznámenie bolo podané dňa 31. 5. 2011 o 16.40 hod. poškodeným Š. M., čo potvrdzuje zápisnica o trestnom oznámení, ku ktorej bol poškodený dopočutý aj dňa 1. 6. 2011,

- dňa 31. 5. 2011 o 14.00 hod. bol poškodený ošetrený na chirurgickom oddelení NsP Spišská Nová Ves, ako vyplynulo z príslušnej lekárskej správy na č. l. 5,

- lekárske správy na č. l. 6-7 preukazujú zistené zranenia poškodeného pri vyšetreniach dňa 31. 5. 2011,

- rozhodnutím SOŠ ekonomickej v Spišskej Novej Vsi zo dňa 27. 6. 2011 bola uložená znížená známka zo správania na stupeň menej uspokojivé s podmienečným vylúčením zo štúdia v skúšobnej dobe A. A. za porušenie školského poriadku,

- k uvedenému rozhodnutiu sa vzťahuje záznam aj z prejednania incidentu na č. l. 10,

- z charakteristiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že rodičia obžalovaného boli rozvedení, otec si plní vyživovaciu povinnosť. V školskom roku 2011/2012 je žiakom III. ročníka SOŠ ekonomickej, pričom matka so synom výchovné problémy nemala. V evidencii kurátora doposiaľ nebol vedený,

- zo všeobecnej charakteristiky F. S. vyplynulo, že obžalovaný je slobodný a nie sú známe jeho pomery, neboli na neho podávané sťažnosti,

- z charakteristiky SOŠ ekonomickej v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že počas štúdia mal obžalovaný primerané správanie zodpovedajúce jeho veku a svojim správaním sa nevymykal z bežného štandardu. Jeho dochádzka na vyučovanie je menej uspokojivá pre oneskorené príchody na prvú hodinu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vychádzal z ustanovení , pričom hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne a zistil skutkový stav popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Hoci obžalovaný ml. A. A. spáchanie skutku a trestnej činnosti poprel, z jeho výpovedi a vyjadrenia na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že ku skutku sa čiastočne priznal. Uviedol síce, že poškodeného nenapadol, avšak na druhej strane priebeh skutku popísal tak, že po príchode do triedy poškodeného Š. M. zatlačil o stenu tak, že tento bol pritlačený na stenu chrbtom a následne po tom, čo mu poškodený povedal, že je debil, pýtal sa ho, či ho môže udrieť. Chcel ho udrieť, ale ho netrafil, keďže poškodený úder vykryl, následne sa chytili a sácali, potom spadli na zem, kde ho pravou rukou a to dlaňou udrel asi 3-4 krát, pričom ho neudrel do tváre, ale do ľavej časti hrudníka a ramena. Obžalovaný napriek tomu, že v prípravnom konaní tvrdil, že poškodeného udieral päsťou ruky, na hlavnom pojednávaní v tomto smere zotrval na tom, že ho udrel dlaňou.

Zo spáchania skutku bol obžalovaný usvedčený výpoveďou poškodeného a ďalších svedkov z radov jeho spolužiakov, pričom ich výpovede vo svojom súhrne potvrdili priebeh skutku predovšetkým podľa výpovede poškodeného.

Poškodený Š. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní o podstatných okolnostiach skutku a to zatlačení na trubky radiátora a udieraní obžalovaným v podstate zhodne. Potvrdil však pravdivosť výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že obžalovaný po príchode do triedy ho napadol tak, že ho vytiahol zo stoličky, pritlačil ho k radiátoru, kde si udrel hlavu o radiátor, na čo ho ešte asi 5 krát udrel dlaňou do ľavej časti hlavy. Následne keď sa posadil, začal ho opätovne udierať pravou rukou a to dlaňou do ľavej časti tváre, potom ho rukami chytil za oblečenie v oblasti hrudníka a zvalil ho na zem, kde si ho kolenami pridržiaval a následne ho rukami udieral do oblasti hlavy, ako aj celého tela. Celkom, ako vypovedal pred súdom, ho obžalovaný udrel asi 30 krát. Zranenia v čelovej oblasti, ktoré boli dlaňou, mu zranenia nespôsobili, avšak zranenia, ktoré utrpel, mu vznikli na základe pádu na zem a po úderoch obžalovaného na zemi.

