Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-390-2012.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/390/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. J., F.. J., D.. XX.XX.XXXX, N. Š., Z. XXXX/XX, proti odporcovi: F. P., D.. XX.XX.XXXX, N. Z., C. X, H.. Č.. Ú. Ž., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky sumou 200,- Eur mesačne, nakoľko si vybavuje sociálne dávky, kedy súčasne musí požiadať súd aj o výživné na rozvedenú manželku, čo je podmienkou pre priznanie dávky.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 26.2.2013 s návrhom nesúhlasil, tento žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že je nemajetný a bez príjmu, nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený, pričom má vyživovaciu povinnosť k 11 maloletým deťom v zákonnej minimálnej výške, na ktoré taktiež nedokáže prispievať, nakoľko vo výkone trestu nie je pracovne zaradený a tak mu každým mesiacom narastá dlh.
Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý doručenie predvolania na pojednávanie súdu mal riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s podstatným obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených, najmä rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.9.2009, rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.3.2012, vypočul navrhovateľku a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.9.2009, právoplatný dňa 4.12.2009, uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky titulom výživného na manželku sumou 30,- Eur mesačne počnúc od 3.6.2009, nakoľko boli splnené podmienky na strane navrhovateľky ako oprávnenej osoby na priznanie výživného voči odporcovi ako povinnému manželovi, kedy súd vychádzal zo skutočnosti, že manželia spolu nežijú, navrhovateľka bola na materskej dovolenke, poberala materskú a rodičovský príspevok spolu vo výške 202,- Eur mesačne, v starostlivosti mala
dve maloleté deti (Z.Á., U.), s ktorými žila u svojej matky, odporca vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, s výkonom tejto činnosti začal dva týždne po opustení spoločnej domácnosti, pričom nedošlo k prerušeniu, či pozastaveniu jeho podnikateľskej činnosti, teda súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca z tejto podnikateľskej činnosti dosahuje príjem, pričom súd zároveň zohľadnil aj ďalšie vyživovacie povinnosti odporcu k maloletým deťom (okrem mal. Z. V. U.).
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 7.3.2009 v Šali, z ktorého pochádzajú tri spoločné maloleté deti (maloleté deti P., Z., D.. XX.X.XXXX, U., D.. X.X.XXXX V. O. F., D.. XX.XX.XXXX), pričom ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.3.2012 rozvedené (okrem určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode právoplatné dňa 5.5.2012) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2012 (právoplatné dňa 22.12.2012), kedy súd na čas po rozvode maloleté deti P. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. V čase tohto rozhodovania súd vychádzal zo skutočnosti, že matka poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti vo výške 67,62, žila v spoločnej domácnosti spolu s tromi deťmi a slobodným, bezdetným priateľom, zamestnaným s príjmom cca. 410,- Eur mesačne v trojizbovom byte v Š. v podnájme, okrem maloletých detí, o ktoré v konaní išlo, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec okrem maloletých detí, o ktoré v konaní išlo, má ďalších osem vyživovacích povinností k maloletým deťom, ku každému v zákonnej minimálnej výške, od 14.6.2010 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený dlhodobo, výkon trestu má určený do roku 2019, je nemajetný.
Navrhovateľka na pojednávaní vypočutá ako účastníčka konania v podstate zotrvala na svojom návrhu v plnom rozsahu. Doplnila, že odporca jej od rozvodu ich manželstva neprispieva na ich spoločné tri maloleté deti Z., U. V. O. F. podľa súdneho rozhodnutia v zákonnej minimálnej výške na každé dieťa. Uviedla, že spolu s tromi maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte v Š. v podnájme so svojím bezdetným priateľom Z. C., riadne zamestnaným s príjmom cca. 600,- Eur mesačne, pričom jej priateľ prispieva jednak na deti, ako aj do domácnosti. Spolu s ním očakáva narodenie spoločného dieťaťa v mesiaci jún 2013. Aktuálne poberá dávky v hmotnej núdzi, ktoré sa jej vyplácajú vo výške 56,65 Eur mesačne a rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške 69,30 Eur mesačne, je nemajetná. Navrhovateľka stav hmotnej núdze na svojej strane považovala za dočasný stav.
Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 73 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1, veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Zo znenia ustanovenia § 72 ZR možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).
Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy).
Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva.
Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75.
Zákonnou podmienkou príspevku na výživu rozvedeného manžela je, že rozvedený manžel (žiadateľ) nie je schopný sám sa živiť. Úlohou súdu je spoľahlivo preukázať schopnosť živiť sa sám a až potom, v prípade, že rozvedený manžel (žiadateľ) nie je schopný sám sa živiť, zisťuje súd a preukazuje možnosti a schopnosti druhého (bývalého) partnera prispievať neschopnému bývalému manželovi na primeranú výživu.
Žaloby na určenie tohto druhu vyživovacej povinnosti sa spravidla odôvodňujú potrebou starostlivosti o dieťa, ktoré nemožno umiestniť v príslušných zariadeniach poskytujúcich celodennú starostlivosť (napr. pre nedostatok kapacít), zdravotným stavom, pri dlhšie trvajúcich manželstvách stratou pracovnej kvalifikácie, a tým spôsobenou neschopnosťou uplatniť sa na trhu práce z dôvodu dlhodobého výkonu starostlivosti o domácnosť.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné v celom rozsahu zamietnuť, pretože stav hmotnej núdze na strane navrhovateľky je len dočasný, pričom sama žije v spoločnej domácnosti so svojim zamestnaným priateľom, pričom odporca má spolu 11 vyživovacích povinností k maloletým deťom, nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený, teda nedosahuje žiaden príjem, z ktorého by príspevok na výživu navrhovateľky mohol uhrádzať.
Keďže v danom prípade na strane navrhovateľky nie sú dané ani subjektívne ani zásadné objektívne prekážky pre to, aby sama zabezpečovala prostriedky pre svoj život, súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože si odporca žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľky nie je prípustné, keďže účastníčka sa svojho práva na podanie odvolania výslovne vzdala po jeho vyhlásení podpisom do zápisnice.
Proti tomuto rozsudku odporca má právo podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.