Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/61/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Co/320/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: BYDOS Nováky, spol. s r.o., Nováky, Šimonovská 559, IČO: 36 298 867, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti odporcovi: S. J., štátny občan Slovenskej republiky, bytom Q. D., P. H. XX/XX, o zaplatenie 218,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. marca 2013, č.k. 19C/61/2011-76, jednohlasne, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu BYDOS Nováky, spol. s r.o., Nováky, Šimonovská 559, IČO 36 298 867, zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 4 proti žalovanému S. J., štátnemu občanovi Slovenskej republiky , bytom Q. D., P. H. XX/XX o zaplatenie 218,16 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žaloba o zaplatenie 218,16 Eur s príslušenstvom s a z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca uviedol, že žalovanému vznikol pracovný pomer dňom 08.09.2009, ktorý s ním ukončil v skúšobnej dobe ku dňu 16.11.2009. Stalo sa tak v dôsledku toho, že žalovaný dňa 03.11.2009 prestal pre neho vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy a spôsobil mu škodu ako majetkovú ujmu. Mal za to, že sa tak stalo porušením povinnosti žalovaného, ktorý podľa neho úmyselne škodu spôsobil tým, že prestal vykonávať práce, na ktoré bol určený. Uviedol, že škoda spočíva v ušlom zisku za nevyužité, tzv. vozodni autom, ktoré bolo pridelené žalovanému k výkonu jeho pracovných povinností. Poukázal na to, že porovnaním s iným vozidlom rovnakého druhu a za počet využitých tzv. vozodní v mesiaci november (daný ako rozdiel tržbami žalobcu a nákladmi na strane žalobcu spojenými s prevádzkou vozidla), vznikla žalobcovi škoda za celý mesiac november 2009 vo výške 484,79 Eur, čo v prepočte na skutočne nevyužité tzv. vozodni, celkom vo výške 9 dní, predstavuje sumu 218,16 Eur. Túto sumu uplatňoval predmetnou žalobou ako škodu na ušlom zisku spôsobenú úmyselne žalovaným.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že škoda žalobcovi vôbec nevznikla, ako aj na to, že ju nemohol spôsobiť úmyselným konaním. Tvrdil, že žalobca mal dostatočný počet vodičov, ktorí prevyšoval počet áut v prevádzke žalobcu. Podľa neho teda nemohlo dôjsť k okolnostiam uvádzaným žalobcom, teda že by nemal kto počas jeho neprítomnosti v práci vykonať zákazky. Ďalej uviedol, že pre žalobcu prestal pracovať preto, lebo ho nútil porušovať právne predpisy. Tvrdil, že potom ako odmietol nastúpiť do práce , mu zamestnanci žalobcu prikázali zostať doma v pohotovosti s tým, že na výkon práce ho zavolajú, keď to bude potrebné.

Z vykonaného dokazovania v danej veci mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovanému vznikol pracovný pomer u žalobcu dňom 08.09.2009 na základe pracovnej zmluvy. Z tejto pracovnej zmluvy uzavretej v uvedený deň vyplýva, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu

neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, s dňom nástupu 08.09.2009 na druh práce - vodič nákladnej dopravy, ktorý vykonáva vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu tovaru.

Z prednesov oboch účastníkov, ako aj z písomného oznámenia zo dňa 11.11.2009 bolo jednoznačne preukázané (a medzi účastníkmi nebolo sporné), že pracovný pomer žalovaného u žalobcu sa skončil v skúšobnej dobe, a to na základe oznámenia žalobcu, z ktorého vyplýva, že sa tak stalo bez udania dôvodu, a to dňom 16.11.2009.

Z výsluchu svedka H. S., H. Q., ako aj výsluchu žalovaného mal súd jednoznačne za preukázané, že žalovaný dňa 02.11.2009 dostal príkaz od dopravného majstra H. Q. vykonať prepravu tovaru dňa 03.11.2009 s tým, že druhým vodičom na vozidle PD XXX CE bude H. S.. Tento svedok mal so žalovaným isť na jazdu z dôvodu jeho nedostatočných jazdných skúseností ako zácvičný vodič. Žalovaný však dňa 03.11.2009 na jazdu nenastúpil a túto v uvedený deň vykonal vodič H. S..

Z výsluchu žalovaného, ale aj predtým uvedených svedkov vyplýva, že od uvedeného dňa žalovaný nebol na pracovisku žalobcu a na ďalšie jazdy ako vodič do skončenia pracovného pomeru nenastúpil.

