Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-34-2012.pdf
PDF · 127.52 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4C/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci navrhovateľa: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXX, zast. advokátkou JUDr. Ivicou Firstovou, Advokátska kancelária ul. Radlinského 1714/38, 026 01 Dolný Kubín, proti odporkyni: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXX, zast splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Rázgom, bytom 026 01 Dolný Kubín, Martina Hattalu 2053/28, v konaní o zaplatenie sumy 9.294,29 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e ta.
II. Náhradu trov konania súd odporkyni n e p r i s u d z u j e.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 16.04.2012 sa navrhovateľ domáhal aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 9.294,29 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.11.2010 a trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že vykonával pre odporkyňu rôzne práce, nakoľko táto vykonávala podnikateľskú činnosť, ale v súčasnosti už nepodniká. Sľubovala mu podpísanie písomnej dohody a neskôr vyplatenie finančných prostriedkov čo sa však nestalo a za dobu čo pre ňu pracoval mu vyplácala len nepatrné sumy, prípadne dostal plnenie formou zaplatenia paušálu za mobilný telefón. Vzhľadom na rozsah prác, ktoré vykonával, mal mesačne dostávať 20.000.- Sk od 01.0.2009 do 30.09.2010.
Odporkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 11.09.2012 k veci písomne vyjadrila, pričom uviedla, že navrhovateľ u nej nikdy nepracoval ani ako zamestnanec ani ako brigádnik. V žalobe neuviedol aké konkrétne práce mal u nej vykonávať, nikdy mu nesľubovala, že ho zamestná. Okrem telefónu a vreckového do školy , nakoľko bol vysokoškolákom bez príjmu, poskytovala mu zadarmo stravu, internet, notebook, nakoľko jeho rodinné pomery boli zlé. Na súdnom pojednávaní ohľadne výživného od biologického otca uviedol, že u nej nikdy nebol zamestnaný. Pokiaľ u nej pracoval načierno mal toto v aktuálnom čase nahlásiť Sociálnej poisťovni.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 16.10.2012, 8.11.2012, 13.12.2012 a 05.03.2013
Navrhovateľ uviedol, že pred 01.06.2009 vykonával pre odporkyňu rôzne pomocné práce, napr. okolo domu, za čo mu ona vyplácala prakticky v deň vykonania týchto prác, kde mu dávala 100,- Sk na hodinu. O výške tejto sumy sa dohodli. V období pred 01.06.2009 ho oslovila odporkyňa aj s jej synom I., že by bolo potrebné, aby vykonával pre ich firmu aj iné práce, tak vlastne toho 01.06.2009 on nastúpil s tým, že každý deň chodil do práce okolo 7.30 hod. a vtedy mu boli zadávané práce zo strany
odporkyne. Väčšinou sa týkalo skenovania dokumentov, mailovej komunikácie, ale vykonával aj iné práce, na základe ústnych pokynov, napr. kosil trávu okolo rodinného domu, aj okolo firmy. Začal si dochádzku evidovať v zošite, avšak potom mu bolo povedané, že to nemá robiť, že aj tak svoje peniaze dostane. Tak s touto evidenciou prestal. V tom čase bol študentom vysokej školy v Žiline, chodieval každú stredu do školy, takže potom chodil do práce v sobotu. Mesačne mu bolo sľúbených 20.000,- Sk. Nedostával výplatnú pásku, len peniaze na ruku a evidenciu o tom, čo mu bolo vyplatené, má odporkyňa. V tom čase podnikala odporkyňa v predaji G.- J. a autoservis a k 30.10.2010 túto činnosť odporkyňa ukončila. Aj po tomto termíne však tam chodil, ale ona ho vyplácala hneď na ruku v ten istý deň. Vo firme aj komunikoval so zákazníkmi, objednával náhradné diely. O tomto však neexistuje nejaká písomná dokumentácia. Na dodacích listoch je jeho podpis, keď preberal tovar.
Ďalej uviedol, že pracoval pre odporkyňu tak, že párkrát bol aj zaviesť propán -butánové bomby. Prácou ho poverovali jednak odporkyňa, jednak jej syn a aj jej manžel. Nevie, ako boli firmy poprepájané. Pokiaľ sa týka prác, tak objednával náhradné diely pre autoservis, ktorý patril I. J. ml., ale keď prišiel tovar, tak tento vyplatila odporkyňa. Pokiaľ pracoval, tak sedel v miestnosti, kde bola aj odporkyňa a syn Jozef a tiež aj jej manžel. Dochádzku mu podpisoval aj syn a niekedy aj odporkyňa.
