Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/76/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. V. G., C. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 6, 812 85 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VIII Spr 2030/05-23 zo dňa 09.03.2005, takto

rozhodol:

F. sa zamieta.

F. sa trovy konania nepriznávajú.

odôvodnenie:

F. podanou na Okresný súd H. I, dňa XX.XX.XXXX postúpenú tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D. G. XXXX/XX-XX z XX.XX.XXXX, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa XX.XX.A. č. VIII Spr XXXX/XX/XX-X, ktorým mu bolo s účinnosťou od XX.XX.XXXX priznaný príplatok k dôchodku vo výške XX.XXX,- Sk. U. spôsobom v jeho neprospech vznikol mesačný rozdiel vo výške XX.XXX,- Sk, nakoľko rozhodnutím K. prokuratúry SR č. D. G. XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX mu bol priznaný príplatok k dôchodku prokurátora vo výške XX.XXX,- Sk.

F. považuje rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa o zmene príplatku k dôchodku na príplatok za výkon funkcie prokurátora za nezákonný a protiústavný. S. XX.XX.XXXX bol v čiastke č. XX F. zákonov SR uverejnený zák. č. XXX/XXXX Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý v druhom diely upravuje dôchodkové zabezpečenie prokurátorov. Podľa § 134 až XXX citovaného zákona mal prokurátor s účinnosťou od XX.XX.XXXX nárok na príplatok k dôchodku, ktorého výška bola X,XX% zo základu na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora za každý rok započítateľnej praxe najviac však za XX rokov. V súlade s citovaným zákonom bol žalobcovi s účinnosťou od XX.XX.XXXX stanovený príplatok k dôchodku vo výške XX.XXX,- Sk.

S. XX.XX.XXXX bol v čiastke XXX F. zákonov uverejnený zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. XXX/XXXX Z.z. o sudcoch a prísediacich a zároveň aj v jeho čl. X nie celkom transparentne novelizuje zák. č. XXX/XXXX Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Podľa citovanej novely bol príplatok k dôchodku prokurátora nahradený, tzv. príplatkom za výkon funkcie prokurátora, ktorého výška sa upravila v neprospech prokurátorov, ktorý odišli do dôchodku po XX.XX.XXXX. U žalobcu tento rozdiel predstavuje sumu XX.XXX,- Sk mesačne.

F.. č. XXX/XXXX Z.z. v časti, v ktorej novelizuje ust. § 134 a XXX zák. č. XXX/XXXX Z.z. považuje žalobca za protiústavný.

Vzhľadom na evidentný rozpor zák. č. XXX/XXXX Z.z. s A. SR navrhuje žalobca postupovať podľa § X09 ods. 1 písm. b/ , konanie prerušiť a postúpiť vec na zaujatie stanoviska A. súdu SR s návrhom na postup podľa čl. XXX ods. X písm. a/ A. SR. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby A. súd rozhodol, že ustanovenie čl. V., bod XX, ods. X a ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. nie sú v súlade s čl. X ods. 1, s čl. XX a s čl. XX A. G. republiky.

K. prokuratúra G. republiky súhlasila s návrhom žalobcu na prerušenie konania vyjadrením zo dňa XX.XX.XXXX postúpila vec A. súdu G. republiky.

Y. súd v H. podaním zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 2S XX/XXXX-XX podala návrh na A. súd G. republiky na začatie konania o nesúlade § 263a ods. X a X zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým sa v čl. V. mení a dopĺňa zák. č. XXX/XXXX Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry s čl. X ods. 1, čl. XX a čl. XX A. SR.

O. zo dňa XX.XX.XXXX Y. súd v H. pod sp. zn. 2S XX/XXXX-XX prerušil konanie podľa § X09 ods. 1 písm. b/

A. súd G. republiky uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. PL.ÚS XXX/XX-XX návrh Y. súdu v H. H. vedený pod sp. zn. PL.ÚS XX/XX a návrh Y. súdu v H. vedený pod sp. zn. PL.ÚS XXX/XX spojil na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. PL.ÚS XX/XX.

A. súd G. republiky uznesením pod sp. zn. PL.ÚS XXX/XX-XX prijal návrh Y. súdu v H. na ďalšie konanie.

A. súd G. republiky rozhodol vo veci XX.XX.XXXX nálezom č. PL.ÚS XX/XXXX-XX, ktorý bol konajúcemu súdu doručený dňa XX.XX.XXXX tak, že návrhu Y. súdu v H. H., návrhu Y. súdu v U. a návrhu Y. súdu v H. nevyhovel a rozhodnutia generálnej prokuratúry považuje za zákonné a v súlade s A.. T. A. súdu SR je založený v spise na č. liste XX-XX.