Z výpovede dopravného majstra H. Q., ktorý vypovedal ako svedok, súd zistil, že žalovaný mal niekoľko jázd od 03.11. 2009 vykonať so skúseným vodičom. Toto doznal aj v písomnom vyjadrení a upresnil pri svojom výsluchu na pojednávaní, že tomu bolo tak preto, lebo žalovaný nebol skúseným vodičom a bolo potrebné ho dosledovať. Z výsluchu tohto svedka tiež vyplynulo, že systém práce u žalobcu bol taký, že týždenne sa tvoril plán jázd, ktorý vodič s konkrétnym vozidlom pôjde. V tomto rozpise sa operatívne stanovovalo, koľko áut je v danom momente k dispozícii a koľko vodičov je k dispozícii, čo sa upresňovalo minimálne deň dopredu. V tomto rozpise( deň vopred) sa zohľadňovalo aké sú konkrétne nakontrahované jazdy, prípadne, že niekto nenastúpil do zamestnania z dôvodu PN alebo iného dôvodu. Riešilo sa to vždy operatívne presúvaním vodičov z jednotlivých vozidiel na konkrétnu zákazku, ktorá bola dôležitejšia. Iba výnimočne sa podľa uvedeného svedka stalo, že niektorý vodič nebol využitý, a to bolo vtedy, keď sa nejaká preprava odriekla. Vždy sa však žalobca snažil prostredníctvom svojich zamestnancov riešiť to tak, že získal ďalšiu prepravu, aby mal vozidlá využité. Svedok však nevedel uviesť, či bola už naplánovaná konkrétna jazda pre žalovaného v deň, keď do práce nenastúpil. Nepamätal si na to, že by išlo o konkrétneho zákazníka alebo o konkrétnu situáciu, kedy by došlo k odmietnutiu nejakého zákazníka v súvislosti so žalovaným. Poukázal na to, že vždy boli nahlásené dopredu nejaké jazdy a keď nejaký šofér nenastúpil, presunul sa termín prepravy, ak to bolo možné, alebo sa to zariadilo s iným vodičom, alebo sa preprava odmietla. Nepamätal si, či by bol konkrétny zákazník v súvislosti so žalovaným odmietnutý.

Z výpovede svedka H. R., ktorý pracoval vo funkcii vedúceho dopravného úseku u žalobcu, mal súd za preukázané, že žalovaný v rozhodnom čase bol v zácviku a jeho prvou jazdou mala byť jazda 03.11.2009, a preto nemal dovtedy pridelené žiadne vozidlo. Toto mu bolo

po prvýkrát pridelené až na deň 03.11., kde bol určený ako prvý vodič s doprovodom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či 04.11., teda nasledujúci po tomto dni, vozidlo zostalo stáť. Tiež poukázal na to, že systém práce u žalobcu býval taký, že keď ostal na PN jeden vodič alebo nenastúpil do práce, bolo potrebné riešiť to operatívne iným vodičom.

Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor služieb zamestnanosti, Prievidza súd zistil, že v rokoch 2008 až 2009 bolo v evidencii úradu práce 60 vodičov nákladných automobilov, čo prevyšovalo počet miest na pozíciu vodiča.

Zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , a to konkrétne až 179 a .

Podľa platného v čase rozhodnom, je zamestnanec povinný počínať si pri výkone svojich prác tak, aby nedochádzalo ku škode na strane zamestnávateľa, ani k bezdôvodnému obohateniu. Zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nim a zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom ( ).

Podľa , ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Základom pre zodpovednostné krytie podľa tohto ustanovenia je predovšetkým existencia pracovno- právneho vzťahu medzi poškodeným a škodcom. V rámci tejto zodpovednosti je však jej atribútom aj plnenie pracovných úloh (alebo priama súvislosť medzi nimi), ktoré je aktívnym faktorom pristupujúcim k zodpovednostnému základu. Pritom plnením pracovných úloh sa rozumie taký výkon prác, ktorý je v súlade s pracovnou zmluvou a je realizovaný v prospech zamestnávateľa.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že ku škode malo dôjsť v rámci plnenia pracovných úloh žalovaného pre žalobcu a že žalovaný bol so žalobcom v pracovno-právnom vzťahu. Nevyhnutným predpokladom na preukázanie zodpovednosti však bolo potrebné zistiť, či ku škode, prípadne k ušlému zisku na strane žalobcu, naozaj došlo.

Z konštrukcie zodpovednosti predtým citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôkazné bremeno obťažuje v tomto smere žalobcu, pokiaľ ide o preukázanie skutočností, že škoda, či ušlý zisk vznikli a ak je tomu tak, v akej výške.

V danej veci však súd nemal za preukázané, že by k ušlému zisku došlo tak, ako to tvrdil žalobca. Vypočúvaní svedkovia, ktorí sú zamestnancami žalobcu, potvrdili, že v súvislosti s nenastúpením žalovaného do práce nevedia o tom, že by došlo k odmietnutiu nejakej zákazky, nevedia o tom, že by v súvislosti s nenastúpením žalovaného do práce bola odrieknutá nejaká objednaná práca a nevedeli potvrdiť, či vôbec takáto objednávka existovala. Práve naopak, z výsluchu svedkov bolo preukázané, že u žalobcu fungoval systém práce takým spôsobom, že dispečer prideľoval práce podľa počtu zákaziek jednotlivým vodičom a prerozdeľoval aj zákazky podľa toho, ktorí vodiči do práce prišli, pretože sa stávalo, že niektorí zostali aj práceneschopní. V takom prípade nebol problém zabezpečiť náhradu, čo sa bežne robilo tým, že na prácu nastúpil voľný vodič, alebo sa zákazka presunula na iný termín.

Podľa sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. V predmetnej veci žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil záznamy o tzv. vozodňoch a navrhol vypočuť svedkov p. S. a p. Q.. Práve z výsluchu týchto svedkov (ako aj svedka p. R. a svedka p. T. J.) mal však súd za to, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať podstatnú náležitosť zodpovednosti za vzniknutú škodu, a to skutočnosť, že naozaj k ušlému zisku na strane žalobcu došlo. Ušlým ziskom v danom prípade by bolo preukázanie toho, že bola zrušená, odmietnutá a nevykonaná konkrétna zákazka na dopravu a následne z tohto dôvodu nevyplatená cena za vykonanú a vopred naplánovanú zákazku. To, že nastala takáto situácia však žalobca ničím nepreukázal.

Podstatnou náležitosťou náhrady škody v zmysle je aj to, že ak ide o náhradu ušlého zisku, musí byť škoda spôsobená úmyselne a zároveň musí byť splnená aj ďalšia podmienka a to, že jej neuhradenie by odporovalo dobrým mravom.

Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani úmysel žalovaného spôsobiť mu škodu. Zároveň súd nezistil žiadne také okolnosti, v dôsledku ktorých by prípadné neuhradenie ušlého zisku odporovalo dobrým mravom. Z celého dokazovania totiž to vyplynulo, že žalobca pri troche snahy jeho zamestnancov nemal problém zabezpečiť pre prípad, že žalovaný do práce nenastúpil, operatívne realizovanie zákaziek inými vodičmi. Predovšetkým to vyplýva zo skutočností, že prvé dni, kedy sa ujal žalovaný výkonu svojich prác a bol by vykonával práce pre žalobcu , mal pridelených skúsených vodičov, ktorí mali na výkon jeho prác dozerať, tzn. že v uvedenom čase vozidlo, na ktorom mal žalobca jazdiť, malo dvoch vodičov. V prípade nenastúpenia žalovaného do práce mohol prepravu realizovať ten vodič, ktorý mal na žalovaného dohliadať. Samotný svedok Q. potvrdil, že tomu tak bolo preto, lebo žalovaný sa zaúčal. Ak teda žalovaný nenastúpil do práce, vozidlo, ktorým mal jazdiť mohol odšoférovať ten vodič, ktorý mal s ním túto prácu vykonať. Keďže žalobca už vedel, že žalovaný nenastúpi a vedel, že z jeho strany došlo k porušeniu pracovných povinností, mal možnosť operatívne situáciu riešiť tak, aby k ušlému zisku, či škode iného charakteru nedošlo. Vzhľadom na tieto okolnosti nemožno mať za to, že by prípadný ušlý zisk, či jeho neuhradenie, odporovalo dobrým mravom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa (účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal).

Trovy konania, ktoré mal vo veci súd za preukázané na strane žalovaného, predstavujú zaplatený súdny poplatok za podaný odpor vo výške 16,50 Eur, a preto súd k povinnosti nahradiť tieto trovy konania zaviazal žalobcu, ktorý bol v konaní neúspešný.

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.