Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-547-2012.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/547/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne Q. N., V.. E., J.. XX. XX. XXXX, G. V., H. Č.. XX, práv. zast. JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá č. 45, proti žalovanému Dražobná a vymáhacia kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO: 44 463 081, práv. zast. Mgr. Richard Trusina, advokát, so sídlom Bratislava, Hálkova 1, v konaní o zaplatenie 50,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 50,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 14. 03. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobkyni vo výške 113,60 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobkyne.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 50,- Eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy, za čas od 14. 03. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa neoprávnene vydala žalovanému sumu 50,- Eur dňa 14. 03. 2012. K zaplateniu sumy došlo v uvedený deň, kedy sa dostavili k jej dverám zamestnanci žalovaného, p. Z. a p. Š.Y. a vyzvali ju na zaplatenie dlžnej sumy v prospech žalovanému. Vydali jej daňový doklad - o úhrade manipulačného poplatku zo dňa 14. 03. 2012. Žalobkyňa si však neobjednala návštevu zástupcov kancelárie žalovaného za účelom poradenstva alebo uzavretia splátkového kalendára, tak ako to vyplynulo zo záznamu o zaplatení manipulačného poplatku vo výške 50,- Eur, vrátane DPH. Uvedená čiastka mala byť náhradou nákladov spojených za služby a tiež návštevu pracovníkov kancelárie žalovaného, pričom úhrada sa nezapočítala do splatenia dlžnej čiastky dlžníkom. Žalobkyňa však nikdy nebola, ani nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným, osobne si neobjednala zástupcov kancelárie žalovaného a bola uvedená do omylu, pretože aj daňový doklad, ktorý jej bol vydaný, znel na meno jej dcéry, L. N.. Žalobkyňa je osobou v staršom veku a navyše hovorí maďarským jazykom, nerozumie riadne po slovensky a aj z toho dôvodu sa pracovníkom žalovaného podarilo dostať ju do omylu a získať finančnú hotovosť. Z týchto dôvodov sa domáha žalobkyňa zaplatenia sumy 50,- Eur, ktorú vyplatila žalovanému bezdôvodne.
Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14Ro/175/2012 - 7 zo dňa 26. 07. 2012, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Odpor odôvodnil tým, že nárok žalobkyne je nedôvodný, v ktorom uvádza nepravdivé informácie. Dňa 13. 11. 2011, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky,
došlo k odstúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa, spoločnosti BM WORK AGENCY s. r. o., so sídlom v Trenčíne na žalovaného. Dlžníkom bola dcéra žalobkyne, L. N.. Postúpenie pohľadávky jej bolo riadne oznámené. Na písomnú výzvu postupcu nereagovala a z toho dôvodu žalovaný vyslal na adresu trvalého bydliska dlžníčky svojich pracovníkov. Pri návšteve dlžníčka nebola zastihnutá, prítomná bola jej matka, žalobkyňa. Matka, po vysvetlení situácie zo strany pracovníkov žalovaného, sa sama dobrovoľne ponúkla, že za dcéru uhradí aspoň časť dlžnej sumy vo výške 50,- Eur. Nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak, slovenský jazyk ovládala, pretože inak by s ňou komunikácia nebola možná. Žalovaný disponuje nahrávkou rozhovoru, kde žalovaná komunikuje po slovensky a odpovedá na otázky zamestnancov žalovaného. Dňa 26. 03. 2012 bola žalovanému doručená výzva na vrátenie sumy 50,- Eur žalobkyni. Žalovaný reagoval písomne zo dňa 29. 03. 2012 tak, že predmetná suma bude započítaná v prospech dlžnej sumy p. L. N.. Na tento list žalobkyňa nereagovala.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Žalobkyňa bola vypočutá v maďarskom jazyku za prítomnosti tlmočníčky ovládajúcej maďarský jazyk, pretože riadne neovládala slovenský jazyk. Trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. K okolnostiam návštevy pracovníkov žalovaného uviedla, že dňa 14. 03. 