Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_26P-28-2012.pdf
PDF · 116.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou právnej veci navrhovateľky D.. T. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom L. Z. V., V. XXX/XX, právne zastúpenej, Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, CII 88, proti odporcovi D.. J. F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom L. Z. V., V. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Moyzesova 1200/12, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom T., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX F., v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov D.. T. F., rodenej Š. a D.. J. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mesta L. Z. V. vo zväzku 13, ročník 2001 na strane 139 pod por. č. 41 s a r o z v á d z a.
Maloleté deti T. a G. F. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to tak, že navrhovateľka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 18,00 hod. a odporca bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 18,00 hod.
-2- 26P/28/2012
Navrhovateľka a odporca sú povinní si maloleté deti v stanovenom čase prevziať aj odovzdať v mieste aktuálneho pobytu detí.
Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. sumou 40 eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou 40 eur mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Navrhovateľke sa výživné na maloleté deti n e u r č u j e.
Styk navrhovateľky a odporcu s maloletými deťmi sa bude realizovať bez časového obmedzenia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s odôvodnením, že približne po piatich rokoch trvania manželstva začalo dochádzať medzi účastníkmi k ochladeniu ich vzájomných citových vzťahov a to z dôvodu dlhodobého odlúčenia v dôsledku čoho v mesiaci júl 2010 odporca opustil spoločnú domácnosť. Zamestnaný je ako nákupca spoločnosti T. Q. s.r.o. Z. F. Z. V. s príjmom 750 € netto. Navrhovateľka uviedla, že pracuje ako finančný kontrolór spoločnosti L. M. Q. Q..J..H.. L. Z. V., s priemerným mesačným príjmom 830 €. Na základe dohody s odporcom sú mal. deti striedavo u matky a u otca. Poukázala na to, že účastníci konania spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú po dobu viac ako dvoch rokov. Mal. deti pochádzajúce z manželstva žiadala zveriť do osobnej starostlivosti s tým že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a odporca na výživu detí bude prispievať na každé sumou 200 € mes. a to vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky. Odporca bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi neobmedzene.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, nesúhlasil však s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Žiadal, aby súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti.
-3- 26P/28/2012
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, potvrdením Mestského úradu L. Z. V. o poslednom spoločnom pobyte účastníkov, správami o príjmoch účastníkov, šetrením opatrovníka, správou Referátu poradensko- psychologických služieb, pedagogickými posudkami na mal. deti a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z tohto manželstva sa narodili dve deti mal. T. a mal. G.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že sa pred uzavretím manželstva poznali 5 rokov. Ich manželstvo bolo usporiadané podľa navrhovateľky po dobu dvoch až troch rokov a odporca vníma rozpad manželstva až od roku 2006. Odporca v roku 2005 odišiel pracovať do Anglicka, kde bol dva roky. V tomto období podľa tvrdenia navrhovateľky ochladli jej city k odporcovi a nadviazala mimomanželskú známosť s ktorou doposiaľ žije v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu sa narodilo dieťa, mal. F., ktorá má t.č. 4 roky. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že sa odporca za trvania manželstva odsťahoval zo spoločnej domácnosti a doznal, že aj on má mimomanželskú známosť.
Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19 Zákona o rodine.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania v predmetnej veci, mal súd za preukázané, že v ich manželstve nastal rozvrat, ktorý možno
-4- 26P/28/2012
charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Nezhody v manželstve obaja účastníci konania riešili nadviazaním mimomanželských známosti.
Nevera je však porušením zásad harmonického manželského spolužitia, porušením povinnosti, ktoré manželom zo spoločného zväzku uzatváraného dobrovoľne prislúcha plniť. Požiadavka vernosti vyplýva zo samej podstaty manželstva, ktoré spočíva na pevným citových vzťahom muža a ženy, a preto ho nemožno ospravedlňovať nezhodami existujúcimi v manželstve, aj keď by nevera bola iba ich dôsledkom. Z toho dôvodu za najzávažnejšiu príčinu rozvratu manželstva (okrem vzájomných nezhôd) súd považoval skutočnosť, že počas jeho trvania navrhovateľka neriešila nezhody medzi manželmi pokusom o ich nápravu, ale nadviazaním známosti s iným mužom. Obdobným spôsobom rozpory v manželstve riešil taktiež odporca.
Medzi takýmto správaním sa navrhovateľky ako aj odporcu a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Keďže odporca nemal záujem na vzájomnom spolužití a nebol v dôsledku toho predpoklad na jeho obnovenie mal súd za to, že sú splnené všetky podmienky na rozvod manželstva, a preto súd v tejto časti návrhu v plnom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené lepšie potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Nakoľko sa účastníci nedohodli na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd o tom, komu budú zverené do starostlivosti a kto bude na ne prispievať výživným, rozhodoval s poukazom na predtým citované zákonné ustanovenia.
