Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-39-2019.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci navrhovateľa/povinný z vyživovacej povinnosti: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., proti osobám oprávneným z vyživovacej povinnosti: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, D., t.č. na neznámom mieste v cudzine, 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, D., t.č. na neznámom mieste v cudzine, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Ruší vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobám oprávneným z vyživovacej povinnosti, teda voči E. B., nar. XX.XX.XXXX a voči G. B., nar. XX.XX.XXXX, uloženú rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 24C/141/1997-12 zo dňa 23.04.1997 s účinnosťou od 27.02.2019.
II. Zastavuje konanie v časti zrušenia vyživovacej povinnosti voči E. B. a G. B. od dovŕšenia plnoletosti E. B. t.j. od 08.09.2008 do 26.02.2019 a od dovŕšenia plnoletosti G. B. t.j. od 09.11.2010 do 26.02.2019.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.02.2019, pôvodne doručeným Okresnému súdu Košice II. dňa 27.02.2019 a miestne príslušnému súdu postúpeným dňa 11.06.2019 domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči obom deťom ako oprávneným z vyživovacej povinnosti stanovenú rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 24C/141/1997 zo dňa 23.04.1997, právoplatným dňa 19.05.1997 a to od dosiahnutia plnoletosti. Zároveň žiadal priznať trovy konania.
2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že deti sú už plnoleté a sú fyzicky aj psychicky zdravé a schopné zamestnať sa, schopné sami sa živiť, preto sú splnené všetky podmienky na to, aby bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť ku dňu dosiahnutia ich plnoletosti. Povinnosť platiť výživné na obe deti bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa 23.04.1997, sp. zn. 24C/141/1997, na syna E. vo výške 1.200,-Sk a na dcéru G. vo výške 1.000,-Sk, ktorým súd zároveň rozviedol jeho manželstvo. Po rozvode deti odišli s ich matkou do zahraničia, vôbec ho nekontaktujú, o neho ako o otca neprejavujú žiadny záujem a v podstate o nich nič nevie.
3. Návrh na začatie konania a procesné poučenia boli obom osobám oprávneným z vyživovacej povinnosti doručené v zmysle ust. § 106 Civilného sporového poriadku (CSP), teda zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že za doručené sa považujú dňom 18.09.2019. K podanému návrhu sa písomne nevyjadrili.
4. Navrhovateľ súdu predložil listinné dôkazy a to Oznámenia od JUDr. Rudolfa Manika, PhD., MBA, MHA advokáta osôb oprávnených z vyživovacej povinnosti zo dňa 12.03.2018, ktorým bol vyzvaný, aby
realizoval úhrady výživného podľa rozsudku 24C/141/1997 na účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ďalej predložil Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov zo dňa 20.11.2018 súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira, sp. zn. EX 112/2007, Exekučný príkaz zo dňa 20.11.2018 na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov adresované jeho vtedajšiemu zamestnávateľovi H. I. D. J. D., Exekučný príkaz zo dňa 24.05.2019 toho istého exekútora na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke adresovaný C. I., Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 10.10.2019 ČVS: ORP-1433/2-OJP-KE-2009, ktorým sa v trestnom stíhaní na navrhovateľa pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b) Trestného zákona pokračovalo, lebo dôvod na prerušenie pominul ( bolo potrebné vykonať výsluch navrhovateľa ako svedka), prerušené bolo trestné stíhanie z dôvodu neprítomnosti svedka, K. L. B., Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 23.10.2019 ČVS: ORP-1433/2-OJP-KE-2009, ktorým bolo trestné stíhanie na navrhovateľa pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b) Trestného zákona prerušené, lebo nemožno pre neprítomnosť svedkov náležite vec objasniť.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.03.2020 a dňa 21.07.2023. Na oboch pojednávaniach sa osobne zúčastnil navrhovateľ.
