Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/36/2011

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: X.. I. J., nar. X.X.XXXX, bytom I., N. X, proti odporcovi: Ú. N., I.Q. C. O. W., V. I. C. N., IČO: XX XXXXXX, so sídlom v N., K. X, o náhradu škody a o odmietnutí podania, takto

rozhodol:

Súd podanie navrhovateľa zo dňa 31.1.2011 o d m i e t a.

odôvodnenie:

Podaním zo dňa 31.1.2011, podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 31.1.2011, sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vo výške 0,01 eura, titulom nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V podaní uviedol, že odporca bol súdom ustanovený ako kolízny opatrovník vo veci úpravy práv a povinností k jeho synovi, vedenom na tunajšom súde, matka jeho syna sa v auguste 2009 odsťahovala na jemu neznámu adresu, uviedla ju však pracovníčke odporcu do spisu a pri jeho následnej návšteve pracoviska odporcu v Senci mu pracovníčka odporcu na jeho výzvu, aby mu umožnila nahliadnuť do spisu jeho syna, toto odmietla s odôvodnením, že v spise je adresa jeho syna, ktorú si manželka žiadala utajiť. Tým mu ako účastníkovi konania odoprela jeho zákonné právo nahliadnuť do spisu

Uznesením č. k. -17 zo dňa 4.3.2011 súd v zmysle vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania, konkrétne, aby v lehote 15 dní v súlade s a opravil, resp. doplnil svoje neúplné podanie zo dňa 31.1.2011, najmä v časti označenia účastníka na strane odporcu uvedením jeho identifikačného čísla , presne špecifikovať a konkretizovať tvrdený „nesprávny úradný postup“ odporcu, uviesť a preukázať v čom konkrétne mu mala byť spôsobená tvrdená „nemajetková ujma“ resp. aká nemajetková ujma mu mala byť spôsobená a v čom mala spočívať, uviesť a preukázať súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom odporcu a vznikom škody, resp. tvrdenej nemajetkovej ujmy. Súčasne súd navrhovateľku poučil, že ak v lehote určenej súdom neodstráni uvedené vady podania, súd toto podanie odmietne.

Uvedené uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 18.3.2011.

Navrhovateľ dňa 23.3.2011 doručil súdu elektronické podanie zo dňa 22.3.2011, ktoré nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom a nebolo v lehote do troch dní doplnené písomne / /, preto v ďalšom procesnom postupe na toto podanie nebolo možné prihliadať.

Podľa veta prvá , ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Občianske súdne konanie sa začína zásadne na návrh, čo vyplýva z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie civilného konania pred súdom.

Z ustanovenia v spojení s ust. vyplýva, že návrh na začatie konania musí okrem všeobecných náležitostí podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a musí rovnako obsahovať aj meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaje o ich štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Žalobný petit (údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojim rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (výnimky z tohto pravidla sú uvedené v ).

Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, tzn. o žalobu, bráni nedostatok náležitostí (ak nie sú stanovené náležitosti v žalobe uvedené vôbec, alebo ak sú uvedené neúplné, nezrozumiteľne alebo neurčito) pokračovať v konaní, teda v možnosti vecného prejednania žaloby súdom okrem iného aj vtedy, ak žaloba neobsahuje presné označenie žalobného petitu.

Je zrejmé z obsahu súdneho spisu, že podanie navrhovateľa, doručené súdu dňa 31.1.2011 neobsahovalo uvedené zákonom stanovené náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle citovaných ustanovení v spojení s ust. , najmä pokiaľ išlo o presné označenie účastníka konania na strane odporcu, proti ktorému podanie, ktoré podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, smerovalo a pokiaľ ide o jednoznačne formulovaný skutkový základ , kedy, ako a v akom správnom konaní sa mal odporca dopustiť nesprávneho úradného postupu..

Nakoľko navrhovateľ neodstránil vytýkané vady podania, ktoré podľa svojho obsahu mohli byť návrhom na začatie konania a pre uvedené vady podania nie je možné v konaní pokračovať, podanie navrhovateľa musel súd odmietnuť, v súlade s ust. .

Súdy ako orgány štátu, zabezpečujúce ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu ( SR) môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (či. 2 ods. 2 SR).

Zo žiadneho ustanovenia , prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu, upravujúceho občianske súdne konanie, nevyplýva pre súd povinnosť v záujme úplnosti žaloby, nahrádzať prejav vôle jedného z účastníkov voči komu konkrétne sa chce domáhať poskytnutia súdnej ochrany a ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie.

Uvedenú povinnosť v ust. , a v ust. od. 1 ukladá žalobcovi práve preto, aby súd, prejednávajúci a rozhodujúci spor na základe takéhoto návrhu, konal a rozhodol len o žalobe so všetkými náležitosťami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže účastník konania prenášať na súd, pretože na to nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ani nahrádzať ( ), pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom (či. 12 ods. 1 SR), resp. zásadu rovnosti postavenia účastníkov občianskeho súdneho konania ust. v .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá

).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).