Odporkyňa uviedla, že navrhovateľa nikdy nezamestnávala a on pre ňu nikdy nepracoval . Ona pracovala ako SZČO a mala spoločnosť D. J. G.-J., IČO: XXXXXXXX ale živnosť zrušila dňa 04.10.2011. Následne založila spoločnosť N.-M. D..O..M.. IČO: XXXXXXXX. V spoločnosti G.-J. pracovali s ňou I. T. S. E. Y., za nich platila aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Mala tiež uzatvorené dohody o vykonaní prác s predajcami po jednotlivých obciach. S navrhovateľom sa poznala, chodil si k nej kopírovať veci do školy. Pred 1 a 1 rokom mu požičala Notebook a odvtedy ho nevrátil. Navrhovateľovi prisľúbila, že ho v budúcnosti zamestná. Tento mal denné štúdium na univerzite v Žiline a pre ňu teda pracovať nemohol. Tiež uviedla, že na dohodu pracoval vo firme R. - P. a mal tam uzavretú písomnú dohodu a za neho sa odvádzali aj odvody. Táto spoločnosť musí mať evidenciu aj o jeho prihlásení do poisťovní, aj o prípadnej mzde. Keď chodil ku synovi do firmy, tak mu dala najesť. Všetci zamestnanci u nich jedia. Jedol preto, lebo bol zamestnaný v servise. Za práce, ktoré pre ňu vykonával, mu dala notebook. Ďalej uviedla, že
na evidencii dochádzky sa nejedná o jej podpis, ale o podpis konateľa spoločnosti R. - P., D..O..M.. Jedná sa o jej syna I. J.. Ona podnikala pod firmou G. J., pod IČO: XX XXX XXX. Druhá firma bola A. D. I. J., to je jej manžel, IČO: XX XXX XXX a tretiu firmu S. mal jej syn I. J.. Navrhovateľ u nej ani neobjednával ani nerozvážal plyn, určite by mu nedala 20.000,- Sk, keď šofér zarobí 18.000,- Sk. Navrhovateľ pracoval u jej syna.
Okrem výsluchu účastníkov vo veci súd vykonal dokazovanie listinami a výsluchom svedkov a zistil tento stav:
Svedkyňa C.. I. Č. - matka navrhovateľa uviedla, pokiaľ vie, tak syn nemal vyplatenú odmenu za prácu, tak ako mal túto sľúbenú. On chodil ku p. J., ale nevie povedať, v akej firme on konkrétne pracoval, len keď tam začal chodiť, tak jej manžel s tým nebol spokojný a nejako s tým nesúhlasil, ale syn aj napriek tomu tam chodil. Nevedela, s ktorou konkrétnou firmou mal nejakú zmluvu, len jej hovoril, že teta p. J. mu sľúbila 20.000,- Sk. Bol rád, že si môže ako študent niečo zarobiť, pretože nemali toľko peňazí. K J. chodil pomáhať aj mladší syn, ktorému však vyplácali peniaze na ruku hneď v ten deň. O peniazoch od odporkyne začal navrhovateľ rozprávať až vtedy, keď mu tie peniaze neboli vyplatené. Ona bola so synom osobne za odporkyňou, ktorá vtedy povedala, že syna vyplatia, keď predajú odťahovku. Asi pred dvoma rokmi pred Vianocami bola za odporkyňou Vtedy sľúbila, že vyplatia, len aby to nehovorili jej manželovi. Odporca pracoval u odporkyne okrem stredy keď chodil do školy. Robil niečo s faktúrami, tiež na základe splnomocnení chodil na obecný úrad a na políciu. Ona nevedela, kto ho konkrétne splnomocnil. Navrhovateľ študoval formou denného štúdia na R. V. E. Ž. L. Ž. A.. V roku 2009 až 2010 bol v 3. ročníku tejto školy. Mal tam internát. Platila internát a stravu, ale peniaze nepýtal. Nevedela za obdobie od 01.06.2009 do 30.09.2010 koľko mu dali peňazí, zvykli mu dávať okolo 30,- eur na týždeň.