Svedkovia A. Š., E. Č., O. E. W. X. L. potvrdili, že obžalovaný pritlačil poškodeného o stenu a po krátkej výmene názorov ho obžalovaný stiahol na zem, kde spadli obaja, následne poškodeného začal biť rukou. Svedkyňa A. Š. potvrdila pravdivosť výpovede z prípravného konania, že ho udieral päsťami oboch rúk najviac 5 krát, svedkyňa E. Č. tvrdila, že to boli päste oboch rúk najviac 4-5 krát, svedok O. E. uviedol, že to bolo niekoľkokrát otvorenou rukou do ramena a X. L., že poškodenému dal 3-4 facky do hrudníka. Uvedení svedkovia pritom nepotvrdili výpoveď poškodeného, že obžalovaný ho udrel v dobe, kedy ho pritlačil o radiátor, okrem svedkyne A. Š., ktorá tvrdila na hlavnom pojednávaní, že ho udrel päsťou do brucha raz alebo dvakrát, pričom uvedené netvrdila v prípravnom konaní.

Pri hodnotení výpovedí svedkov, vrátane poškodeného, vzhľadom na ich tvrdenia o pravdivosti tvrdených skutočností v prípravnom konaní, súd vychádzal pri hodnotení dôkazov práve z týchto

výpovedí. Uvedení svedkovia totiž logicky rozpory vo výpovediach odôvodnili časovým odstupom. V spojitosti s výpoveďou obžalovaného preto súd v nadväznosti aj na ďalšie dôkazy skutkový stav ustálil tak, že obžalovaný v inkriminovanej dobe v priestoroch triedy SOŠ ekonomickej v Spišskej Novej Vsi fyzicky napadol poškodeného, keďže ho pritlačil k radiátoru a následne ho opakovane viackrát udrel päsťou do tváre a hrudníka, čím mu spôsobil zranenia popísané vo výroku tohto rozsudku.

Uvedený skutkový stav súd zistil a ustálil oproti obžalobe, pričom nedošlo k zmene totožnosti skutku. V súvislosti s obžalobou a výpoveďou poškodeného z prípravného konania súd nezistil udretie hlavy o trubky radiátora a udretie do oblasti hlavy i hrudníka, čo poškodený popísal, že išlo o facky, pričom celkový počet úderov asi 30 krát nezodpovedal zisteným zraneniam poškodeného. Za týchto okolností súd vzal za preukázané iba to, že na zemi obžalovaný udieral päsťou viackrát a opakovane poškodeného, pričom práve tieto údery v spojitosti s pádom poškodeného mu privodili zranenia popísané aj znalcom MUDr. Štefanom Kötelešom. Obžalovaný takto mohol poškodeného udrieť pritom aj tak, že nie každým úderom mu spôsobil zranenia, keďže tieto mohli byť vedené aj silou minimálnej intenzity alebo menšej intenzity, čím nemuselo dôjsť nutne k zraneniam, ktoré by boli viditeľné alebo ktoré by si mohli vyžadovať liečbu.

Mechanizmus a druh zranení poškodeného bol preukázaný v spojitosti s výpoveďou poškodeného, aj na základe lekárskych správ, ako aj znaleckým posudkom MUDr. Štefana Köteleša. Z lekárskych správ vyplynulo, že poškodený prakticky bezprostredne po skutku bol lekársky vyšetrený a boli mu zistené zranenia, ktoré popísal aj znalec. Uvedené zranenia a to pohmoždenie čelovej oblasti vľavo a pohmoždenie ľavej hrudnej steny podľa znalca boli spôsobené opakovaným tupým násilím, najpravdepodobnejšie údermi päsťou, ako to udával aj poškodený. Výpovede svedkov - spolužiakov obžalovaného, že išlo o údery otvorenou dlaňou, súd nepovažoval za presvedčivé a pravdivé, keďže charakter tohto úderu pri rozložení sily objektívne nemohol spôsobiť zistené zranenia. Preto aj tvrdenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že poškodeného udrel otvorenou dlaňou, nezodpovedali objektívnym zisteniam a dôkazom.

V konaní bolo preukázané na základe znaleckého posudku MUDr. Štefana Köteleša, že uvedené zranenia si obvykle nevyžadujú práceneschopnosť a pokiaľ áno, iba do dobu maximálne 14 dní, pričom ťažkosti ustupujú už po dobu 7-10 dní. Práceneschopnosť poškodeného nad 30 dní bola pritom neprimeraná. Na základe toho súd ustálil dobu liečenia a práceneschopnosti poškodeného iba v trvaní 7-10 dní. Uvedené zranenia sa v súvislosti s obmedzením v obvyklom spôsobe života poškodeného prejavili tým, že po túto dobu nechodil do školy, mal aj bolestivosť, pričom v nadväznosti na viditeľný opuch na tvári bol aj spoločensky, a to medzi spolužiakmi obmedzený.

