Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-7-2013.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8P/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany, dieťa matky: T. G., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. X. XX, L. a otca: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. C. XXX, P. C. o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Návrh matky na zvýšenie výživného sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.1.2013 domáhala zvýšenia výživného na maloletého T. zo sumy 200,- eur na sumu 400,- eur mesačne od 1.11.2012 z dôvodu, že otec prestal pravidelne platiť výdavky maloletého spojené s internátom a stravou na Letecko technickej škole v Trenčíne, na maloletého okrem výživného nijako neprispieva, pričom matka zo svojho príjmu výdavky maloletého nedokáže hradiť.
Otec s návrhom matky nesúhlasil.
Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v prospech maloletého dieťaťa a jeho výšku ponechal na zvážení súdu.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou matky a otca, správami Sociálnej poisťovne, správami zamestnávateľov otca a matky, dokladmi o výdavkoch matky a maloletého, písomným vyjadrením otca, dokladmi predloženými otcom, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/70/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/70/2011 mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom otca na maloletého T. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/70/2011 -40 zo dňa 23.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a na čas po rozvode bola súdom schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné v sume 200 eur mesačne. V tom čase bola matka zamestnaná v spoločnosti Domoss Technika a.s. priemerným čistým mesačným príjmom 645 eur a bývala s maloletým u svojej matky, ktorej prispievala na domácnosť sumou 75 eur mesačne. Otec bol zamestnaný v spoločnosti Imperator s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 1.517 eur, a býval v rodinnom dome s výdavkami 196 eur mesačne. Maloletý T. navštevoval prvý
ročník Letecko technickej školy v Trenčíne, kde mal výdavky na internát a stravu 80 eur mesačne, ktoré pravidelne hradil otec a okrem toho mal výdavky na cestovné, školské potreby a pomôcky, ošatenie, hygienické potreby a záujmy, ktoré matka vyčíslila bez výdavkov na internát a stravu v sume 236 eur mesačne.
Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že je zamestnaná v spoločnosti Domoss Technika a.s. s priemerným príjmom 530 eur mesačne. V lete 2012 kúpila matka na hypotekárny úver byt, kde býva sama s maloletým T.. Mesačne spláca 240 eur splátku hypotéky, za bývanie uhrádza zálohy 42 eur, plyn 50 až 60 eur a elektrinu 20 eur. Iné jej výdavky sa nezmenili.
Maloletý T. navštevuje druhý ročník Letecko technickej školy v Trenčíne, pričom do leta 2012 internát a stravu maloletému v škole pravidelne platil otec. Od septembra však tieto výdavky v sume 82 eur mesačne platí matka, pričom otec uhradil internát so stravou len za dva mesiace. Matka platí maloletému rodičovský príspevok 20 eur, na začiatku roka zošity a jazykové učebnice 32 eur a oblečenie okolo 100 eur. V škole sa skladajú po 10 eur na stužkovú. Maloletému platí matka aj poistku 4,48 eur, pričom ostatné výdavky zostali rovnaké ako pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. K podmienečnému vylúčeniu maloletého zo školy matka uviedla, že o situácii vie a má dohodnuté stretnutie s triednym učiteľom. Matka by chcela maloletému zabezpečiť nejaké sporenie, na čo nemá dostatok finančných prostriedkov.
Výpoveďou otca s dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že do 31.07.2012 bol zamestnaný v spoločnosti Imperator s.r.o. naposledy s priemerným čistým príjmom 1.250 eur mesačne, pričom predtým mal otec príjem vyšší z dôvodu provízií. Pracovný pomer skončil dohodou, avšak z dôvodu organizačných zmien. Od 03.09.2012 je otec zamestnaný v spoločnosti United Brands Slovakia, s.r.o. s priemerným čistým príjmom 1.030 eur mesačne. Otec býva s svojím otcom, ktorý je invalidný, v rodinnom dome. Po rozvode dal otec matke v súvislosti s majetkovým vyporiadaním sumu 10 000 eur, načo si zobral úver a v decembri 2012 na matku prepísal motorové vozidlo. K bytu, ktorý kúpila matka otec uviedol, že tento patrí k najdrahším v Piešťanoch. K vlastníctvu nehnuteľností otec uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom polovice domu, kde žije s otcom a tiež má podiel 5/8 v starom dome, kde sa nevie so spoluvlastníkmi vyporiadať. Ostatné nehnuteľnosti sú poľnohospodárska pôda a lesné pozemky, ktoré sú v prenájme PD Ostrov, za čo mu vyplácajú 130 eur ročne. Tieto nehnuteľnosti sú v podstate nepredajné. V čase, keď sa pri rozvode dohodla výška výživného, otec už výživné v sume 200 eur mesačne matke platil, uhrádzal aj internát zo stravou po 80 eur mesačne a synovi dával vreckové, pretože na víkendy chodil striedavo ku nemu a matke. V súčasnosti so synom kontakt nemá, nakoľko mu na telefonáty neodpovedá. Syn mu zavolal naposledy na Silvestra, keď potreboval peniaze. Otec by si rád zvýšil kvalifikáciu štúdiom angličtiny, na čo však nemá finančné prostriedky.