Svedok I. J. manžel odporkyne, uviedol, že od roku 1992 má firmu A. D., I. J. a v období od 01.06.2009 do 30.09.2010 navrhovateľa v tejto firme nezamestnával a to ani na dohodu. Spočiatku podnikali spolu
s odporkyňou, predávali aj propán- bután a potom sa rozdelili a odporkyňa, teda manželka, mala tú firmu G. J.. Mala nejakých zamestnancov. Ich firmy sídlia v jednej budove. V roku 2009 až 2010 on mal jedného zamestnanca. Vozil uhlie. V roku 2009 až 2010 mala odporkyňa asi jedného zamestnanca. Volal sa I.. Zamestnávala tiež nejakých pracovníkov na dohodu, možnože 20 až 30. Fungovalo to tak, že z firmy sa zaviezol plyn jednotlivým obciam, kde boli tí zamestnanci na dohodu, ktorí potom predávali občanom. Nevedel, že by navrhovateľ u nej pracoval a to ani na dohodu. On osobne niekoľkokrát videl navrhovateľa za počítačom u jeho syna a ešte sa pýtal, že čo tam navrhovateľ robí, kde syn Jozef mu povedal, že si tam robí nejakú prácu do školy. Stávalo sa, že aj on ho púšťal do firmy, keď si tam prišiel niečo opravovať s autom. Navrhovateľa pozná od malého chlapca, ale nevie, ako začal chodiť do ich firiem, lebo on ho nevolal. Jeho syn I. mal firmu R.- P., ktorá sa zaoberala opravami áut. Nevedel, či navrhovateľa zamestnával. Vždy, keď sa pýtal syna, tak mu hovoril, že navrhovateľ robí prácu do školy, možnože sa to pýtal 5x. Rozčuľoval sa, pretože vo firme sa nerobilo. Syn chodil do firmy každý deň, ale nevie, čo robil. Nevie ani, či mal nejakých zamestnancov. O firmu syna sa nezaujímal. V tej jeho firme pracoval asi p. T. G. a stávalo sa, že z jeho peňazí tomuto dával výplatu. Pokiaľ sa týka navrhovateľa, tak tomuto asi dal nejaké peniaze, keď mu pomáhal, keď stavali alebo zbíjali palety. Nevie o tom, že by mu bol niečo dlžný. Navrhovateľ mu chodil pomáhať okolo domu napr. opravil televízor. Nepamätal si, že by mu bola spomínala odporkyňa, že niečo navrhovateľovi vyplácala. Ďalej uviedol, že navrhovateľ bol s ním v J. ako vodič. Boli po vzorky vegety, lebo syn I. začal obchodovať s vegetou. Nepamätal si už, v ktorom roku to bolo. Vtedy vyplatil navrhovateľa hneď ako sa vrátili, 70,- alebo 100,- eur. On ho požiadal, aby s ním išiel.
Svedok G. T. uviedol, že pracoval u I. J. ml. a to na základe pracovnej zmluvy. Tiež v tejto firme začal potom pracovať navrhovateľ, najprv brigádne a potom už nevedel, či mal pracovnú zmluvu. Robil za počítačom, objednával veci - súčiastky do áut, prepisoval autá. On (svedok) v tejto firme pracoval ako mechanik. Prácu mu zadával I. J. C.. ráno. Keď nebola práca, tak mu povedal, aby išiel s plynom alebo uhlím. Do práce chodil každý deň od 8.00 do 16.00 hod. Navrhovateľa tam videl každý pracovný deň. Tento spomínal, že mu idú urobiť zmluvu. Bolo to asi v rokoch 2007 až 2009. Skončil pracovný pomer u I. J., ml. dohodou, ktorá bola písomná. Pokiaľ sa týka navrhovateľa tak on tam robil všetko, čo mu povedali odporkyňa, jej manžel a syn I., napr. bol prepisovať autá, čo mu povedala p. J., vyplácal veci za súčiastky, ktoré peniaze mu dávala p. J.Á., lebo I. C.l. nemal nikdy peniaze. Všetko riadili I. rodičia ale on peniaze dostával vždy od I. C.. Evidencia dochádzky bola do písanky. V tejto písanke sa evidoval aj navrhovateľ. Nevedel čo všetko navrhovateľ robil. Keď potreboval súčiastky, tak šiel za navrhovateľom. Pomáhal aj s opravou áut. Odhadzoval sneh. Bol študent, takže pracoval na dohodu. U I. J. C.. bol ešte zamestnaný C. V., na výpomoc tam chodilo viacero ľudí. Niektorí chodili zbíjať palety a týchto vyplácala odporkyňa. Ako zamestnanec tam ešte pracoval u odporkyne na plyne nejaký pán z J., volá sa T.. Chodil tam ešte brigádnik. Asi I.. On chodil u p. J. s plynom. Pomáhal T., ktorý u nej pracoval.