Súd zistil, že motívom konania obžalovaného bola pomsta voči poškodenému za incident z predošlého dňa, a teda pomsta. Keďže predmetom konania na podklade obžaloby nebol incident zo dňa 30. 5. 2011, odmietol návrhy obhajoby na vypočutie svedka A. K. a na vypočutie svedka A. D., ako aj návrh prokurátora na prečítanie výpovede svedka A. D., nakoľko tieto výpovede neboli pre objasnenie skutkového stavu potrebné. Naopak súd v konaní vypočul všetkých (potrebných) svedkov, ktorí boli prítomní v triede v dobe incidentu, a to i nad rámec obžaloby. Súd pre nepotrebnosť odmietol aj návrh obhajoby na pribratie do konania znalca z odboru psychiatrie na zodpovedanie otázky, či doba 30 dní (doba práceneschopnosti poškodeného) bola v príčinnej súvislosti u poškodeného so vznikom zranení.

Súd ešte dodáva, že celý útok na poškodeného bol obžalovaným vopred plánovaný, čo vyplynulo aj z výpovede svedka O. E.. Uvedený svedok s vedomím obžalovaného celý incident zaznamenával na video, ktoré rozposlal spolužiakom. V súčasnosti podľa tohto svedka už záznam vymazal. Svedok pritom potvrdil, že obžalovaný už v predošlý deň sa chcel v podstate pomstiť poškodenému kvôli incidentu zo dňa 30. 5. 2011, kedy mu chcel dať facku mimo školy. Svedkovi pritom obžalovaný na druhý deň povedal, že minimálne poškodenému niečo povie. Nemožno opomenúť ani to, že podľa tvrdenia poškodeného, obžalovaný ho ponižoval pred celou triedou a takto sa k nemu v podstate správal.

Keďže vina obžalovaného zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku bola nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal za vinného z jeho spáchania.

Po subjektívnej i objektívnej stránke naplnil obžalovaný skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože inému

úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe, ktorou je dieťa (podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona osoba mladšia ako 18 rokov, ak plnoletosť nenadobudla skôr). Uvedeného trestného činu sa dopustil tým, že fyzicky napadol a opakovane udieral poškodeného Š. M., E.. XX. X. XXXX, pričom v príčinnej súvislosti s týmto konaním mu spôsobil zranenia, ktoré obmedzili poškodeného v obvyklom spôsobe života, najmä v tom, že nechodil do školy, po dobu najmenej 7 dní. Konal pritom v priamom úmysle podľa ) Tr. zákona, keďže fyzickým napadnutím poškodeného chcel porušiť záujem chránený , ktorý sleduje ochranu života a zdravia ľudí, čím je daná aj nebezpečnosť konania obžalovaného. U obžalovaného vzhľadom na spôsob napadnutia, vopred pripravovaný útok voči poškodenému je stupeň nebezpečnosti jeho konania v zmysle Tr. zákona vyšší než malý.

Pri rozhodovaní o treste obžalovaného súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona a § 97 ods. 1, 3 Tr. zákona, teda z podmienok ukladania trestu a jeho účelu. Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, má viesť súčasne k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona pri ukladaní trestu je treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné, sociálne a rodinné pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol tiež najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, a to že viedol pred spáchaním činu riadny život, priťažujúcu okolnosť nezistil. Keďže prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona uložil obžalovanému trest v sadzbe zníženej hornej hranice o jednu tretinu. Keďže pred samotným útokom údermi i poškodený vyprovokoval obžalovaného opakovane tvrdiac, že ho môže udrieť, súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby.

Súd má za to, že vzhľadom na doposiaľ vedený riadny život obžalovaným, jeho bezúhonnosť vychádzajúc z registra trestov a hodnotenia školy, pre naplnenie účelu trestu postačí obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby zníženej podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona, a preto obžalovanému uložil trest v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 roka, ktorý je dostatočný na jeho nápravu.

Poškodený sa pripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu z titulu bolestného vo výške 370 € odvolávajúc sa na odborné vyjadrenie MUDr. Milana Raka.

Znalec MUDr. Štefan Köteleš v znaleckom posudku vyhodnotil pohmoždenie hlavy bez otrasu mozgu počtom bodov 5 (15,72 € za 1 bod), t. j. za 5 bodov 78,6 €. Keďže súd nemal pochybnosti o správnosti uvedeného hodnotenia, obžalovaného podľa zaviazal zaplatiť poškodenému škodu vo výške 78,6 € z titulu bolestného. So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody ( ktorá nebola preukázaná), odkázal poškodeného na občianske súdne konanie podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.