Z uvedeného nálezu A. súdu G. republiky vyplýva, že v danom prípade nejde o retroaktívne ustanovenie. C. ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a jej funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy. C. ide o úpravu príplatkov podľa § 263a ods. X zákona o prokurátoroch, nezakladajú sa právne účinky do minulosti ale iba do budúcnosti. V danom prípade ide o inštitút nepravej retroaktivity, ktorý slúži na zabezpečenie komunity a stability právnych vzťahov vzniknutých a existujúcich v pôsobnosti dvoch časovo a vecne odlišných právnych úprav. T. rada súhlasila s názorom, že nepravá retroaktivita sa nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov, ale pri posudzovaní spôsobu legislatívneho riešenia intertemtorality zohráva svoju úlohu nie len miera odlišnosti novej a starej úpravy ale i spoločenská naliehavosť zavedenia novej právnej úpravy. V danom kontexte možno uviesť, že zákonodarca uznal dôvody predkladateľa na zmenu právnej úpravy za závažné a predmetný zákon schválil.

Z hľadiska predmetnej veci je nutné rozlišovať medzi zmenou pravidiel, ktoré pochádzajú z minulosti a zmenou pravidiel do budúcnosti. V predmetnej veci bolo zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, ale splatné dávky, na ktoré mali žalobcovia do účinnosti napadnutej novely nárok neboli zmenené či odobraté. Q. nové pravidlá neboli aplikované na minulosť.

K námietke žalobcov, že nové ustanovenia zákona sú retroaktívne, pretože menia práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti v čase platnosti predchádzajúceho zákona, možno uviesť, že minulá aj súčasná úprava vychádzajú zo skutočnosti, ktoré už nastali (odchod prokurátora do starobného dôchodku s určitým počtom odpracovaných rokov, atď.), ale nová úprava len smerom do budúcnosti priradila týmto skutočnostiam iné právo konkrétne právo na výpočet príplatku novým spôsobom.

C. právnej istoty ako komponent právneho štátu znamená, že v špecifických okolnostiach nesmie byť arbitrárne, bez adekvátneho verejného záujmu zhoršenia do budúcnosti, právna pozícia jednotlivca. V predmetnej veci sa tak podľa názoru ústavného súdu nestalo.

Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia, by išlo skôr o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. U. je vhodné poznamenať, že pôvodný príspevok bol zavedený v roku XXXX spolu s obdobným príspevkom sudcov v rámci reforiem smerujúcich aj k finančnej stabilizácie justičných inštitúcií, pričom v príspevku pred tým nepredchádzalo žiadne obdobné plnenie od štátu. Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že príplatok k dôchodku prokurátora nemožno považovať za sociálne právo, aj keď sa v dôvodovej správe dáva do súvisu s čl. XX ods. X A.. V tomto bode možno tiež súhlasiť s argumentáciou vlády. Z tohto konštatovania taktiež vyplýva, že A. súd nemusí brať do úvahy argumentáciu citovaných medzinárodných zmlúv.

F. novelou legitímne odstránil neadekvátny motív k odchodu do dôchodku spočívajúci v extrémne vysokom príspevku. Taktiež rozumne zaviedol koncept „prokurátorskej zásluhovosti“, pretože príplatok je násobkom praxe a priemerného platu prokurátora a nie násobkom praxe a starobného dôchodku, ktorý mohol byť našetrený aj iným spôsobom než výkonom funkcie prokurátora, napr. v súkromnej sfére. I. konštatovať, že zákonodarca neznížil arbitrárne príspevok, ktorý by pred tým vedome novelou zákona o prokurátoroch zvýšil, ale nastavil napadnutou novelou nové pravidlá prispôsobené aktuálnemu konceptu sociálneho poistenia.

Y. súd v H. po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili s poukazom na nález A. súdu G. republiky č. PL.ÚS XX/ XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobu ako neodôvodnenú zamietol podľa ods. X

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. X tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

U. rozhodnutie senát Y. súdu v H. prijal pomerom hlasov X : X ( ods. X v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho

sa odvolateľ domáha.