Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-77-2013.pdf
PDF · 71.15 KB
Case nature
Subarea
8CoP/77/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletého K. U. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice II, dieťaťa rodičov Y. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. na V. ulici č. 81 zastúpenou JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 16 a H. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. na T. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Pollovej ulici č. 32 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.12.2012 č.k. 25P 156/2012-119 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením z 19.12.2012 č.k. 25P 156/2012-119 zamietol návrh otca na prerušenie konania o zvýšenie výživného pre maloletého K. s odôvodnením, že v konaní vedenom na konajúcom súde pod sp.zn. 25P 346/2010 o úprave styku otca s maloletým K. a o úprave striedavej osobnej starostlivosti sa nerieši otázka, ktorá by bola významná pre rozhodnutie súdu vo veci samej o zvýšenie výživného a konštatoval, že rozsudok konajúceho súdu vo výroku o zamietnutí striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého K. nadobudol právoplatnosť 12.5.2012.
Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podal v zákonnej lehote odvolanie otec a s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ (s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.), b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 25P 156/2012-119 z 19.12.2012 v celom napadnutom rozsahu. Poukázal na zjavné a trvalé neumožňovanie styku s dieťaťom, ktorého sa dopúšťa matka maloletého dieťaťa, ktorá aj napriek tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 25P 346/2010 bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, a to aj znaleckým dokazovaním, kde bol vyhotovený znalecký posudok č. 37/2011 zo dňa 19.12.2011 znalcom L.. P. U., kde zo záverov tohto posudku, ako aj z výsluchu znalkyne na pojednávaní pred súdom vyplynul jednoznačný záver o tom, že otec má právo stretávať sa s maloletým K. bez prítomnosti matky, podala proti rozsudku súdu odvolanie a naďalej neumožňuje jeho styk s maloletým dieťaťom. Preto celé konanie o zvýšenie výživného zo strany matky považuje za neetické, amorálne a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj zásadou rovnosti účastníkov konania. Preto sa domnieva, že konanie súdu v tejto veci, ktorý zamietol návrh na prerušenie konania je aj v rozpore s § 2 O.s.p., kde okrem iného je uvedené, že súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory medzi FO a PO a dbajú pritom na to, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb, a postup súdu, ktorý konanie neprerušil, považuje aj za možné porušenie jeho ústavných práv - porušenie práva na súdnu ochranu.
Matka vo vyjadrení sa argumentmi uvedenými v odvolaní otca nestotožnila, pretože dôvody, ktoré otec dieťaťa uvádza sú úplne tendenčné a vo veci irelevantné, keďže sa v prvom rade nezakladajú na pravde,
nakoľko aj napriek rozhodnutiu súdu o styku otca s maloletým dieťaťom, otec na stretnutia nechodí a o maloletého sa od rozhodnutia súdu prvého stupňa (marec 2012) začal zaujímať až teraz. Podotkla, že momentálne je maloleté dieťa vo veku piatich rokov a svojho otca prakticky nepozná - nie z dôvodu, že by ona čomukoľvek bránila, ale z dôvodu, že nikdy a to ani v termínoch stanovených súdom, o dieťa a o stretnutie s ním neprejavoval záujem, čiže nie je pravda, že by takémuto styku bránila, práve naopak, je to práve otec, ktorý pravidelný styk znemožňuje svojím nezáujmom. Nechápe, ak je konanie o úprave styku právoplatne skončené, čo je vlastne dôvodom toho, že by súd mal konanie o zvýšenie výživného prerušiť a kedy vlastne aká prekážka podľa názoru otca pominie, aby súd vo veci zvýšenia výživného konať mohol. Vyjadrila názor, že podľa platnej právnej úpravy jedným z dôvodov zabezpečenia účelu občianskeho súdneho konania je tiež hospodárna a efektívna súdna ochrana toho-ktorého účastníka (maloleté dieťa nevynímajúc) a zamedzenie zbytočným prieťahom v konaní. Odvolanie otca smeruje práve proti uvedenému účelu v snahe vyhnúť sa konaniu prispievať na svoje vlastné dieťa aspoň finančne, keď sa o iné otec dlhodobo nestará a nezaujíma. Z týchto dôvodov navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené a v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že konanie o úprave styku otca s maloletým K. (vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 25P 346/2010) a prebiehajúce konanie o zvýšenie výživného od otca pre maloletého K. (vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 25P 156/2012) nevykazuje spojitosť odôvodňujúcu postup súdu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorým je prerušenie konania. Odvolací súd dodáva, že konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je samostatným konaním starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa ust. § 176 a nasl. O.s.p. a prípadné prerušenie konania možno pripustiť len celkom výnimočne v prípade, ak výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pre rozhodnutie súdu môže mať často význam otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu. Nevylučuje sa, aby o tejto inej otázke rozhodoval súd, pokiaľ nejde o prípady podľa § 135 ods. 1 O.s.p., teda v prípade, keď je súd viazaný rozhodnutím tohto iného orgánu. V ostatných prípadoch si môže v zásade takéto otázky posúdiť súd aj sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výnimočnosť použitia ustanovení o fakultatívnom prerušení konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je daná aj tým, že súd v tomto konaní postupuje a robí vhodné opatrenia týkajúce sa maloletého dieťaťa aj bez návrhu účastníkov konania (§ 178 ods. 1, § 81 ods. 1, § 153 ods. 2, § 102 ods. 1, 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa preto môže aj bez návrhu účastníkov konania vykonať dôkaz obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 25P 246/2010 o úprave styku otca s maloletým K., resp. zamietnutí návrhu otca o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého a eventuálne relevantné skutkové okolnosti vo vzťahu k predmetu konania o zvýšenie výživného vyhodnotiť rovnako, ako ostatné vykonané dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p., je však vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd tiež poznamenáva, že rozhodnutím súdu o úprave styku otca s maloletým K. a
zamietnutí návrhu na striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloletého K., t.j. rozhodnutím vo veciach, v ktorých sa podľa názoru otca riešili podstatné otázky majúce vplyv na rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, je už bez právneho významu posudzovanie eventuálneho postupu súdu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nota bene rozhodnutím súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu otca na prerušenie konania vo veci zvýšenia výživného pre maloletého K. neboli porušené Ústavou zaručené práva otca na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, nakoľko tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a v rámci odvolacieho konania neuviedol fakticky žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vyššie uvedené dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.