Zákonom č. 217/2010 Z.z. došlo k zmene Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a doplnení niektorých jeho ustanovení. V § 24 ods. 2 bol s účinnosťou od 1.7.2010 explicitne zakotvený
-5- 26P/28/2012
nový inštitút striedavej starostlivosť pri výchove detí aj po rozvode manželstva, čo je v súlade s čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Keďže v konkrétnom prípade navrhovateľka ako rodič maloletých detí mala záujem o ich osobnú starostlivosť a odporca mal záujem o striedavú osobnú starostlivosť, zameral súd dokazovanie na zistenie podmienok možností tejto striedavej výchovy, ktorá má prednosť pred výchovou iba u jedného z rodičov, ak je to v záujme maloletého dieťaťa (vyplýva to z dikcie predtým citovaného zákonného ustanovenia § 24 Zákona o rodine).
Zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci vyplynulo, že navrhovateľka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou s poukazom na to, že nie je schopný zabezpečiť si svoje pracovné povinnosti prispôsobením k striedavej osobnej starostlivosti v dôsledku čoho potom, keďže sa už pokúšali v praxi realizovať striedavú osobnú starostlivosť u detí v intervaloch týždeň a týždeň, zaťažoval jej matku, nakoľko sa stávalo opakovane, že nebol schopný si prispôsobiť pracovné povinnosti a musel neodkladne odísť na služobnú cestu. Taktiež poukazovala na tú skutočnosť, že si nevie predstaviť, že maloleté deti nebudú vyrastať spolu so svojou sestrou F., ktorá má t.č. 4 roky. Napriek tomu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať a venovať im potrebnú starostlivosť. To je podstatným hmotnoprávnym atribútom striedavej výchovy. Ani u jedného z účastníkov neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by tomuto spôsobu výchovy bránili. V tomto smere boli splnené podmienky na striedavú starostlivosť oboch účastníkov ako rodičov maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine, mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru mal. dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo mal. dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Toto právo vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Podstatou striedavej výchovy je, že zrovnoprávňuje pozície oboch rodičov, zrovnoceňuje ich zodpovednosť za výchovu detí a poskytuje možnosť na to, aby si deti uvedomovali postoje oboch rodičov, nie iba jedného. Každé dieťa totiž potrebuje cítiť vzťah oboch nielen krátkodobo, ale trvalo a striedavá výchova je riešením v prospech takýchto situácií. Poskytuje príležitosť ako dieťaťu umožniť pocit zabezpečovania emocionálnych sociálnych potrieb od oboch rodičov, umožňuje mu slobodne
napĺňať svoje citové predstavy k obom rodičom, ktoré nemusí kontrolovať, či potláčať. Striedavá výchova má potenciál k
-6- 26P/28/2012
tomu, aby si dieťa rodiča nielen užilo, ale aj reálne nevíkendovo zistilo plusy a mínusy a rodičovskú autoritu oboch rodičov. Zachovať dieťaťu dvoch rodičov je nielen v záujme detí, ale aj oboch rodičov a širšej rodiny z oboch strán. V opačnom prípade by to bolo znakom toho, že nejde o dieťa, ale o úplne iné záležitosti a dieťa slúži len ako nástroj k tomu, ako dosahovať svoje kontraproduktívne ciele. Je pravdou, že si to vyžaduje najmä u detí zvýšenú dávku adaptability, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že deti účastníkov takúto schopnosť majú. Po dlhšiu dobu sa už v rodine striedavá výchova totiž realizovala v týždňových intervaloch. Nemožno hovoriť o tom, že by nebola v záujme maloletých detí, skôr naopak. Súd je toho názoru, že počas tejto doby sú deti spôsobilé adaptovať sa na prostredie toho rodiča, u ktorého budú vychovávané. Bol toho názoru, že počas tejto doby sú deti spôsobilé adaptovať sa na prostredie toho rodiča u ktorého budú vychovávané. Majú možnosť časovo naštartovať svoj program tak, aby v priebehu tohto týždňa dokázali zvládnuť školu, krúžky, ale aj mali čas na hry, či výlety s rodičom u ktorého práve budú. Budú mať priestor prežívať navzájom svoje vzájomné hodnoty, svoje sebavedomie, formovať rôzne životné postoje pri ktorých sa bude vyvíjať ich osobnosť.
