Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-313-2012.pdf
PDF · 96.75 KB
No categories available
12P/313/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci navrhovateľky: P. T., E.. XX.X.XXXX, I. I., S. XXXX/XX, proti odporcovi: O. D., E.. X.XX.XXXX, I. Ž. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu O. D., E.. X.XX.XXXX na navrhovateľku P. T., E.. XX.X.XXXX zo sumy 800,- Sk/26,56 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne počnúc od 2.10.2012, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné za obdobie od 2.10.2012 do 5.3.2013 vo výške 367,20 Eur súd povoľuje odporcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok k rukám navrhovateľky.
Týmto sa mení rozsudok Obvodného súdu Bratislava II., č. k. P/40/1995-19 zo dňa 27.6.1995 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku a v časti platobného miesta.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.10.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku, naposledy určenú rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II., č. k. P/40/1995-19 zo dňa 27.6.1995 a to zo sumy 800,- Sk/26,55 Eur na sumu 150,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám, zároveň dlžné výživné odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Svoj návrh odôvodnila tým, že je dcérou odporcu, je študentkou 2. ročníka dennej formy štúdia na Vysokej škole v E., Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. Odporca bol súdom zaviazaný platiť výživné v sume 800,- Sk, čo je na dnešné pomery veľmi malé výživné. Počas štúdia na strednej škole, ako aj doposiaľ na vysokej škole jej matka uhrádzala všetky náklady na štúdium. Od 5.9.2011 je študentkou vysokej školy, kde býva na priváte, nakoľko jej internát nebol pridelený a náklady na toto bývanie predstavujú 95,- Eur mesačne. Náklady na štúdium sa každoročne zvyšujú, čo sa týka stravy, študijných pomôcok do školy, či bývania. Nakoľko nebýva doma a študuje dennou formou, nemá možnosť si niekde privyrobiť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom navrhovateľky a odporcu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľka je dcérou odporcu, narodila sa matke za slobodna a odporca k nej otcovstvo uznal. Obvodný súd Bratislava 2 rozsudkom č. k. Nc 117/91-7 zo dňa 8.7.1992, právoplatný dňa 28.9.1992 v čase rozhodovania maloletú navrhovateľku zveril do výchovy matky a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej navrhovateľky sumou 400,- Kčs mesačne za obdobie od 1.1.1991 do 31.12.1991 a sumou 500,- Kčs mesačne za obdobie od 1.1.1992 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti odporcu rozhodnuté rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II., č. k. P/40/1995-19 zo dňa 27.6.1995, právoplatný dňa 11.9.1995, kedy súd zmenil vyššie citovaný rozsudok vo výroku o výške výživného a zvýšil výživné zo strany odporcu na v čase rozhodovania maloletú navrhovateľku na sumu 800,- Sk mesačne počnúc 1.7.1995. V čase tohto rozhodovania navrhovateľka mala 6 rokov, bola pred nástupom do 1. ročníka základnej školy, nachádzala sa v osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 3.500,- Sk, okrem navrhovateľky, s ktorou žila sama, inú vyživovaciu povinnosť nemala, odporca bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 5.472,- Sk, žil v druhovskom vzťahu s U. I., ktorej príjem predstavoval 2.190,- Sk + 490,- Sk rodinné prídavky a mal vyživovaciu povinnosť k synovi O. D., nar.X.XX.XXXX, pochádzajúcemu z jeho vzťahu s U. I.Á..
Navrhovateľka vypočutá na pojednávaní ako účastník konania v podstate zotrvala na zvýšení výživného v súlade s písomným návrhom. Poukázala na to, že toho času je študentkou vysokej školy v druhom ročníku, vlastný príjem nemám. Odporca si svoju súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, z tohto dôvodu je vedené proti nemu aj trestné konanie za prečin zanedbania povinnej výživy. Od narodenia navrhovateľky sa o ňu odporca ako otec nikdy žiadnym spôsobom nezaujímal, ani si riadne neplnil a neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Navrhovateľka poukázala na ňou vyčíslené a vydokladované výdavky v súvislosti s bývaním, doplnila, že okrem nájomného na privát (95,- Eur mesačne) má ostatné náklady vo výške cca. 230,- Eur mesačne (strava, hygiena, MHD, výdavky na štúdium, oblečenie a pod.) s tým, že cestovné z Bratislavy do Nitry stojí autobusom 3,50 Eur jedna cesta, spolu 7,- Eur (mesačne 28,- Eur), pričom výdavky na štúdium sú najmä na prefocovanie materiálov vo výške 5,- až 10,- Eur. Zatiaľ školné neplatí, to bude potrebné platiť až od budúceho roka. Keďže študuje dennou formou štúdia, vlastný pravidelný príjem nemám, dostáva však sociálne štipendium 255,- Eur mesačne (priznané rozhodnutím SPU v Nitre zo dňa 18.10.2012, od 1.9.2012 do 30.6.2013). V lete si brigádou zarobila v mesiaci august 2012 sumu 96,98 Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je riadne zamestnaná s príjmom cca. 450,- Eur (podľa potvrdenia zamestnávateľa S&G s.r.o. Bratislava priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 1-12/2012 je vo výške 498,68 Eur). Žijú v I. v dvojgarzónke, výdavky na bývanie s matkou sú mesačne 190,- Eur na nájomné, 46,90 káblová TV a 26,- Eur elektrika. Doposiaľ všetky výdavky navrhovateľky uspokojovala výlučne len jej matka. Navrhovateľka súdu ďalej predložila doklady, preukazujúce jej výdavky v súvislosti s absolvovaním kurzu na získanie vodičského preukazu od 4.2.2013 v celkovej výške 156,50 Eur.
Odporca vypočutý na pojednávaní ako účastník konania s poukazom na to, že nemá žiadnu prácu a ani príjem, z ktorého by vedel platiť výživné navrhovateľke, s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil skutočnosť, že sa vedie proti nemu trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, v minulosti však prispel matke navrhovateľky titulom výživného, ktorá mu však tieto čiastky vrátila. V tomto smere súdu predložil súdu poštové poukážky z obdobia roku 2003 znejúce na sumy 3 x po 200,- Kčs a 1 x vo výške 300,- Kčs. Uviedol, že je slobodný, okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemá, nakoľko syn O. D. je už plnoletý s vlastným príjmom. Je dlhodobo evidovaný na úrade práce ako poberateľ dávok v hmotnej núdzi, ktoré poberá aktuálne vo výške 62,50 Eur mesačne. Zamestnať sa snaží, prácu si hľadá, avšak je to ťažké vzhľadom na jeho vek (57 rokov) ako i na to, že má len základné vzdelanie. Na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie nie je evidovaný. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojím bratom v jeho rodinnom dome v Ž., ktorému do domácnosti prispieva na bývanie sumou 25,- Eur mesačne. Je fajčiarom, fajčí cigarety, krabička stojí 2,60,- Eur, ktorá mu vystačí na 7 dní. Inak je zdravý, netrpí žiadnou závažnou chorobou, ani sa na žiadnu chorobu nelieči.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1, veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou odporcu a od poslednej úpravy výživného rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II., č. k. P/40/1995-19 zo dňa 27.6.1995, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ako aj odporcu. Navrhovateľka je od posledného rozhodnutia staršia o 17 rokov, kým v čase pôvodného rozhodovania mala 6 rokov, nachádzala sa v osobnej starostlivosti matky, medzičasom prešla základnou a strednou školu, dňa 24.5.2007 dosiahla plnoletosť, toho času má 23 rokov, 5.9.2011 nastúpila na vysokoškolské štúdium, kde študuje dennou formou, v súčasnosti navštevuje už druhý ročník, nakoľko internát nedostala, býva v podnájme, domov dochádza týždenne, vlastný pravidelný príjem nemá, teda výdavky na krytie jej odôvodnených potrieb vzrástli v súvislosti s jej vekom, fyzickým rastom a nástupom na vysokú školu vo všetkých oblastiach jej života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na jej strane, ako oprávnenej, ktorú skutočnosť súd zohľadnil. Na strane odporcu od posledného rozhodnutia o výživnom nastala zmena pomerov tým, že kým v čase pôvodného rozhodovania dosahoval príjem 5.472,- Sk, žil v druhovskom vzťahu, okrem
navrhovateľky mal ďalšiu vyživovaciu, povinnosť, toho času je dlhodobo nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi a vyživovaciu povinnosť má už len k navrhovateľke.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb navrhovateľky, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov odporcu, keď zohľadnil, že navrhovateľka vlastný príjem nemá, jej potreby zabezpečuje výlučne matka zo svojho príjmu, pričom u odporcu, ako výživou povinného rodiča zohľadnil najmä tú skutočnosť, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke dlhodobo neplní vôbec, o navrhovateľku sa nezaujíma, súdu len deklaroval, že je dlhodobo nezamestnaný, bez oficiálneho príjmu, poberá dlhodobo dávky v nezamestnanosti, avšak súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce nie je schopný zabezpečiť si vlastnou prácou adekvátny príjem, naopak, súdu len deklaroval, že by bol ochotný prispievať navrhovateľke aj vyšším výživným v prípade, že by mal peniaze, paradoxne však navrhovateľke od začatia súdneho konania neprispel ani v jednom prípade zákonnou minimálnou výškou výživného, preto súd jeho vyjadrenia v tomto smere vyhodnotil ako nevierohodné, zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že odporca už bol v minulosti uznaný vinným za prečin zanedbania povinnej výživy, aj toho času sa vedie proti nemu trestné stíhanie za uvedený skutok, napriek tomu si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní žiadnym spôsobom, v tomto smere ostáva bezdôvodne nečinný. Vzhľadom na uvedené, ako i skutočnosť, že odporca netrpí ani žiadnymi zdravotnými obmedzeniami, ktoré by mu bránili uplatniť sa na trhu práce, dlhodobo nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie (evidovaný bol od 4.10.2006 do 7.1.2007, dňom 8.1.2007 bol vyradený pre nespoluprácu), naopak, dlhodobo je evidovaný, ako poberateľ štátnych sociálnych dávok, je možné ustáliť, že je dobrovoľne nezamestnaný, preto pri určení výšky výživného súd vychádzal u neho z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v roku 2012 dosiahla výšku 805,- Eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal za to, že návrh vo veci zvýšenia výživného bol podaný dôvodne, preto vzhľadom na preukázanú objektívnu zmenu pomerov na strane navrhovateľky ako oprávnenej, návrhu čiastočne vyhovel a zvýšil výživné zo strany odporcu na sumu 100,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, keďže takto ustálené výživné považoval za primerané, zodpovedajúce kritériám Zákona o rodine, zároveň v zostávajúcej časti uplatneného nároku (nad 100,- Eur) súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko odporcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie 2.10.2012 do 5.3.2013 vo výške 367,20 Eur (100 mínus 26,56 = 73,44 x 5 mesiacov, t. j. za 10,11,12/2012 a 1,2/2013, kde súd nezohľadnil alikvótnu časť výživného za mesiac 10/2012, nakoľko navrhovateľka mala v septembri 2012 pri nástupe na vysokú školu zvýšené výdavky), tento mu súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil vzhľadom na výšku dlhu zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže súd mu priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, pričom navrhovateľka bola úspešná v časti 100,- Eur (t.j. 66,6 %), vo zvyšku 50,- Eur (t.j. 33,3 %), v ktorom bol návrh zamietnutý, bol úspešný odporca, čo v konečnom dôsledku znamená, že navrhovateľka mala neúspech len v nepatrnej časti, avšak náhradu trov konania nežiadal priznať, preto jej táto súdom priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo strany navrhovateľky nie je prípustné, keďže účastník sa svojho práva na podanie odvolania výslovne vzdal po jeho vyhlásení podpisom do zápisnice.
Proti tomuto rozhodnutiu odporca má právo podať písomne odvolanie do 30 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.