Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-91-2012.pdf
PDF · 109.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislva, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: B. F., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX/XX, N., občan SR, o zaplatenie 159,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,49 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 50,49 eur od 24.09.2009 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd určuje, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je právo navrhovateľa ako dodávateľa na zmluvnú pokutu za omeškanie so splácaním úveru v sume 20 % z dlžnej sumy, minimálne 100,- Sk voči odporcovi ako spotrebiteľovi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd určuje, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je právo navrhovateľa ako dodávateľa na úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky voči odporcovi ako spotrebiteľovi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.02.2012 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu sumu 159,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,56 eur od 24.9.2009 do zaplatenia z titulu nezaplatených splátok za kúpený tovar .
Právny zástupca navrhovateľa sa z účasti z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti . Na návrhu navrhovateľa trval. Odporca žiadal povoliť mu dlh splácať po 50 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, zmluvou o úvere z 20.07.2001, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, sadzobníkom poplatkov platný od 01.10.2001, platobnou históriou, pokusom o zmier zo dňa 16.02.2012, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Spoločnosť GE Money Multiservis, k.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 35 783 214 ( ako veriteľ ) uzatvoril s odporcom ( ako dlžníkom ) dňa 20.7.2001 zmluvu o úvere. Na základe predmetnej zmluvy veriteľ poskytol odporcovi úver v sume 3033 Sk ( 100,68 eur) za účelom kúpy vybavenia domácnosti a odporca sa zaviazal úver splácať v 10 mesačných splátkach po 378 Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci a zaplatením prvej splátky do 20.8.2001. Celková cena úveru bola dohodnutá na sumu 3780 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, Sadzobník poplatkov. Zmluvné strany si v zmysle týchto podmienok a sadzobníka dohodli zmluvnú pokutu za omeškania so splácaním úveru 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100 Sk a úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Z obsahu pripojeného sadzobníka poplatkov k zmluve o úvere súd zistil, že zmluva o úvere je z 20.7.2001 a sadzobník z 1.10.2001.
Veriteľ predal zmluvou o predaji podniku z 29.03.2006 spoločnosti GE Money, a.s. , Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 ( ďalej len „kupujúci“) pohľadávku odporcu s účinnosťou od 01.04.2006. Následne kupujúci ( ako postupca) zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.9.2009 postúpil na navrhovateľa ( postupníka) voči odporcovi a postupca túto skutočnosť oznámil odporcovi listom z 23.9.2009 . Odporca sa dostal do omeškania so splácaním mesačných splátok, po nezaplatení viac ako troch splátok došlo zo strany veriteľa k zosplatneniu celého úveru. Navrhovateľ zaslal odporcovi listom z 16.2.2012 pokus o zmier, v rámci ktorého vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 174,68 eur najneskôr do 19.02.2012. Sumu 174,68 eur špecifikoval: neuhradený úver 72,56 eur (2185,94 Sk), zmluvný úrok 15,66 eur (471,77 Sk), úrok z omeškania 2,72 eur ( 81,94 Sk), sankčné úroky 53,87 eur ( 1622,89 Sk), sankčné poplatky 29,87 eur ( 899,86 Sk).
Z obsahu platobnej histórie mal súd preukázané, že odporca si reálne vyčerpal úver v sume 3033 Sk, zaplatil 4 splátky po 378 Sk a to27.8.2001, 2 x dňa 31.10.2001, 5.3.2002. Súd mal preukázané, že splátky neplatil odporca riadne a včas, čím sa i reálne do omeškania dostal.
Podľa vyjadrenia navrhovateľ a má zmluva o úvere 20.7.2001 náležitosti v zmysle §§497-507 Obchodného zákonníka. Žiada priznať istinu v sume 72,56 eur ( rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom platieb započítaných na istinu), úrok v sume 2,72 eur ( 81,94 Sk) ako rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky, úrok z omeškania v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1% denne za každú omeškanú splátku v omeškaní v sume 53,87 eur (1.622,89 Sk) ako súčet sankčných úrokov, zmluvné pokuty a poplatky v celkovej sume 29,87 eur ( 899,86Sk) v zmysle bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov.