Samozrejme, že hmotnoprávnou podmienkou striedavej výchovy je okrem schopnosti rodičov vychovávať ich, súčasne aj podmienka, že to musí byť v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že striedavá výchova nie je na ich prospech pretože počas pobytu u odporcu si tento nedokáže zariadiť svoje pracovné povinnosti a stáva sa „príležitostným otcom“ , nepovažoval súd za taký dôvodov, pre ktorý by neumožnil striedavú výchovu, a to na základe takto zisteného skutkového stavu:
Zo správy z psychologických konzultácii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 14.09.2012 mal súd za preukázané, že odporca zhruba pred cca dvoma rokmi odišiel zo spoločnej domácnosti. Približne od toho času fungujú s navrhovateľkou na striedavej osobnej starostlivosti v intervaloch krátkeho a dlhého týždňa. Odporca vyjadril názor, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti by pre deti nebolo nijakou výraznou zmenou, avšak pomohlo by to vymedziť ich vzájomné rodičovské vzťahy s navrhovateľkou. Navrhovateľka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou a kvôli mal. dcére, ktorá pochádza z mimomanželského vzťahu a ktorá je na bratov, podľa navrhovateľky, silne naviazaná a nesúhlasila taktiež s poukazom na zlú komunikáciu medzi ňou a odporcom. Záverom správy bolo uvedené, že obaja rodičia sú schopní fungovať v akejkoľvek forme starostlivosti, nakoľko obom ide o záujem a dobro mal. detí. Mal. T. uviedol, že otec býva v jednoizbovom byte, že teraz bývam striedavo u maminy a u ocina a tak sa mu to páči. Na situácii nič meniť nechce. Chce byť s oboma rodičmi rovnako. Mal. G. uviedol, že rodičia bývajú oddelene a on s bratom striedavo u nich bývajú. Taktiež uviedol, že s rodičmi chce byť narovnako tak, ako to bolo doteraz. Záverom správy bolo uvedené, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov sa v prípade tejto veci doporučuje. Deti v tejto forme starostlivosti už dlhodobo fungujú a je pre nich prirodzená. Týždňový interval striedania sa považuje za prijateľný.
Z pedagogické posudku Základnej školy s materskou školou C. V. L. Z. V. zo dňa 06.02.2013 vyplynulo, že mal. G. je žiakom 3. ročníka, jeho výchovno-vzdelávacie výsledky sú veľmi dobré. Dieťa chodí na vyučovanie pripravené, oddýchnuté, sústredné. Spolupráca triedneho učiteľa s oboma rodičmi je na dobrej úrovni. Prejavujú sa u neho zmeny v správaní počas popoludňajších aktivít v školskom klube, čo môže byť spôsobené častou
-7- 26P/28/2012
zmenou prostredia. Mal. T. je žiakom 5. ročníka. Jeho výchovno-vzdelávacie výsledky sú veľmi dobré. Spolupráca s rodičmi je na dobrej úrovni.
Zo správy zo šetrenia opatrovníka zo dňa 21.01.2013 vyplynulo, že otec býva v 1-izbovom prenajatom byte. Byt je dostatočne priestranný pre otca i mal. deti. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Otec informoval o realizácii styku formou striedavej osobnej starostlivosti. Deti sú v jeho domácnosti jeden týždeň od pondelka do nasledujúceho pondelka. Poukazoval na to, že k deťom má vytvorený dobrý vzťah. Deti chcú byť viac s ním ako matkou. Po všetkých stránkach sa vie o deti riadne postarať. Vykonaným šetrením bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o mal. deti. Doporučené bolo deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.
Vo vzťahu k maloletým deťom k ich správaniu nebolo ani jedným z pedagógov detí jednoznačne vyjadrené, že by striedavá osobná starostlivosť bola v neprospech detí.
Súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním neboli zistené dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že by striedavá výchova nebola na ich prospech. Možné pochybnosti zo strany navrhovateľky vyplývali podľa názoru súdu skôr z tej skutočnosti, že ako matka má záujem, aby jej dcéra F. bola vychovávaná spolu so svojimi súrodencami, na ktorých je citovo naviazaná ako aj z tej skutočnosti, že je presvedčená, že je schopná rodičovské povinnosti k maloletým deťom plniť lepšie ako odporca. Nakoľko striedavá osobná starostlivosť je v rodine realizovaná už dlhodobo, súd dospel k záveru, že bude v záujme ich ďalšieho riadneho vývoja, ak budú tieto zverené do striedavej osobnej starostlivosti v časových intervaloch tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom bol pri rozhodovaní zohľadnený aj samotný názor maloletých detí s poukazom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 Zákona o rodine.
Pokiaľ ide o rozhodnutie ohľadne vyživovacej povinnosti, rozhodoval súd v zmysle § 62 Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods. 1-5 tohto Zákona o rodine, vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
V prípade tejto veci súd vychádza z toho, že striedavá starostlivosť je síce u oboch rodičov zabezpečovaná v rovnakom časovom úseku, ale možnosti a schopnosti oboch rodičov sú z hľadiska hmotnoprávnych pomerov odlišné, pričom príjem odporcu predstavuje 797 €
-8- 26P/28/2012
netto mesačne, navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná a je poberateľkou podpory v nezamestnanosti. Možnosti odporcu platiť výživné sú preto vyššie. Keďže deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov je potrebné, aby odporca zabezpečoval deťom primeranú a rovnakú životnú úroveň aj v čase, keď deti nie sú v jeho starostlivosti. Preto ho súd za jeho súhlasu zaviazal k povinnosti prispievať na výživu detí na každé sumou 40 eur mesačne v čase, keď deti budú v starostlivosti navrhovateľky a nie jeho.
Podľa § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
V zmysle tohto ustanovenia súd nepriznal ani jednému z účastníkov náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania nemal totiž za preukázané, že by existovali okolnosti, či pomery na základe ktorých by tak mohol urobiť.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-
-9- 26P/28/2012
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( §27 ods. 1 Zákona o rodine).