6. Na pojednávaní dňa 21.08.2023 neboli osobne prítomné osoby oprávnené z vyživovacej povinnosti. Predvolanie na toto pojednávanie má súd u oboch vykázané postupom podľa § 106 a 111 CSP, teda zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 04.07.2023 a doručené dňa 20.07.2023. Ani jeden z nich svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie tohto pojednávanie, preto súd postupoval v súlade s ust. § 180 CSP a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
7. Pre úplnosť súd uvádza, že sa v priebehu celého konania pokúšal obom osobám oprávneným z vyživovacej povinnosti doručovať všetky súdne písomnosti, aby sa s nimi oboznámili a vyjadrili sa k nim.
8. Dňa 12.03.2020 oznámil emailom JUDr. Rudolf Manik ako právny zástupca oboch detí v exekučnom konaní ich adresu v cudzine XXX M. F. F., C., G., N.. O. túto adresu sa im súd opakovane ( v júli 2020, v októbri 2021, v máji 2022) pokúšal doručiť výzvu s otázkami, návrh na začatie konania a procesné poučenia, avšak neúspešne, zásielka bola vždy súdu vrátená ako nedoručiteľná.
9. Listom zo dňa 24.09.2021 oznámil JUDr. Rudolf Manik na základe výzvy súdu, že iná adresa ako tá, ktorú už súdu poskytol, mu nie je známa.
10. Listom zo dňa 14.10.2022 oznámil na základe výzvy súdu súdny exekútor Mgr. Eduard Biro, že eviduje adresu oprávnených osôb len na základe odpisu z registra obyvateľov SR, teda F. X, D. a že počas exekučného konania komunikoval len s ich právnym zástupcom, JUDr. Rudolfom Manikom.
11. Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície listom zo dňa 20.10.2022 na výzvu súdu o oznámenie adresy pobytu oprávnených osôb oznámilo, že posledné známe adresy, ktorými disponovalo oddelenie pátrania a KTČ OKP ORPZ Košice ku dňu 02.02.2021 boli u G. B. N., XXXX XXF. P., Q. R., O. XXXXX P. N. E. B. N., XXX M. F., C., F. XXXXX. Od uvedeného dátumu nedisponujú informáciami o aktuálnosti adries.
12. Listom zo dňa 24.04.2023 oznámil JUDr. Rudolf Manik na základe výzvy súdu, že iná adresa ako tá, ktorú už súdu poskytol, mu nie je známa. Zároveň uviedol, že iné kontakty na nich nemá, peňažný účet, ktorý uviedli navrhovateľovi, patrí právnemu zástupcovi oprávnených osôb, ktoré nedisponujú účtom v banke v SR a ktorých zastupuje v exekučnom konaní.
13. Listom zo dňa 14.04.2023 oznámil na základe výzvy súdu súdny exekútor Mgr. Eduard Biro, že eviduje adresu oprávnených osôb len na základe odpisu z registra obyvateľov SR, teda F. X, D. a že počas exekučného konania komunikoval len s ich právnym zástupcom, JUDr. Rudolfom Manikom. V priebehu exekučného konania boli poukázané platby na účet vedený v B. B., P. č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX. Posledná platba bola poukázaná dňa 14.05.2008 vo výške 4.518,-Sk, ďalšie platby neboli
poukazované, nakoľko povinný nepoukázal v nasledujúcom období žiadnu platbu, ani mu nebola vykonaná zrážka zo mzdy, čo poukázaná platba prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
14. Súd vyzval výzvou zo dňa 05.04.2023 príbuzných oprávnených osôb, ktorých identifikačné údaje a adresy bydliska zistil z Registra obyvateľov SR, aby oznámili súdu ich adresu pobytu prípadne iné kontaktné údaje. Dňa 20.04.2023 súd obdržal odpoveď, že vzhľadom na ich zhoršené rodinné vzťahy neudržiavajú s nimi kontakt. Poskytli telefónne čísla na oboch oprávnených, iné kontaktné údaje nevedeli súdu poskytnúť. Zároveň potvrdili, že ich matka L. B. dňa XX.XX.XXXX zomrela pri autonehode v USA. Súd sa dňa 15.06.2023, 27.06.2023 a 28.06.2023 opakovane pokúšal dovolať na poskytnuté telefónne čísla, avšak bezúspešne. O telefonické spojenie sa pokúsil v poobedňajších hodinách vzhľadom na časový posun v USA.
