Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-398-2012.pdf
PDF · 76.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/398/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35704713, právne zast. Mgr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti povinnému: M. U., bytom O. XX/X, A., (predtým S. XXX/XX, A.), o vymoženie 1.856,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/1373/2012-23 zo dňa 19. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Huga Hýbala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 11.04.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, na základe rozhodcovského rozsudku č.k. 9Rk 85/2011-06 zo dňa 24.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2011 a vykonateľnosť dňa 29.11.2011. Z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 28.06.2005 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o spotrebnom úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 7.966,54 eur, na nákup ojazdeného motorového vozidla RENAULT O. Z.. Vzhľadom na nedodržanie podmienok a porušenie platobnej disciplíny, oprávnený dňa 23.01.2009 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23.01.2009 s vyzval povinného k úhrade nezaplatených splátok, a aj zostatku úveru. Dňa 14.10.2009 uzatvoril oprávnený s povinným Dohodu o splácaní dlhu v splátkach, kde zmluvné strany konštatovali, že celkový záväzok dlžníka predstavuje sumu 1.856,68 eur s príslušenstvom, ktorú povinný uznal ako svoj záväzok voči veriteľovi a zaviazal sa ho uhradiť v pravidelných mesačných splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára. Dospel k záveru, že predmetná dohoda o splácaní dlhu v splátkach je spotrebiteľskou zmluvou a súčasne spotrebiteľským úverom a na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním článku V Dohody, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného pristúpiť k dohode o úhrade pohľadávky v splátkach. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil so záverom exekučného súdu o tom, že právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bol založený Dohodou o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 14.10.2009, nakoľko tento vznikol na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/05/90596 zo dňa 28.06.2005. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si neplnil riadne a včas povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, oprávnený v súlade s dohodnutými podmienkami určil predčasnú splatnosť úveru a vyzval povinného k úhrade nezaplatených splátok, a aj zostatku úveru. Následne listom zo dňa 21.04.2009 oprávnený vyúčtoval povinnému záväzok v celkovej výške 1.856,68 eur, čo vyplýva aj z článku I ods. 1 Dohody. K uzatvoreniu Dohody došlo preukázateľne až viac ako 4 roky po uzatvorení úverovej zmluvy. Nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že v prípade Dohody si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, nakoľko táto nebola súčasťou Úverovej zmluvy, resp. príslušných obchodných podmienok. Rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná, resp. túto dokonca nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto nie je obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, t. j. v úverovej zmluve. Je nelogické aj konštatovanie exekučného súdu, že povinný ako dlžník mal len možnosť dohodu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, nakoľko sa týmto úverovým podmienkam podrobil už 4 roky pred uzatvorením Dohody, a to dňa 28.06.2005 (deň uzatvorenia úverovej zmluvy). Samozrejme nemusel Dohodu uzatvoriť, avšak táto sa uzatvorila právne na základe jeho žiadosti. Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ak by aj súd prvého stupňa túto správne označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, vzhľadom na okolnosti jej dojednania je nepochybné, že táto bola s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka dojednaná individuálne. Žiada, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že poverí JUDr. Huga Hýbala, aby vykonal predmetnú exekúciu.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. To však ešte neznamená, že nedohliada na to, aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. Ak totiž zistí, že je dôvod na jej zastavenie, tak ju zastaví, prípadne aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Túto možnosť, a aj povinnosť má v ktorejkoľvek fáze exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že aj eventuálne vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie
exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú pre exekučný súd z tohto pohľadu právne irelevantné.
V zmysle vyššie uvedeného je teda súd prvého stupňa v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.
Odvolací súd uzaviera, že nezistil nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danej exekučnej veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo totiž patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.