Svedok C. T. uviedol, že odporkyňu pozná, sú z jednej dediny a do jej firmy si chodil dať opravovať auto. Mali servis. Navrhovateľ mu povedal, že v tomto servise robí a tak tam chodil. Navrhovateľ mu objednával súčiastky, prezúval pneumatiky, vyvažoval. Keď na aute bol väčší problém, tak kontaktoval navrhovateľa, tento ho objednal s tým, že auto prezrel mechanik a potom mu ho opravili. Za opravu väčšinou platil navrhovateľovi a všetko riešil cez navrhovateľa. Vždy, keď sa tam objavil, tak odporkyňa vychvaľovala navrhovateľa, hovorila, že sú mu vďační, že tam urobí veľa práce, objednávky cez firmy. Aj u neho (svedka) navrhovateľ pracoval , lebo mu povedal, že nedostáva peniaze a z niečoho žiť musí. Pracoval u neho asi jeden mesiac, na základe brigádnickej zmluvy, bol v tom čase študentom vysokej školy. O tom že odporkyňa má finančný záväzok voči navrhovateľovi sa dozvedel od navrhovateľa. Navrhovateľa považoval za zamestnanca p. J..
Svedok I. J.: syn odporkyne, uviedol, že navrhovateľ bol u neho zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce. Vykonával práce v autoservise, objednávky a jednoduché práce, napr. umyť, vysať auto. Vedel o tom, že je študentom denného štúdia, zamestnal ho, lebo bol jeho kamarát. Potreboval peniaze. Nad rámec dohody ho ničím iným nezamestnával, avšak stávalo sa, že keď chcel, tak chodil so mím na aute, napr. keď išiel po náhradné diely, aj do zahraničia. Ako vodiča ho nezamestnával. Umožnil navrhovateľovi používať kopírku, fax, tlačiareň, umýval si tam auto, využíval tiež autá, ktoré boli jeho a jeho rodičov. Autá používal pre súkromné účely. Navrhovateľ mal kľúče od auta, vlastne sa správal vo
firme ako doma. Za pohonné hmoty neplatil .Poskytovali mu aj stravu, prali mu aj montérky, niekedy u neho(svedka) aj spal. Do firmy chodil ako domov. Matka varila pre celú firmu. Keď mu bol odobratý vodičský preukaz tak ho niekedy navrhovateľ odviezol. Pracoval pre neho asi od roku 2009 do roku 2011 za 20,- eur mesačne. Dával mu aj viac, každý večer ale nie ako mzdu, ale ako kamarátovi. Dával mu rôzne sumy od 50,- do 200,- eur. Dával mu vtedy, keď mu rozprával, že nemá peniaze, že mu otec neplatí, že má problémy. Bral to tak, že mu pomáha. Ďalej uviedol, že dňa 13.03.2011 firmu R. - P., D..O..M.. predal. Záväzok voči navrhovateľovi nemá. Pokiaľ navrhovateľ pracoval v areáli jeho firmy a firmy matky, tak chodil si robiť nejaké veci pre seba, napr. do školy a sám sa ponúkol, že niečo aj urobí a pomôže. Keď pomohol 2 - 3 hodiny, tak mu potom večer dal za to peniaze. Pokiaľ sa týka dohody o vykonaní prác, tak táto bola uzavretá z jeho (svedka) podnetu, pretože on chodil často do firmy, tak mu povedal, že to takto nemôže byť a že musia uzavrieť dohodu. Nemal vedomosť, že by mal obdobnú dohodu uzatvorenú s firmou jeho matky alebo otca.
Svedok B. Š. otec navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ v roku 2009 až 2011 študoval na vysokej škole v Ž.. V roku 2010 podal návrh proti navrhovateľovi na zníženie výživného, nakoľko sa dozvedel, že navrhovateľ pracuje. Návrh bol zamietnutý, pričom vtedy uvádzal navrhovateľ, že nepracuje ani nikde nebrigáduje. V tom čase ani súd nezisťoval, či on pracuje. On si zisťoval v tom čase údaje o navrhovateľovi, pričom tento už v roku 2008 pracoval na nejaké dohody v spoločnosti B., D..O..M.., tiež v spoločnosti C. T., R. - P. a pod. Navrhovateľ požiadal aj o zvýšenie výživného. Nevedel, že by odporkyňa navrhovateľa zamestnávala.
Z dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou R. - P., D..O..M.., zo dňa 30.09.2009 súd zistil, že navrhovateľ mal pracovať 10 hodín mesačne za 20,- eur mesačne
Z evidencie dochádzky zamestnancov firmy G.- J., patriacej odporkyni, za obdobie od 01.06.2009 do 30.09.2010, od 01.06.2009 skutočnosť, že by bol v evidencii dochádzky vedený navrhovateľ súdom nebola zistená (Navrhovateľ k tomu uviedol, že on sa do takejto knihy nikdy nepodpisoval, takže sa v tejto knihe určite nenachádza jeho podpis - pojednávanie dňa 05.03.2013).
Zo správy od Sociálnej poisťovne - pobočka Dolný Kubín zo dňa 20.11.2012 súd zistil, že za navrhovateľa boli odvádzané odvody v období od 24.10.2008 do 15.04.2009 spoločnosťou B..D..S.., D..O..M.. kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 01.10.2009 do 31.12.2009 spoločnosťou R.- P. D..O..M.. kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 03.02.2010 do 14.03.2011 spoločnosťou R.- P. D..O..M.. kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 22.08.2011 do 28.09.2011 C. T., kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 05.07.2012 do 31.07.2012 C. T., kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 01.08.2012 doteraz spoločnosťou E. D. D..O..M.., kde je vedený ako zamestnanec.
Z výpisu zo Živnostenského registra bolo zistené, že odporkyňa podnikala na živnosť pod obchodným menom D. J. G.-J., IČO: XXXXXXXX, ukončila túto činnosť k 7.10.2011
Z evidencie dochádzky predloženej navrhovateľom( č.l. 48-52) bolo zistené, že navrhovateľ do samostatného zošita evidoval odpracované dni a hodiny, pričom tieto sú od 03.09.2009 do 06.08.2009 podpísané podpisom J., následne táto evidencia podpísaná nie je.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bol zamestnancom odporkyne a nevie uviesť, aká bola dohoda medzi ostatnými rodinnými príslušníkmi ohľadne požičiavania zamestnancov. Podľa dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou R. - P., D..O..M.., ktorá bola uzatvorená 30.09.2009, pracoval navrhovateľ iba 10 hodín mesačne za 20,- eur mesačne, takže popri tejto dohode mohol mať uzatvorený aj pracovný pomer. Dohoda a trvalý pracovný pomer sa navzájom nevylučujú. Povinnosť zahlásiť do Sociálnej poisťovne svojho zamestnanca má zamestnávateľ. Pracovný pomer u odporkyne vznikol dňom 01.06.2009 a trval do 30.09.2010. Pracovný pomer mal skončiť ústnou dohodou medzi obidvoma stranami. Navrhovateľ si však žiadne potvrdenie o skončení pracovného pomeru nežiadal. Ďalej na záver uviedol, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu, keď má za to, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol riadny pracovný pomer, keď táto navrhovateľa zamestnávala. To, že nebola medzi nimi uzatvorená riadna pracovná zmluva v písomnej forme, neznamená , že takýto pracovný pomer nevznikol, pričom odporkyňa napriek viacerým
upozorneniam pracovnú zmluvu v písomnej forme nechcela vyhotoviť. Svedkami preukázali, že v rozhodnom období u nej navrhovateľ pracoval a má nárok v zmysle § 120 Zákonníka práce na minimálnu mzdu. Pred rozhodným obdobím taktiež vykonával práce pre odporkyňu, v tom čase ho riadne vyplácala a u neho nebol dôvod myslieť si, že ho nebude vyplácať naďalej.