15. Navrhovateľ súdu dňa oznámil, že jeho bývalá manželka, matka osôb oprávnených z vyživovacej povinnosti dňa XX.XX.XXXX zomrela. O tejto skutočnosti súd nemá vedomosť zo žiadnych na Slovensku dostupných zdrojov.
16. Lustráciou v Agende občianskych preukazov zo dňa 05.04.2023 súd zistil, že ani jeden z oprávnených nie je v tejto evidencii vedený ako držiteľ občianskeho preukazu vôbec, u ich matky je záznam, že naposledy jej bol vystavený občiansky preukaz dňa 25.09.1995 platný do 25.09.2005.
17. Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie matrík listom zo dňa 12.05.2023 na základe žiadosti súdu oznámilo, že úmrtie L. B. nie je evidované v osobitnej matrike.
18. Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov D. listom zo dňa 14.04.2023 súdu na základe žiadosti oznámilo, že naposledy bol E. B. vydaný cestovný pas G. XX.XX.XXXX R. I. a G. B. bol cestovný pas naposledy vydaný dňa XX.XX.XXXX R. I..
19. Navrhovateľ vo svojom prednese uviedol, že na podanom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom naďalej trvá. Uviedol, že návrh berie späť v časti týkajúcej sa dátumu, ku ktorému žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť a to tak, že netrvá na zrušení vyživovacej povinnosti od plnoletosti oboch detí, ale od podania návrhu.
20. Preto v tejto časti súd konania v zmysle späťvzatia zastavil.
21. Súd navrhovateľa oboznámil s obsahom súdneho spisu v zmysle ust. § 204 CSP, s listinnými dôkazmi uvedenými v bode 8. až 18. Navrhovateľ nerozporoval ich obsah.
22. Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi v podstatnom uviedol to, že obe deti odišli asi v roku 2001. Ich matka odišla do B. H. už skôr. Predtým žili v D. so starou mamou. Odvtedy s deťmi nie je v kontakte, čo je už 22 rokov. Uviedol, že dvakrát alebo trikrát bol v kontakte s matkou detí, avšak iba emailom. Výživné neplatil, lebo nevedel, na aký účet, kam má tieto peniaze posielať a zároveň v čase, keď ešte nebolo zavedené euro, respektíve ak mal posielať peniaze v slovenských korunách na účet do USA, teda po rozvode manželstva, kedy mu bola určená vyživovacia povinnosť, boli tieto poplatky v banke veľmi vysoké za prevod finančných prostriedkov. Matka detí navrhla, aby tieto finančné prostriedky posielal na účet svokry žijúcej na území Slovenskej republiky, čo on odmietol. Odvtedy neudržiava žiadne vzťahy s rodinou, ani s deťmi, ani s ďalšou rodinou žiadne styky, ani kontakty s nikým. V roku 2017 uviedol, že vyhlásil osobný bankrot. Myslel si, že sa týmto vyrieši aj otázka vyživovacej povinnosti, avšak bol poučený o to, že zo zákona o konkurze a reštrukturalizácií to aj zároveň vyplýva, že vyživovacia povinnosť sa na osobný bankrot sa nevzťahuje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od januára 2023 je nezamestnaný, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Poberá dávku v nezamestnanosti vo výške asi 170,- Eur mesačne.
23. Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
24. Podľa ust. § 38a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom (MPS), Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
25. Podľa ust. § 154 CMP, Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.
26. Podľa ust. § 155 CMP, Konanie sa začína len na návrh.
27. Podľa ust. § 156 CMP, Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
28. Podľa ust. § 157 CMP, Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery
29. Podľa ust. § 29 ods. 1, 2, 3 CMP, (1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
30. Podľa ust. § 62 zákona č. 36/2005 o rodine ( ďalej len ZOR) (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa ust. § 75 ZOR (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
32. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 ZOR o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
33. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
34. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na obe plnoleté deti je dôvodný. Vyživovacia povinnosť rodičov vzniká narodením dieťaťa a zaniká až v okamihu, keď je dieťa schopné samo sa živiť, teda vlastnou prácou si zabezpečiť finančné prostriedky na živobytie, bývanie a pod. Spravidla k naplneniu tejto schopnosti dieťaťa dochádza po ukončení štúdia, resp. prípravy na budúce povolanie, ktoré mu má zabezpečiť jeho možnosť a schopnosť vykonávať prácu, činnosť v kontexte jeho predchádzajúcej prípravy na budúce povolanie, či už je to štúdium na strednej odbornej škole alebo vysokoškolské štúdium. Samozrejme hmotné právo predpokladá, že dieťa sa venuje štúdiu za riadnych okolností, neprihliadajúc na predĺžené štúdium z dôvodu prerušenia štúdia a pod. berúc do úvahy štandardnú dĺžku štúdia na strednej prípadne vysokej škole. U oboch oprávnených detí z vyživovacej povinnosti je možné s istotou konštatovať, že vzhľadom na ich aktuálny vek, E. takmer 33 rokov a G. takmer 31 rokov, sú schopné sa sami živiť a pokiaľ stále pokračujú v dennom štúdiu, ktoré by im to neumožňovalo, nie je na to možné prihliadať v zmysle ich oprávnenosti naďalej byť oprávnenými z vyživovacej povinnosti voči otcovi.
35. Súd zároveň uvádza čo sa týka bydliska oboch oprávnených z vyživovacej povinnosti, že lustráciou v dostupných evidenciách obyvateľstva SR má preukázané, že obaja majú stále evidovaný trvalý pobyt na adrese F. X, D., že sú štátni občania SR, v priebehu konania nebol preukázaný opak. Je zrejmé, že nežijú na území Slovenskej republiky, avšak nebolo preukázané, kde presne bývajú, žijú, kde konkrétne je ich bydlisko, nakoľko táto skutočnosť z dokazovania nevyplynula. Hoci ako poslednú známu adresu má súd zaznamenanú adresu v USA, nebolo nijako preukázané, že tam reálne žijú alebo sa v skutočnosti jeden alebo obaja zdržiavajú v inej krajine sveta. Inú adresu ich bydliska súdu nevedel poskytnúť nikto z oslovených subjektov a rovnako sa túto skutočnosť nepodarilo súdu zistiť v rámci realizovania procesných úkonov. Za danej situácie súd preto posúdil svoju právomoc v tejto veci konať v súlade so zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom, podľa ust. § 38a.
36. Oprávnení v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, že nie sú schopní sa aktuálne sami živiť napr. z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu ( ako napr. zdravotné problémy takej intenzity a rozsahu, ktoré by reálne vylučovali túto možnosť, prípadne trvalá invalidita, mentálna porucha a pod.), alebo žeby im v tom bránili iné závažné skutočnosti.
37. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že obaja oprávnení boli v čase dosiahnutia plnoletosti už schopní sami sa živiť. Keďže vzal v časti ním uplatneného nároku na zrušenie vyživovacej povinnosti návrh späť v rozsahu od dovŕšenia plnoletosti každého z detí až do podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k nim, súd konanie v tejto časti zastavil.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň súd dodáva, že ani navrhovateľovi, ani osobám oprávneným z vyživovacej povinnosti žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli.
39. Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľ vzdal práva podať proti nemu odvolanie v zmysle ust. § 368 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Právo podať odvolanie nemá navrhovateľ, nakoľko sa ho účinne po vyhlásení rozsudku vzdal.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil