Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36P-113-2012.pdf
PDF · 85.57 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. M., A.. XX. X. XXXX, bytom F., Q. XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, proti odporkyni P. M., H.. W., A.. X. X. XXXX, bytom F., X. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, za účasti maloletých detí X., A.. X. XX. XXXX Y. X.H., A.. X. XX. XXXX, M., bytom u odporkyne, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
súd manželstvo navrhovateľa Ľ. M., A.. XX. X. XXXX a odporkyne P. M., H.. W., A.. X. X. XXXX, uzavreté dňa 8. 5. 2004, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku 41, ročník 2004, na strane 90, pod poradovým číslom 160, r o z v á d z a,
z v e r u j e na čas po rozvode maloletú X. M., A.. X. XX. XXXX a maloletú X. M., A.. X. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach,
navrhovateľ j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú X. a na maloletú X., na každú z nich, na čas po rozvode po 180 Eur mesačne k rukám odporkyne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred,
účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedol, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. Partneri sa citovo odcudzili, navrhovateľ žije v zahraničí, má známosť s inou ženou a jediné východisko vidí v rozvode.
Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Uviedla, že rozhodnutie navrhovateľa považuje za dočasné pod vplyvom emócií k novej partnerke. V priebehu pojednávania zmenila stanovisko v tom smere, že ak sa s navrhovateľom dohodnú vo veci výživného na čas po rozvode k maloletým deťom a vo veci užívania spoločného motorového vozidla, bude s rozvodom manželstva súhlasiť. Keďže k dohode nedošlo, zotrvala na pôvodnom stanovisku s tým, že s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom, vzhľadom na vek a doterajšiu starostlivosť doporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností a možností ako aj potrieb detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením písomných dokladov, a to sobášneho listu, rodných listov maloletých detí, správy o poslednom spoločnom bydlisku, správy o príjme a povesti účastníkov konania, správy kolízneho opatrovníka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 8. 5. 2004 obaja ako slobodní. Počas manželstva sa účastníkom konania narodili dve maloleté dcéry, a to X. Y. X., obe narodené X. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Meste Prešov.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavreli zo vzájomnej citovej náklonnosti a tehotenstvo odporkyne ich rozhodnutie urýchlilo. Krátko pred svadbou odporkyňa potratila, napriek tomu vstúpili do manželstva. Po svadbe dva roky bývali u svokrovcov a uvedené obdobie spolužitia hodnotí ako harmonické. Následne sa osamostatnili a presťahovali do dvojizbového bytu a aj v tomto období bolo manželstvo usporiadané. Pokúšali sa o dieťa, a keď sa to nedarilo, podstúpila odporkyňa umelé oplodnenie, z ktorého sa narodili ich dve maloleté dcéry. Navrhovateľ pracoval v zahraničí, do miesta bydliska prichádzal len na pár dní. To spôsobilo, že vzájomné vzťahy ochladli a postupne sa partneri citovo odcudzili. Odporkyni vyčíta tvrdohlavú povahu a často sa hádala a hádky vyvolávala aj kvôli maličkostiam. Aj počas krátkych chvíľ, keď bol na Slovensku, v rodine sa cítil nepríjemne. Vadilo mu tiež, že odporkyňa nevychádza s jeho matkou. Celá situácia sa vyhrotila do tej miery, že už pred rokom začal uvažovať o rozvode, pretože postupne došlo k tomu, že sa nedokážu dohodnúť ani na zásadných veciach. Od augusta 2012 má známosť s inou ženou. Doterajšie spolužitie prehodnotil, rozhodol sa zostať v cudzine, na Slovensko sa nemieni vrátiť. Počas rozvodového konania pracoval ako čašník s hrubým mesačným príjmom 900 Eur a v čistom 800 Eur, býva vo Viedni v prenajatom 2,5 izbovom byte, za ktorý mesačne uhrádza nájomné 620 Eur. Doposiaľ uhrádzal aj leasingové splátky za auto v sume 236 Eur. V priebehu konania sa stal navrhovateľ nezamestnaným a od 17. 12. 2012 je evidovaný na úrade práce. Podstúpil operačný zákrok v zahraničí a jeho súčasný mesačný príjem činí 790 Eur.