Odporca potvrdil, že prestal úver splácať. Odôvodnil to tým, že stratil zamestnanie, išiel na vojnu. Vzhľadom na svoje majetkové pomery požiadal o povolenie splácať žalovanú pohľadávku po 50 eur mesačne. K svojim pomerom uviedol, že má hrubý príjem mesačne 660 eur, ale exekučne mu je mesačne zrážaná suma 160 eur. Býva u rodičov a mesačne im prispieva na bývanie 100 eur.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2004), Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2004), ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
Na základe ustanovení § 879 f ods. 3,4 OZ si súd ustálil, že i napriek uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 20.7.2001 medzi zmluvnými stranami bol uzatvorený občiansko právny vzťah, odporca vystupuje v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, veriteľ ako dodávateľ.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 01.04.2004), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 01.04.2004), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinný k 01.04.2004), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 01.04.2004), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinný k 01.04.2004), V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o úvere zo dňa 20.7.2001, obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, sadzobníkom poplatkov, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy.
Predmetom konania je zjavne právo navrhovateľa, ktoré vyplýva (skutkovo odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti, odporca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval a teda súd aj bez návrhov strán prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku účinných od 1.4.2008 v spojení s § 879 f ods. 3,4 OZ ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách tj. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, úmyslom zákonodarcu je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
Súd posudzujúc predmetnú zmluvu z právneho hľadiska uzavretú medzi veriteľom (dodávateľom) a odporcom (spotrebiteľom) podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov pod zmluvu o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol odporcovi úver v sume 3033 Sk ( 100,68 eur), ktorý sa ho zaviazal splácať v 10 mesačných splátkach po 378 Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci. Celková cena úveru bola dohodnutá na sumu 3780 Sk. Na predtlačenom formulári obchodných podmienok a sadzobníka je uvádzané, že si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu za omeškania so splácaním úveru 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100 Sk a úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Súd mal preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru (pôžičky v zmysle OZ), následne veriteľ vypovedal zmluvu a žiadal uhradiť celý splatný dlh. Z výpisu platobnej histórie mal súd preukázané, že z poskytnutej pôžičky 100,68 eur uhradil len sumu 50,19 eur ( 4 splátky po 378 Sk = 1512 Sk =50,19 eur). Čiže z istiny zostáva na úhradu suma 50,49 eur, ktorú sumu súd navrhovateľovi i priznal. Keďže bol odporca v omeškaní, navrhovateľ sa oprávnene domáhal i úroku z omeškania v sume 9 %, ktorý mu súd priznal z doteraz nesplatenej sumy 50,49 eur od 24.9.2009 v zmysle žiadosti navrhovateľa, lebo k tomu dňu bola na neho pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok.
Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere súd zistil, že obchodné podmienky i sadzobník sú na predtlačenom formulári a sadzobník je dokonca datovaný neskorším dátumom ako zmluva o úvere. Na tomto formulári bolo dané, že zmluvná pokuta za omeškania so splácaním úveru je 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100 Sk a úrok z omeškania je 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Súd konštatuje, že tieto dojednania sú absolútne neplatné ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ a to z dôvodu, že súd si vyhodnotil, že dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu. 20 % -nú zmluvnú pokutu k dlžnej čiastke 50,49 eur súd hodnotí tak, že je v nepomere k plneniu. Súd vyhodnotil zmluvnú pokutu za absolútne neplatný právny úkon i z dôvodu, že nebola osobitne podpísaná odporcom ako zmluvná podmienka, i keď písomná forma je jej obligatórnou podmienkou. Takisto úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky pri výpočte 365 dní v roku predstavuje ročný úrok z omeškania 36,5 %, čo súd hodnotí ako značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je
potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne neplatná. Nie je zlúčiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takejto významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení 36,5% istiny. Ďalším dôvodom vyhlásenia neprijateľných podmienok uvádzaných petite a zamietnutia návrhu v sume prevyšujúcej 50,49 eur je to, že ustanovenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy neboli dané do súladu s § 53, 54 a 57OZ v zmysle § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka do 1. 7 2004.
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 20.7.2001, od ktorej odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda v danom prípade súd v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, že určitá podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ žiadal priznať 159,02 eur, súd mu priznal 50,49 eur, preto bol v konaní úspešný odporca o sumu 108,53 eur. Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.