Podľa § 78 ods. 1 , 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Súd pri posúdení návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia o výživnom vo februári 2012, ako aj v čase
súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o taký odôvodnený nárast výdavkov maloletého dieťaťa, prípadne pokles príjmu rodičov, ktoré ovplyvnia celkovú situáciu oprávneného maloletého dieťaťa, a to nielen na krátky čas. Súd pri posudzovaní zmeny pomerov prihliada vždy i na vývoj životných nákladov, v tomto smere však treba poukázať na skutočnosť, že i keď každoročne dochádza k postupnému zvyšovaniu životných nákladov, v zásade pri zmene pomerov ohľadom vývoja životných nákladov treba brať do úvahy dlhšie časové obdobie, spravidla tri roky, pokiaľ nenastanú osobitné ekonomické okolnosti. Posúdením pomerov na strane maloletého T. a oboch rodičov tak vo februári 2012 ako aj v súčasnosti mal súd preukázané, že k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého neprišlo, nakoľko navštevuje stále tú istú školu, kde sú obdobné výdavky na cestovanie, internát, stravu, poplatky v škole, pričom ani iné výdavky maloletého sa podstatne nezmenili. Naproti tomu sa však zmenili príjmy oboch rodičov. Matke, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa sa príjem znížil o 18% zo sumy 645 eur ma sumu 530 eur mesačne a zvýšili sa jej výdavky na bývanie, nakoľko na hypotekárny úver kúpila byt. Otec ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa, kde mal príjem 1.517 eur mesačne, dohodou, avšak z organizačných dôvodov, pričom v súčasnosti je jeho príjem o 32% nižší v sume 1.030 eur mesačne. Jeho výdavky na domácnosť sa nezmenili. U oboch rodičov nastal podstatný pokles príjmu, čo treba považovať za zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného.
S ohľadom na túto zmenu pomerov na strane oboch rodičov súd posúdil výšku výživného otca na maloletého T. a zistil, že určená výška výživného v sume 200 eur mesačne zodpovedá súčasným odôvodneným potrebám maloletého ako aj schopnostiam a možnostiam otca. V čase, keď mal otec príjem 1.517 eur mesačne, platil okrem výživného 200 eur aj výdavky na internát a stravu po 80 eur mesačne, čo predstavovalo okolo 20 % z jeho príjmu. V súčasnosti otec platí len výživné 200 eur a občas prispeje na internát, pričom z jeho súčasného príjmu 1.030 eur predstavuje výživné 200 eur taktiež 20%. Zníženie príjmu otca nemožno hodnotiť tak, že by sa bez dôležitého dôvodu vzdal východnejšieho zamestnania, nakoľko i keď ukončil pracovný pomer dohodou, bolo to z organizačných dôvodov. Otec pritom nevlastní žiadny hodnotný majetok, ktorý by mohol predať, aby sa mu zvýšili jeho príjmy. Odôvodnené potreby maloletého s ohľadom na cestovanie, internát, stravu, školské potreby, ošatenie a hygienické potreby sú v súčasnosti okolo 300 eur mesačne, na čom by sa mali obaja rodičia podieľať primerane podľa ich schopností a možností. Príjmy oboch rodičov sa od posledného rozhodovania o výživnom znížili, matke o 18%, otcovi o 32%, teda i maloletý sa musí prispôsobiť do určitej miery zníženej životnej úrovni svojich rodičov a uskromniť sa v nie nevyhnutných výdavkoch. Matke sa pri znížení príjmu zvýšili podstatne výdavky na bývanie v súvislosti s hypotekárnym úverom, avšak k tomuto treba uviesť, že takúto neprimeranú výdavkovú záťaž matka nemôže prenášať na otca v súvislosti s jej mierou plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému. V súčasnosti je príjem matky dva krát tak nižší ako príjem otca, pričom otec má určené výživné 200 eur, teda ak bude matka prispievať na výživu syna polovičnou sumou 100 eur, pokryje to súčasné odôvodnené výdavky maloletého, pričom aj z príjmu matky predstavuje jej časť výživného 20%.
Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností súd dospel k právnemu záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého nie je dôvodný, hoci prišlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov, ktorým sa ich príjem znížil. Doposiaľ určené výživné otcovi však zodpovedá miere, akou by sa mal podieľať na výživnom na maloleté dieťa s ohľadom na jeho odôvodnené potreby, pričom zvyšnú časť výdavkov musí hradiť aj matka zo svojho príjmu s prihliadnutím na malú mieru osobnej starostlivosti o maloletého vzhľadom na jeho vek.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 , písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 , veta prvá O.s.p. ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p. , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 , písm. a/ - f/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p. ).