2012, v čase keď sa dostavili do jej bytu dvaja muži, zamestnanci žalovaného, bola v byte sama, zľakla sa ich. Z toho čo rozprávali po slovensky vyrozumela, že hľadajú jej dcéru a hovorili o nejakých peniazoch. Mala z nich strach a cítila, že pokiaľ im nedá nejaké peniaze, tak z bytu neodídu. Stále opakovali, že treba zaplatiť nejaké peniaze. Podľa ich pokynu, im peniaze doniesla k autu vo výške 50,- Eur. Urobila tak z obavy, že v prípade nezaplatenia, by sa k nej mohli vrátiť. Podpisovala nejaké dva papiere, nečítala ich, podpísala by čokoľvek, len aby odišli. Potvrdila, že dcéra má trvalé bydlisko na totožnej adrese ako ona, v byte však nebýva dva roky, vzťahy s dcéru sú narušené, nie sú vôbec v kontakte. Za dcéru nepreberala žiadnu poštu. Potom, čo zamestnanci žalovaného odišli, pozrela si papier, čo podpísala a z toho vyrozumela, že im platila nejaké náklady za cestu. Z týchto dôvodov ihneď kontaktovala právnu zástupkyňu, ktorá ju v konaní aj zastupuje. Keďže žije sama, je zamestnaná ako upratovačka, nemá dostatok finančných prostriedkov a aj suma 50,- Eur je pre ňu značnou sumou. Vzhľadom k tomu, že vzťahy s dcérou sú zlé, v tomto smere nemohla očakávať ani to, že by jej dcéra vrátila tieto peniaze a nemienila platiť dlhy za svoju dcéru. Neseriózny prístup zo strany žalovaného videla aj v tom, že pokiaľ by nebola požiadala žalovaného písomne o vrátenie sumy 50,- Eur, tá suma by bola naďalej vedená ako poplatok za nejakú cestu, určite by nebola započítaná ani na ten dlh.
Žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom žalobkyne, navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že v prípade existencie dlhu, najprv sa snaží komunikovať písomne s dlžníkom. V prípade, že je postúpená pohľadávka, oznamuje aj postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Pokiaľ dlžník nereaguje, následne sa vykonáva návšteva na adrese dlžníka. Keďže písomné zásielky - výzvy na vykonanie návštevy sa realizujú písomne, nie doporučenou zásielkou do vlastných rúk, stane sa, že výzvu preberie iná osoba, ako samotný dlžník. Aj to je dôvod na vykonanie osobnej návštevy v mieste bydliska dlžníka, na adrese, ktorá je známa žalovanému. Žalovaný trval na tom, že v deň vykonania osobnej návštevy, žalobkyňa hovorila so zamestnancami po slovensky, v opačnom prípade by sa nedohodli. Na preukázanie tej skutočnosti, že žalobkyňa hovorila po slovensky, mali k dispozícii USB kľúč, pretože zamestnanci, ktorí takto navštevujú dlžníkov, prípadne ich rodičov, sú zabezpečení diktafónmi, aby sa predišlo takýmto situáciám. Žalobkyňa rozumela o čo sa jedná, súhlasila so zaplatením splátky na dlh jej dcéry. Žalovaný potvrdil, že niekedy zamestnanci žalovaného navštevujú rodičov dlžníkov, pokiaľ bývajú na totožnej adrese ako dlžník, a to z dôvodu, aby zistili miesto pobytu dlžníkov. Z rovnakého dôvodu niekedy vymáhajú splátky od rodičov dlžníkov. Žalovaný uznal určitý nesprávny postup zamestnancov pri vydávaní dokladu o úhrade, kde bol nesprávne vyznačený účel platby - náklady za vykonanú cestu. Uvedené pochybenie žalovaný odstránil a listom zo dňa 27. 03. 2012 oznámil žalobkyni, že suma 50,- Eur bude započítaná na zníženie dlhu jej dcéry.
Právna zástupkyňa žalobkyne namietala vykonanie tohto dôkazu, a to zvukovej nahrávky, pretože zamestnanci žalovaného nemali oprávnenie vykonať takúto nahrávku, bez upozornenia žalobkyne.
Z pripojeného Dokladu o úhrade manipulačného poplatku zo dňa 14. 03. 2012 vyplynulo, že doklad o úhrade sumy 50,- Eur, vrátane DPH, vydala Dražobná a vymáhacia kancelária, s. r. o., so sídlom v Bratislave, s tým, že uvedená úhrada mala byť prijatá od L. N., s totožnou adresou akú má žalobkyňa. Z ďalšieho textu dokladu vyplynulo, že sa jedná o úhradu za vykonanú službu - návštevu, osobne objednanú v uvedenej kancelárii za účelom poradenstva, uzavretia splátkového kalendára, alebo dohody, k prípadu, ktorý zjavne mal súvisieť s p. L. N.. Návšteva bola vykonaná osobami, p. Z. a p. Š.. Súčasťou textu bol aj záznam, že táto úhrada za nezapočítava do splatenia dlžnej čiastky dlžníkom, ani do zmluvnej provízie veriteľom.
Dňa 20. 03. 2012 písomne vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie sumy 50,- Eur, pretože žiadnu návštevu zástupcov pracovníkov kancelárie žalovaného si neobjednala. Sumu 50,- Eur zaplatila žalobkyňa, pretože nedostatočne rozumela, čo od nej zamestnanci žalovaného chcú. Pri vyplatení finančnej hotovosti ju uviedli do omylu, pretože žalobkyňa nie je v žiadnom vzťahu so žalovaným, údajnou dlžníčkou by mala byť jej dcéra, L. N., na ktorú bol aj vystavený daňový doklad, pričom úhradu vykonala žalobkyňa. Žalobkyňa uvedené konanie žalovaného hodnotila ako nekalé konanie, odporujúce dobrým mravom, až na hranici trestno-právnej zodpovednosti.
Listom zo dňa 27. 03. 2012 žalovaný oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že zaplatenú sumu 50,- Eur započíta do celkovej výšky dlhu dcéry žalobkyne, z dôvodu, že žalobkyňa dobrovoľne uvedenú sumu zaplatila, nebola pod žiadnym nátlakom a dostatočne rozumela slovenský jazyk. Z toho teda vyplynulo, že žalovaný nehodlal vrátiť uvedenú sumu žalobkyni.
Súd vyzval žalovaného, aby predložil pre účely konania doklad o právnom vzťahu žalobkyne, alebo jej dcéry, k žalovanému.
Na výzvu súdu žalovaný doplnil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 12. 2011, v zmysle ktorej spoločnosť BM WORK AGENCY, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Kuzmányho 7/717, postúpila pohľadávku na žalovaného. Z čl. I. zmluvy vyplynulo, že predmetom bolo postúpenie pohľadávky dlžníka, L. N., J.. XX. XX. XXXX, G. V.Ž., H. XXXX/XX, v sume 615,- Eur spolu s príslušenstvom, z dôvodu nezaplatenia odplaty za poskytnutie pomoci pred odchodom do zahraničia, na základe Zmluvy o poskytnutí pomoci pred odchodom do zahraničia zo dňa 30. 05. 2011. Spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávok bola doručená aj Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, uzavretá medzi postupcom a L. N.. Zamestnanie v zmysle čl. II. dohody malo byť sprostredkované vo I. G. (text bol ťažko čitateľný). V časti týkajúcej sa výšky úhrady za sprostredkovanie služby, vzhľadom na ťažko čitateľný text, súd zistil, že výška úhrady za sprostredkovanie nebola konkrétne číselne vyjadrená, s tým, že úhrada za sprostredkovanie sa mala vybrať až po prijatí občana do zamestnania a poplatok bol splatný do 2 dní od obdržania faktúry sprostredkovateľa. Žiaden iný doklad o tom, či skutočne bola práca pre L. N. sprostredkovaná a či bola nejaká faktúra doručovaná, pripojený nebol.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 14. 03. 2012, pri osobnej návšteve zamestnancov žalovaného, zaplatila žalobkyňa sumu 50,- Eur. Cieľom osobnej návštevy mala byť zjavne dcéra žalobkyne, L. N., trvalé bydlisko ktorej bolo totožné s trvalým bydliskom žalobkyne. Aj za predpokladu, že by pri komunikácii so žalobkyňou neexistovala jazyková bariéra, podľa názoru súdu, zamestnanci žalovaného po zistení, že dlžníčka sa nenachádza v predmetom byte, mali byt opustiť a nepožadovať zaplatenie sumy 50,- Eur od žalobkyne. Táto suma podľa daňového dokladu mala evidentne pokrývať náklady zamestnancov žalovaného na uskutočnenú cestu, čo jednoznačne vyplynulo z pripojeného daňového dokladu zo dňa 14. 03. 2012. V tomto prípade ťažko predpokladať nejaký omyl zamestnancov žalovaného, ktorý tento doklad vydali. Pokiaľ by mala byť obrana žalovaného dôvodná v tom zmysle, že žalobkyňa dobrovoľne mienila zaplatiť splátku na dlh dcéry, mali zamestnanci žalovaného vydať doklad o zaplatení splátky na dlh dcéry žalobkyne a nie doklad o úhrade vo forme manipulačného poplatku, kryjúceho náklady spojené s vykonanou osobnou návštevou. Tento omyl sa súdu javí ako zámer, zvlášť pokiaľ priamo z dokladu vyplynulo , že úhrada neslúži na splátku dlhu a doklad bol vydaný na dcéru žalobkyne. Aj za predpokladu, že žalobkyňa aspoň čiastočne porozumela, že sa zamestnanci žalovaného dostavili za účelom návštevy jej dcéry, rozhodne nebol žiaden dôvod požadovať od žalobkyne akékoľvek plnenie za dcéru, ktoré bola plnoletá a teda plne zodpovedná za svoje prípadné záväzky. Úhradu sumy 50,- Eur žalobkyňa vykonala z obavy z uvedených osôb, tak ako to vyjadrila vo svojej výpovedi. Podľa názoru súdu tieto obavy boli zrejme opodstatnené, aj s poukazom na spôsob, akým sa domáhali zamestnanci žalovaného vykonania úhrady. Osamelá osoba ako žalobkyňa, pod vplyvom medializovaných kriminálnych činov, mohla nadobudnúť pocit ohrozenia, pokiaľ nevyplatí určitú sumu. Táto situácia bola umocnená aj nedostatočným ovládaním slovenského jazyka.
