Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-179-2012.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/179/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou B.. M. B. v právnej veci žalobcu SABYT, s. r. o., so sídlom 083 01 Sabinov, ul. Mieru č. 8, IČO: 31 730 345, proti žalovanej T. V., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX A., A. XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej opatrovníčkou M. U., A. E. U. A. Z. G. E., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
žalobný návrh z a m i e t a,
náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 17.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej vypratať a žalobcovi odovzdať byt na A. F.. Č.. XX Z. A. a aby jej taktiež uložil nahradiť žalobcovi trovy s konaním mu vzniknuté.
V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že žalovaná bola do 31.8.2012 nájomcom bytu, ktorý sa nachádza v A., G. F. A. Č.. XX. Nakoľko hrubo porušovala povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, nezaplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, prenajímateľ odmietol predĺžiť čas, na ktorý bola nájomná zmluva uzatvorená a vyzval ju na odovzdanie bytu. Výzva však žalovanej doručená nebola, keďže žalovaná sa pravdepodobne zdržiava v zahraničí na neznámom mieste a predmetný byt nikto neobýva.
Po vykonaní šetrenia pobytu žalovanej, ktorý sa súdu nepodarilo zistiť, jej súd uznesením XXC/XXX/ XXXX-XX J. X.X.XXXX ustanovil v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O. s. p. opatrovníčku; opatrovníčka sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložil žalobca. Dokazovanie vykonal výpisom z listu vlastníctva, nájomnou zmluvou, výzvou na odovzdanie bytu, mandátnou zmluvou vrátane jej dodatku, ako aj ostatnými písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Na liste vlastníctva č. XXXX C. Ú. A. je ako vlastník bytového domu súpisné č. XXXX G. O. O. Č.. C.-R. XXXX/XX, v ktorom sa má nachádzať byt, vypratania ktorého sa žalobca domáhal zapísané mesto A..
M. A. uzavrelo so žalovanou dňa 1.9.2011 pod č. XX/XX nájomnú zmluvu, ktorou na dobu určitú do 31.8.2012 prenechalo žalovanej do užívania nájomný byt Č.. XX v dome súpisné Č.. XXXX G. A. F.. Č.. XX Z. A..
Listom zo dňa 3.9.2012 žalobca vyzval žalovanú na odovzdanie bytu z dôvodu uplynutia dohodnutej doby nájmu bytu.
Podľa mandátnej zmluvy o výkone správy bytových domov a priľahlých zariadení Z. L. E. J. XX.X.XXXX, v znení jej V. Č.. X J. X.X.XXXX uzatvorenej medzi M. A. ako mandantom a žalobcom ako mandatárom, je mandatár oprávnený vo vlastnom mene a na účet mandanta okrem iného uplatňovať právo mandanta na vypratanie bytov (Č.. X, K. X J.).
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť.
Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je hmotnoprávnym základom vlastníckej žaloby, ktorú je oprávnený podať vlastník veci proti osobe, ktorá jeho vlastnícke právo narúša. Žaloba na vypratanie bytu je vlastníckou žalobou sui generis. Subjektom, ktorý je oprávnený k podaniu vlastníckej žaloby je iba vlastník veci. Ochrany svojho vlastníckeho práva sa môže domáhať iba on, toto jeho právo nie je možné previesť na iné osoby. Takéto osoby, ktoré nie sú vlastníkmi veci, preto nemôžu podať žalobu na ochranu vlastníctva iného svojím menom. Pripustiť v občiansko-právnych vzťahoch podobný postup by znamenalo poprieť zmysel ochrany vlastníckeho práva ako vecného práva absolútnej povahy pôsobiaceho voči všetkým ostatným subjektom univerzálne a majúceho svoj ústavný základ v čl. 11 Listiny základných práv a slobôd (obdobne Najvyšší súd Českej republiky pri totožnej právnej úprave v tejto veci ako je úprava v Slovenskej republike v rozsudku spis. zn. XXCdo XXXX/XXXX J. XX.X.XXXX).
Žalobca, ktorý nie je vlastníkom bytu a ktorý so žalovanou ani neuzavrel nájomnú zmluvu, nie je podľa názoru súdu subjektom oprávneným domáhať sa vypratania bytu, ktorý má podľa jeho tvrdenia bez právneho dôvodu užívať žalovaná. Na uvedenom nemení nič ani to, že medzi žalobcom a žalovaným je uzatvorená mandátna zmluva.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Mandántna zmluva je špecifickým inštitútom, jej účelom je zariaďovanie obchodných záležitostí za odplatu a mandatára oprávňuje k uskutočňovaniu dohodnutých právnych úkonov v mene mandanta, t. j. nie v mene vlastnom.
Ak žalobca vo svojom vlastnom mene domáhal sa vypratania bytu, ktorý je vo vlastníctve M. A., mal súd za to, že k podaniu žalobného návrhu nebol aktívne vecne legitimovaným. Z uvedeného dôvodu súd žalobný návrh, ako je uvedené vo výroku rozsudku, zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli, úspešná žalovaná náhradu trov nežiadala, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).