Splnomocnený zástupca odporkyne žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že v priebehu konania bolo preukázané, že navrhovateľ mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s firmou R. - P., D..O..M.., časovo obmedzenú, pričom dostával finančné prostriedky od tejto spoločnosti v zmysle dohody. Poukázal na výpoveď samotného navrhovateľa na pojednávaní dňa 09.11.2012, kedy tento potvrdil, že za práce, ktoré vykonával pre odporkyňu aj okolo domu, mu boli vyplácané peniaze priamo každý večer na ruku. Okrem toho požíval aj iné výhody, ako bola strava, počítač a pod. Nepreukázal žiadnym spôsobom vznik pracovného pomeru u odporkyne.
Navrhovateľ ani odporkyňa sa na záver k veci nevyjadrili.
Podľa § 17 ods.1-3/ z.č. 311/2001 Z.z. z 2. júla 2001 (ZÁKONNÍK PRÁCE - ZP) platného do 31.08.2009, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa § 227 ods.1-3/ ZP , dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta.
Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času.
Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa odseku 2 sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.
Podľa § 228 ods.1-2/ ZP, dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.
Podľa § 226 ods.1-5/ZP, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.
Podľa § 42 ods.1/ ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods.1/ ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd zamietol návrh z týchto dôvodov:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni vyplatenia náhrady mzdy za obdobie 01.06.2009 do 30.09.2010 vo výške 9.294,29 eur. Podľa jeho tvrdení v tomto období vykonával pre odporkyňu práce, pričom mu vznikol riadny pracovný pomer i napriek tomu, že odporkyňa s ním odmietla uzatvoriť písomnú zmluvu a podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa pracovný pomer mal
skončiť ústnou dohodou medzi navrhovateľom a odporkyňou. V priebehu konania, listinnými dôkazmi a ani výsluchom svedkov sa podľa názoru súdu nepodarilo navrhovateľovi tieto skutočnosti preukázať. Predovšetkým súd poukazuje na nespornú skutočnosť medzi stranami a to , že v čase keď mal navrhovateľovi vzniknúť riadny pracovný pomer u odporkyne, v tom čase podnikajúcej na živnosť pod názvom D. J. G.-J., bol navrhovateľ študentom denného štúdia na Ž. A. E. Ž. ( potvrdila aj jeho matka svedkyňa Č. , že v roku 2009-2010 bol študentom 3. ročníka) a teda mal štatút študenta podľa § 69 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách [uchádzač stáva študentom vysokej školy dňom zápisu na vysokú školu, resp. dňom opätovného zápisu na štúdium, ak mal povolené prerušenie štúdia. Školský (akademický) rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka (§ 61 ods. 1 citovaného zákona). Študent stráca status študenta dňom splnenia poslednej z predpísaných podmienok na riadne skončenie štúdia (§ 69 ods. 2 a § 65 citovaného zákona), alebo dňom skončenia štúdia iným spôsobom (§ 66 citovaného zákona), alebo dňom, od ktorého má povolené prerušenie štúdia]. Za daného stavu potom bolo možné uzatvoriť s odporkyňou zmluvu podľa § 227 ZP avšak iba v písomnej forme, keďže nedostatok písomnej formy takúto zmluvu robí neplatnou z čoho možno vyvodiť záver, že zmluvu podľa uvedeného ustanovenia nemožno uzatvoriť konkludentným spôsobom a toto sa prípadne týka aj dohody o vykonaní prác podľa § 226 ZP. Dohodu o vykonaní prác mal navrhovateľ uzatvorenú od 24.10.2008 do 15.04.2009 so spoločnosťou B..D..S.., D..O..M.., kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 01.10.2009 do 31.12.2009 so spoločnosťou R.-P. D..O..M.. kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 03.02.2010 do 14.03.2011 sa spoločnosťou R.