V každom prípade, pokiaľ zamestnanci žalovaného žiadali alebo nabádali matku dlžníčky k zaplateniu dlhu, takýto postup je v rozpore so zákonom, pretože medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval žiaden záväzkový vzťah, na základe ktorého by sa mohol žalovaný domáhať plnenia zo strany žalobkyne. Je nepochybné z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa zaplatila sumu 50,- Eur len z určitej obavy zo zamestnancov žalovaného. Či už obava bola skutočne reálna alebo subjektívne pociťovaná len žalovanou, napokon viedla k tomu, že žalovaná nie dobrovoľne uhradila sumu, ale v určitej psychickej tiesni. Nasvedčuje tomu jednoznačne skutočnosť, že po vykonanej úhrade, dňa 14. 03. 2012, ihneď kontaktovala písomne žalovaného dňa 20. 03. 2012, kde žiadala o vrátenie uvedenej sumy. Až po zápornom stanovisku žalovaného, sa rozhodla pre uplatnenie nároku prostredníctvom súdu. Takýto úkon je postihnutý neplatnosťou, pre absenciu jednej zo základných náležitostí platného právneho úkonu.
Súd nevykonal dôkaz zvukového záznamu, pretože z vyjadrenia žalobkyne, ale aj žalovaného, je zrejmé, že na vyhotovenie takéhoto zvukového záznamu nebolo dané žiadne povolenie a žalobkyňu zamestnanci žalovaného vopred neinformovali o tom, že nahrávajú rozhovor so žalobkyňou.
Bez ohľadu na to, či žalobkyňa perfektne alebo nedostatočne ovládala slovenský jazyk, za podstatné súd považuje skutočnosť, že zaplatila sumu 50,- Eur bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor. Žalovaný je teda povinný vydať takto získané bezdôvodné obohatenie žalobkyni, v súlade s ust. § 458 ods. 1 OZ .
Žalovaný sa dostal do omeškania dňom, kedy neoprávnene prijal uvedenú žalovanú sumu, a z toho dôvodu súd priznal úrok z omeškania odo dňa 14. 03. 2012, v zmysle ust. § 517 ods. 1 ,2 OZ .
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K uvedenému dňu predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, po pripočítaní 8 %, súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom voči žalovanému, a z toho dôvodu súd žalobe vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspech v konaní mala žalobkyňa, ktorá si uplatnila náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 97,10 Eur.
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony, a to za prevzatie zastúpenia 20. 03. 2012, písomné podanie - predžalobná upomienka zo dňa 20. 03. 2012, písomné podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25. 07. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 05. 03. 2013. Hodnota jedného úkonu podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavovala výšku 16,60 Eur, spolu za štyri úkony 66,40 Eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, súd priznal režijný paušál za prvé tri úkony vykonané v roku 2012 vo výške 7,63 Eur a za úkon vykonaný v roku 2013 vo výške 7,81 Eur, spolu vo výške 30,70 Eur.
Celková priznaná náhrada trov konania, vrátane zaplateného súdneho poplatku, bola priznaná žalobkyni v sume 113,60 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 ,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.