Odporkyňa čiastočne potvrdila vyjadrenie navrhovateľa. Uviedla, že v rokoch 2008 a 2010 pracoval na Slovensku a v tom čase bolo ich manželstvo v poriadku. Následne sa zamestnal v zahraničí. Pracoval vo Viedni, mal dobré zamestnanie a dvanásť dní v mesiaci bol na Slovensku. Od decembra 2011 si našiel novú prácu, kde sa zblížil s kolegyňou. Dňa 8. 10. 2012 prišiel zo zahraničia domov a zdôveril sa odporkyni, že sa rozhodol rozviesť. Jeho stanoviskom bola prekvapená, lebo nič v manželstve nenasvedčovalo tomu, že medzi ňou a navrhovateľom sú problémy. Potvrdila, že nemá dobrý vzťah s matkou navrhovateľa s tým, že aj navrhovateľ so svojou matkou nevychádza najlepšie. Pohádali sa a navrhovateľ dostal epileptický záchvat. Dňa 11. 10. 2012 odchádzal do zahraničia s tvrdením, že si nesprávnosť svojho konania uvedomil a uviedol, že známosť v zahraničí ukončí, ale už 29. 10. 2012 žiadal, aby mu predložila rodné listy detí a sobášny list, pretože chce podať návrh na rozvod. Odporkyňa býva s deťmi v trojizbovom byte, mesačne jej vznikajú výdavky na bývanie, stravu, ošatenie a hygienické potreby a lieky. Uhrádzala aj leasingové splátky za osobné motorové vozidlo, ktoré však navrhovateľ prevzal na seba s tým, že auto si chce nechať.
Podľa predložených dokladov je navrhovateľ od 17. 12. 2012 evidovaný na úrade práce v Rakúsku a jeho mesačný príjem činí 790 Eur. Z uvedeného príjmu 620 Eur uhrádza výdavky na nájomné, v byte býva spolu s priateľkou a táto sa podieľa na úhrade nájomného sumou 300 Eur. Z listiny o dôvode skončenia pracovného pomeru súd zistil, že u predchádzajúceho zamestnávateľa navrhovateľ pracoval od 2. 5. 2012 do 17. 12. 2012 ako čašník. Vzhľadom na prehlbujúcu sa finančnú krízu pristúpili k znižovaniu počtu zamestnancov a s navrhovateľom bol ukončený pracovný pomer z dôvodu, že patril k zamestnancom s najkratšou dobou pracovného pomeru. Dňa 20. 2. 2013 sa v zahraničí podrobil operačnému zákroku a od 18. 3. 2013 tam začne absolvovať rekvalifikačný kurz za účelom zvýšenia možnosti zamestnať sa.
Zo správy spoločnosti Billa, s. r. o. súd zistil, že odporkyňa bola do 6. 11. 2012 na rodičovskej dovolenke. Od 7. 11. 2012 čerpala riadnu dovolenku a od uvedenej doby poberala základnú mzdu v sume 434 Eur. Zo strany zamestnávateľa je hodnotená kladne.
Podľa správy kolízneho opatrovníka odporkyňa žije v súčasnej dobe sama s deťmi. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav detí si podala žiadosť o predĺženie poberania rodičovského príspevku, ktorá
žiadosť je v štádiu riešenia. Navrhovateľ sa prvýkrát o rozvode zmienil 8. 10. 2012. Spoluprácu s RPPS odmietol.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľ prejavil úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Jednoznačne uviedol, že sa na Slovensko nevráti, chce žiť v zahraničí a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy.
Príčinu rozvratu videl súd v rozdielnosti pováh a záujmov účastníkov konania a v neschopnosti dohodnúť sa na zásadných otázkach týkajúcich sa rodiny a ďalšieho spoločného života ako aj v nevere navrhovateľa, ktorý počas trvania manželstva nadviazal vzťah s inou ženou.
Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť a citový vzťah zveril súd maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľa zaviazal platením výživného po 180 Eur mesačne na každé z nich, berúc do úvahy vek, potreby ako aj nepriaznivý zdravotný stav maloletých detí, v súvislosti s ktorým má matka zvýšené výdavky. Aj keď je navrhovateľ toho času nezamestnaný, súd má za to, že zo svojho príjmu v sume 790 Eur je v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať takto určené výživné. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá sa spolu s ním podieľa na úhrade výdavkov spojených s bývaním a vedením domácnosti. Navyše v čase, keď navrhovateľ deklaroval príjem 800 Eur mesačne, bol ochotný prispievať na výživu maloletých detí sumou 250 Eur mesačne na každé z nich.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.