Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_9P-1-2013.pdf
PDF · 95.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou vo veci starostlivosti o maloleté deti V. Ď., nar. XX. XX. XXXX a maloletého F.J.K. Ď., nar. XX. XX. XXXX, obidve deti bytom ako matka maloletých detí, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, detí rodičov matky Q. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX D., štátna príslušnosť SR, a otca Q. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. V. XXX/XX, XXX XX F., štátna príslušnosť SR,, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd maloletú V. Ď., nar. XX. XX. XXXX a F. Ď., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej V. Ď. výživným vo výške 70,- EUR mesačne a na výživu maloletého F. Ď. výživným vo výške 70 ,- EUR mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala toho, aby súd maloleté deti V. Ď. a F. Ď.L. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazal platením výživného, pričom navrhla výživné na každé dieťa vo výške 150,- EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nie sú manželia, od narodenia detí žili však v spoločnej domácnosti, nerozumeli si kvôli nadmernému požívaniu alkoholických nápojov, preto aj z tohto dôvodu opustila spolu s dcérou spoločnú domácnosť, pričom maloletý F. býval u otca až do novembra 2012.
Otec detí súhlasil s tým, aby maloletá V. bola zverená do starostlivosti matky. Navrhol, aby maloletý F. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 , § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, vykonaním pohovoru s maloletými deťmi prostredníctvom kolízneho opatrovníka maloletých detí, písomnými správami a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia. Matka maloletých detí po začatí súdneho konania uzavrela manželstvo s Q. S. a to dňa 23. 02. 2013. Matka maloletých detí v konaní pred súdom vypovedala, že návrh podala z toho dôvodu, že už nechce žiť v spoločnej domácnosti s otcom detí, pričom v spoločnej domácnosti žili 17 rokov, v spoločnej domácnosti nežijú jeden rok, zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala ona aj s dcérou V.. Otec detí ju napádal, potom už aj dcéru. Vo vzťahu k synovi sa takto nesprával, syn zostal u neho. Ona sa so synom dohodla, že keď si nájde bývanie, príde syn k nej, s čím on súhlasil. Maloletý F. žije s ňou od decembra 2012, dcéra od februára 2012. Od otca detí odišla zo spoločnej domácnosti kvôli nadmernému požívaniu alkoholických nápojov. Keď bol pod vplyvom alkoholu vyhadzoval ju z bytu, stávalo sa , že musela byť do rána hore, nenechal ju spať. Od doby, ako opustila spoločnú domácnosť spolužitie s otcom detí neobnovili, toho času sú obidve deti v jej starostlivosti. Otec jej posiela iba prídavky na deti. Deti sa vyjadrujú tak, že nechcú byť s otcom. Vypovedala, že aj v období, keď maloletý syn bol u otca stretávala sa s ním, keď syn chodieval k dcére otca maloletých detí z prvého manželstva a odtiaľ potom na víkend prišiel ku nej. Vypovedala, že má známosť s T. S., tohto muža dávno pozná od 16-tich rokov, známosť nadviazali v máji 2012, s týmto mužom žijú v spoločnej domácnosti od júla 2012. Na pojednávaní dňa 05. 03. 2013 uviedla, že s T. S. uzavrela manželstvo, o čom predložila sobášny list, pričom došlo u nej k zmene priezviska z Q. na S..
Otec maloletých detí vypovedal, že nie je pravdou, že by ju vyhadzoval a že by požíval alkohol. Robí ako maliar, pokiaľ by bol opitý, nikto by ho do práce nezobral. Potvrdil, že je pravdou, že si vypije, aj s matkou detí si vypil, spolu chodievali aj na pivo alebo tiež, keď bola nejaká oslava alebo išli na návštevu. Problém je v tom, že matka detí si našla známosť. Potvrdil, že nežijú v spoločnej domácnosti. Potvrdil, že s matkou maloletých detí zo spoločnej domácnosti odišla aj maloletá dcéra, syn bol u neho 11 mesiacov. Uviedol, že ešte 06. 12. 2012 syn bol u neho. Problém bol v tom, že on pracoval do večera do 17.00 hod. , keď potom prišiel domov a bol na syna prísnejší, našiel si 12. decembra doma od syna lístok, že odchádza preč, pričom odišiel syn k jeho dcére z manželstva F. W., matka maloletého prihlásila k pobytu vo D. až v priebehu polovice januára. Syn chodí stále do školy M. F.. Vypovedal, že s dcérou komunikuje, so synom ako odišiel nebol vôbec v styku, s deťmi sa o návrhu matky vôbec nerozprával. Uviedol, že nesúhlasí, aby maloletý F. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom súhlasí, aby maloletá V. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Okrem týchto dvoch detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vypovedal, že dosahuje zárobok celkovo mesačne vo výške 550,- EUR, z tohto príjmu má náklady na byt 220,- EUR a odvody, bol by schopný uhrádzať 60,- EUR až 70,- EUR na každé dieťa.
Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že šetrením rodinných pomerov v bydlisku matky neboli zistené žiadne nedostatky. Na základe vykonaného pohovoru s maloletými deťmi, pričom deti sú už veľké, majú vôľu žiť u matky, sú u matky spokojné, v prípade potreby sú schopné otca kontaktovať, doporučuje maloleté deti zveriť matke a otcovi určiť primeranú vyživovaciu povinnosť.
Súd zo správy zamestnávateľa matky zistil, že táto dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 375,60 EUR, pričom sa jedná o čistý príjem.
Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica súd zistil, že otec detí podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, v ktorom vykázal čistý ročný príjem vo výške 2.303,07 EUR.
Z predložených dokladov zo strany otca detí, súd zistil, že tento spoločnosti A. B.. T.. Y.. F. platí mesačne sumu 160,- EUR, z platobného dokladu SIPO zistil, že mesačne platí náklady za káblovú TV, rozhlas a TV, elektrinu zálohovo spolu 61,64 EUR.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 06. 02. 2013 súd zistil, že matka spolu s maloletými deťmi má trvalý pobyt na adrese D., L. XXXX/XX, kde bývajú v nájomnom byte mesta, žije s nimi T. S., ktorý je aj nájomcom bytu. Byt je dvojizbový, kompletne zariadený novým nábytkom, maloleté deti majú v byte svoju izbu, kde majú svoje lôžka, priestor na učenie i voľnočasové aktivity.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko F. súd zistil, že otec detí je vlastníkom trojizbového bytu v panelovom dome , v byte žije sám, v byte sa nachádza kuchyňa, obývačka, spálňa a detská izba, domácnosť je vybavená aj sociálnym zariadením.
Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 28. 02. 2013 zistil, že s maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, pričom pri tomto pohovore maloletá V. potvrdila, že od otca odišli s matkou v januári 2012, asi pol roka žili u matkinej sestry na B., potom matka spolu s priateľom, terajším manželom, dostali byt a odvtedy bývajú vo D.. Maloletý F. ostal s otcom, ona s otcom nechcela zostať, otec nepretržite už niekoľko rokov pije, má na toto obdobie zlé spomienky, keď bol otec opitý bol agresívny, kričal, aj keď im, deťom, neubližoval, matka s ním musela celé noci sedieť v kuchyni a počúvať ho. Bola rada, keď od neho odišli, do školy stále dochádza do F.. Dvakrát bola otca pozrieť, jedenkrát jej volal. Keď prišla k otcovi mal vypité, tak sa u neho dlho nezdržala. Uviedla pri pohovore, že matku nikdy nevidela doma piť, niekedy keď boli na oslave tak áno, ale to len mierne, nikdy ju nevidela opitú. Uviedla, že vo D. sa im býva dobre, rozumie si s matkiným manželom. Pokiaľ otec namietal jej návštevy na diskotékach k tomu uviedla, že na diskotéku síce ide jeden alebo dvakrát do mesiaca, matka spolu s manželom ju vždy z diskotéky idú zobrať, aby domov nešla sama. Chodí tam s kamarátkami sa zabaviť, nikdy tam nepije alkohol len nealko nápoje.
Maloletý F. pri pohovore sa vyjadril, že ostal s otcom do decembra 2012. Počas tohto obdobia mu otec platil poplatky do školy, ale nič mu nekúpil. Počas víkendov navštevoval sestru F. W. v B., ktorá mu umožňovala sa stretávať aj s matkou, odviezla ho k matke do D., keď ju o to požiadal. V decembri sa rozhodol od otca odísť, nevedel presne ako sa k matke dostane, tak išiel k sestre do B., u nej bol dva dni a potom ho sestra odviezla k matke, odvtedy je už u matky, k otcovi sa už vrátiť nechce, vo D. u matky má vytvorené dobré podmienky, so sestrou majú svoju izbu a matka im dokáže všetko zabezpečiť. Dobre si rozumie s matkou, s jej manželom aj so sestrou.
Súd z fotokópie sobášneho listu, ktorý predložila matka maloletých detí zistil, že táto dňa 23. 02. 2013 uzavrela vo Zvolene manželstvo s T. S..
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení, aplikujúc aj ustanovenie § 43 zákona o rodine podľa ktorého názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť pri rozhodovaní, súd mal preukázané, že existujú zákonné dôvody k tomu, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, keď súd zistil, že rodičia detí nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Súd v starostlivosti matky o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky, súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj vôľu detí žiť s matkou a nie s otcom maloletých detí. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní súdu o návrhu matky, súd bral do úvahy predovšetkým záujem maloletých detí, pričom vyhodnotil aj záujem maloletých detí netrhať súrodenecké väzby medzi nimi, keď deti vyjadrili vôľu žiť s matkou, aj z vyjadrenia maloletého F. mal súd preukázané, že si so sestrou dobre rozumejú. Súd teda vyhodnotiac všetky hore uvedené kritéria spoločne dospel k názoru, že je v záujme detí, aby obidve deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.
Keďže súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodoval o povinnosti otca prispievať na výživu detí. Vzhľadom na vek detí, zárobkové možnosti a schopnosti obidvoch rodičov a berúc do úvahy osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi sumou 70, EUR na každé maloleté dieťa berúc do úvahy, že tento je živnostníkom, výšku svojho príjmu ovplyvňuje svojou vlastnou činnosťou, pričom aj podľa vyjadrenia otca v konaní pred súdom je schopný prispievať na výživu maloletých detí sumou 60,- EUR až 70,- EUR na každé dieťa. Súd teda určil výživné vo výške 70,- EUR na každé dieťa, pretože podľa názoru súdu nateraz nebolo možné určiť vyživovaciu povinnosť vzhľadom na zistený príjem otca vo vyššej čiastke resp. v čiastke ako to požadovala matka maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 21 písm. a) O. s. p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
§ 36 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z. z.
§ 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 62 ods. 1 , 2 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 146 ods. písm. a) zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 , prvá veta O. s. p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p. ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. , t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p. ,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p. ).