-P. D..O..M.. kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 22.08.2011 do 28.09.2011 s C. T., kde bol vedený ako zamestnanec dohodár, od 05.07.2012 do 31.07.2012 s C. T., kde bol vedený ako zamestnanec dohodár. Svoje tvrdenie o tom , že mu vznikol pracovný pomer s odporkyňou opieral o ním predloženú evidenciu dochádzky, ktorú si sám viedol v samostatnom zošite ( č.l. 48-52 spisu) avšak táto evidencia začína od 03.09.2009, kedy už bol študentom denného štúdia, pričom sa mu nepodarilo preukázať, že táto evidencia súvisí s prácami vykonávanými pre odporkyňu i keď tvrdil, že túto evidenciu mu podpisovala ona, bolo preukázané, že sa jednalo o podpis I. J. ml., konateľa spoločnosti R. - P. Z výpovedí všetkých svedkov bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval vo firme R.-P., ktorá sa zaoberala servisnými prácami pre autá a náhradnými dielmi. Túto skutočnosť potvrdil v konaní aj navrhovateľ ( č.l. 62), keď uviedol že pokiaľ sa týkalo prác tak objednával, náhradné diely pre autoservis, ktorý patril I. J.Á. C.., pričom sedel v miestnosti aj s odporkyňou , jej manželom a I. J. C.. Skutočnosť, že pracoval vo firme R.- P. potvrdili jednoznačne aj svedkovia G. T., C. T. S. I. J. C.. Navrhovateľ síce uviedol že prácou ho poverovali všetci traja ale nevedel uviesť ako boli firmy poprepájané, takže z toho by vyplynulo, že pracovný pomer mohol mať aj s I. J. D.. Okrem toho uviedol, že vykonával aj rôzne iné práce, napr. kolo rodinného domu odporkyne, skenovanie dokumentov, mailová komunikácia, ale vykonával aj iné práce, na základe ústnych pokynov, napr. kosil trávu okolo rodinného domu, aj okolo firmy. Tiež práce po 30.10.2010 , kedy ukončila činnosť, ale ona ho vyplácala hneď na ruku v ten istý deň. Vo firme aj komunikoval so zákazníkmi, objednával náhradné diely. Ani svedkyňa Č. - matka navrhovateľa nevedela jednoznačne potvrdiť, s ktorou z firiem rodiny odporkyne mal mať navrhovateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu.
Pokiaľ súd aj posudzoval vznik pracovného pomeru u odporkyne podľa § 42-46 ZP, je názoru, že nedošlo k vzniku pracovného pomeru konkludentným spôsobom od 01.06.2009 nakoľko nebola preukázaná obojstranná vôľa uzavretia pracovného pomeru. Každý právny úkon (jednostranný alebo dvojstranný) musí súčasne spĺňať dve základné náležitosti, a to náležitosti vôle (sloboda a vážnosť vôle) a náležitosti jej prejavu (prejav musí byť určitý a zrozumiteľný, t.j. predovšetkým sa musí urobiť, a to takým spôsobom, aby nevzbudzoval pochybnosti, akú vôľu ním účastník chcel prejaviť, resp. aký následok chcel prejavovanou vôľou dosiahnuť). Na základe uvedeného za platný úkon smerujúci k dosiahnutiu určitého právneho následku vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo k tretím osobám logicky nemožno považovať neexistujúci úkon, teda situáciu, keď prejav vôle v určitej forme nebol urobený vôbec, alebo ak v ústnej forme neboli druhému účastníkovi dohody aspoň oznámené. Navrhovateľ vykonával pre odporkyňu rôzne práce napr. okolo jej rodinného domu, práce na počítači avšak tieto nesúviseli s jej podnikateľskou činnosťou. Navrhovateľ sa v priebehu obdobia od 01.06.2009 do 30.09.2010 nikdy nezaevidoval ako zamestnanec do evidencie dochádzky firmy odporkyne ( č.l. 114-130) pričom táto bola k dispozícii je zamestnancom, nepreukázal, že by sa tejto evidencie nejakým spôsobom domáhal a neuniesol dôkazné bremeno ani v tom, že by bol preukázal, že odporkyňa mu aspoň ústne oznámila podstatné náležitosti pracovnej zmluvy ( druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto, deň nástupu do práce, mzdové podmienky) z čoho by mohol jednoznačne usúdiť, že týmto jej prejavom došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru. Súd nemal za preukázané, že odporkyňa navrhovateľa zamestnávala na základe
pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní prác alebo dohody o brigádnickej práci študenta a preto tento vyhodnotil návrh ako nedôvodný.
Podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa ods. 1, trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia, iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade, súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Trovy konania súd odporkyni ako úspešnej účastníčky nepriznal nakoľko táto trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.