Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25P/249/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľky I. K., B.. X.X.XXXX, X. B.. W. X, W., prechodne U. XX, L., právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, proti odporcovi G. K., B.. XX.X.XXXX, O. X. Y. XX, W., prechodne N. S. XX, X. G., t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Y.. R. I., pracovníčkou Okresného súdu Košice okolie, za účasti maloletého G. K., B.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX Z.apísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Y. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX sa rozvádza.

Maloletý G. K., B.. X.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. sumou 70 € mesačne vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom podaným súdu 8.11.2011 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloletého G. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a rozhodol, že bude oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70 € mesačne od právoplatnosti rozsudku, styk odporcu s maloletým nežiadala upraviť, o trovách žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo účastníkov konania neplní svoju funkciu, obnova manželského spolužitia s odporcom vzhľadom na nový vzťah navrhovateľky neprichádza z jej strany do úvahy a nakoľko neexistuje medzi navrhovateľkou a odporcom dohoda o úprave rodičovských práva a povinností a odporca od marca 2010 na výživu maloletého G. neprispieva ani v minimálnom rozsahu je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode manželstva.

Súd v súlade s ust. ustanovil odporcovi, ktorého pobyt sa súdu nepodarilo zistiť opatrovníka.

V zmysle ust. pojednával a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka odporcu, na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou navrhovateľky zistil tento skutkový stav:

Podľa kópie sobášneho listu predloženého navrhovateľkou v konaní účastníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX manželstvo, u oboch sa jednalo o prvé manželstvo, z kópie rodného listu vyplýva, že dňa 2.X.XXXX sa navrhovateľke narodil maloletý G. K., v rodnom liste je uvedený otec maloletého odporca.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. -47 zo dňa 5.4.2012 bol maloletý G. K. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 50 € mesačne od 1.2.2010, dlžné výživné za obdobie od 1.2.2010 do 31.3.2012 vo výške 1.300 € súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že súd pri určení výšky výživného vychádzal z návrhu otca podľa ktorého tento bol schopný platiť výživné vo výške 50 € mesačne a dlžné výživné splácať po 20 € mesačne.

Podľa výpovede navrhovateľky táto uzatvorila manželstvo s odporcom po predchádzajúcej známosti trvajúcej od februára 2005 dňa 18.7.2009, z partnerského vzťahu s odporcom sa narodil maloletý G. J. X.X.XXXX, L.roblémy v manželstve nastali po nasťahovaní sa do nájomného bytu koncom roku 2009 kedy medzi účastníkmi dochádzalo k hádkam nakoľko odporca začal častejšie požívať alkoholické nápoje, vyhľadával spoločnosť kamarátov a prestal pracovať. Kvôli finančným problémom sa účastníci naspäť presťahovali do bytu matky navrhovateľky, následne po fyzickom útoku odporcu na navrhovateľku vo februári 2010 pod vplyvom alkoholu táto ho vyhodila z bytu a od uvedenej doby nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa jej názoru obnovenie manželského spolužitia nie je možné, z jej strany došlo k citovému odcudzeniu voči odporcovi, od uvedenej doby bola sporadicky v telefonickom kontakte s odporcom, v súčasnosti o ňom nemá žiadnu vedomosť. Po ukončení rodičovskej dovolenky je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi 119 € mesačne a prídavok na dieťa 23 € mesačne, býva v byte rodičov svojho súčasného priateľa, ktorý má príjem len brigádnicky, ich výdavky predstavujú náklady na stravu ktorých výšku vyčísliť nevedela, výdavky na maloletého v škôlke sú 4 € mesačne, 3 € na triedny fond a výdavky na oblečenie, hygienu a hračky predstavujú okolo 35 € mesačne, zdravotný stav maloletého je dobrý, odporca neprispieva na jeho výživu žiadnym spôsobom.

Podľa oznámenia Obvodného súdu Praha 7 o osobe odporcu nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb ČR.

Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že rodičia maloletého G. K. od februára 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, zo spoločnej domácnosti odišiel otec dieťaťa. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. -47 z 5.4.2012 bol maloletý RÓ. K. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené platiť bežné výživné sumou 50 € mesačne, matka maloletého sa zdržiava na adrese U. XX P. L.e, je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, s dieťaťom býva u rodičov svojho priateľa Y. Č., B.. XX.X.XXXX, v 3-izbovom byte jeho rodičov. Otec maloletého G. sa podľa uvedenia matky zdržiava v Česku kde pravdepodobne aj pracuje. Maloletý G. navštevuje druhý rok materskú školu v Prešove, matka uhrádza za obedy 4 € na mesiac, triedny fond 3 € mesačne, školské potreby 5 € na mesiac, oblečenia a iné potreby 20 € mesačne, výchovu a výživu dieťaťa zabezpečuje výlučne matka, otec o maloletého G. nejaví žiaden záujem, s matkou sa nekontaktuje, posledné 3 mesiace prestal matke platiť výživné 50 € mesačne, v prípade rozvodu odporúčal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky, otcovi určiť výživné podľa jeho aktuálnych možností a schopností, s poukazom na vek a potreby maloletého dieťaťa.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni odporca je evidovaný ako zamestnanec v Š. U. U..G..C.. W. C.d 5.1.2010 do 31.12.2010, od 3.10.2011 do 31.12.2011 a od 10.1.2012 do 31.12.2012 a v spoločnosti P. U., U..r.o. od 11.7.2010 do 13.7.2010, základ poistného v týchto obdobiach predstavoval v januári 2010

- 66,53 Eur, v júli 2010 - 20,73 Eur, v októbri 2011 - 212,73 Eur, v novembri 2011 - 263,-Eur, v januári 2012 - 94,50 Eur, vo februári 2012 - 43,15 Eur.

Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky spoločnosti U. O., U..G..C.. W. vyplýva, že navrhovateľka pracovala u predmetnej spoločnosti na základe dohody o vykonaní práce od 15.2.2011 do 29.4.2011 kde dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 13,98 € mesačne.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.

Z vykonaného dokazovania, výpoveďou navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené, neplní svoj účel, účastníci od februára 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, podľa vyjadrenia navrhovateľky obnovenie manželského spolužitia nie je možné, príčinou rozvratu manželstva bolo citové odcudzenie účastníkov a nezhody účastníkov z dôvodov finančných problémov a požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu.

Na základe uvedeného súdu v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením dospel k záveru, že boli dané zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Súd vychádzajúc z výpovede navrhovateľky, doporučenia kolízneho opatrovníka zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko táto aj doposiaľ zabezpečovala osobnú starostlivosť o

maloletého a zároveň rozhodol, že navrhovateľka ho na čas po rozvode bude zastupovať a spravovať jeho majetok, kdeže odporca sa o výchovu a výživu maloletého nezaujíma.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určení výšky výživného na maloletého G. zo strany odporcu súd vychádzal z vyjadrenia odporcu v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu kedy odporca uviedol, že je schopný vzhľadom na svoje majetkové pomery prispievať na výživu maloletého sumou 50 € mesačne a uhrádzať dlžné výživné 20 € mesačne. Vzhľadom na uvedené ako aj na okolnosť, že pre neznámy pobyt odporcu nebolo možné prešetriť jeho súčasné majetkové pomery súd určil výživné tak jako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Nakoľko navrhovateľka nežiadala upraviť styk otca s maloletým G. prihliadnuc na okolnosť, že odporca sa o výchovu maloletého G. dosiaľ nezaujímal súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením styk odporcu s maloletým G. neupravoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.