Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/151/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov C. C., nar. XX. X. XXXX, bytom G., Š. XXXX/XX a I. C., nar. X. X. XXXX, bytom G., G. XXXX/X, zast. JUDr. Oľga Líšková, AK Poprad, Štefánikova 882/39, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Maloletá E. C. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky C. C., bytom G., Š. XX.

Otec maloletého dieťaťa, I. C., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Viktórie sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2013, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Návrh na úpravu styku súd v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky C. C. na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Viktórii na tom skutkovom základe, že s manželom - otcom maloletého dieťaťa, matka v súčasnosti nežije v spoločnej domácnosti. V predmetnom návrhu, ako aj vo svojej výpovedi matka dieťaťa uviedla, že dieťa pochádza z manželského vzťahu. Do apríla 2012 žili spoločne s manželom v podnájme v jednoizbovom byte. Následne však došlo k vzájomným konfliktom, podľa názoru matky maloletého dieťaťa, spôsobené starou matkou dieťaťa zo strany otca a z týchto dôvodov odišla s maloletou E. odišla bývať späť k svojim rodičom. Momentálne žije spolu s maloletým dieťaťom u svojich rodičov v štvorizbovom dvojgeneračnom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov. Má k dispozícii samostatnú izbu, užíva celý byt. Maloletá E. navštevuje materskú škôlku, za stravné sa hradí 20,- eur mesačne a poplatok v škôlke činí 10,- eur. Dieťa je zdravé, trpí bežnými detskými ochoreniami. Zároveň matka uviedla, že vzhľadom k svojej finančnej situácii sa nepodieľa na nákladoch na domácnosť. Momentálne je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez možnosti poberania dávky hmotnej núdzi, nakoľko je riešená spoločne so svojím manželom.

Na pojednávaniach matka maloletej uviedla, že z jej pohľadu by bolo najideálnejšie, aby s otcom dieťaťa obnovili spolužitie a mohli sa spoločne starať o maloleté dieťa. Dieťa má rado svojho otca a teší sa na neho. V predchádzajúcom období sa stávalo, že manžel požíval aj alkoholické nápoje a matka dieťaťa mu dohovárala, aby alkohol nepožíval. Dieťa je v škôlke dobre adaptované a do škôlky chodieva rado. Matka poukázala aj na tú skutočnosť, že jej starostlivosť je dobrá, o čom svedčia aj predložené lekárske správy a správy z psychologického vyšetrenia maloletej. Zároveň matka uviedla, že z Úradu práce poberá len rodinné prídavky na maloletú. Manžel prispieva na výživné na dieťa v sume 50,- eur mesačne a na výživnom nemá žiaden dlh.

Splnomocnená zástupkyňa otca maloletého dieťaťa, C.. J. C., vo svojich výpovediach poukazovala na nedostatočnú starostlivosť zo strany matky, nakoľko dieťa vyrastá pri svojej matke a pri jej rodičoch, ktoré nie je vhodným výchovným prostredím pre maloleté dieťa. V tejto rodine sa často vyskytuje nepokoj, krik a dieťa nemá riadne vytvorené podmienky pre svoj riadny a zdravý vývoj. Aj z týchto dôvodov jej syn nezvládol situáciu a napriek tomu, že sa toto snažili vyriešiť podnájmom v jednoizbovom byte, ktorý hradila stará matka, jej syn sa následne psychicky zrútil. Boli na neho vytvárané veľké tlaky zo strany rodiny. Vstával v noci k maloletému dieťaťu, pričom chodil do práce a okrem toho pomáhal v rodine. Z jej strany bolo aj opakovane oznámené obom rodičom dieťaťa, že potrebujú pomoc, a to aj psychologickú a psychiatrickú. Podľa jej názoru matka dieťaťa nebola samostatne pripravená na to, aby zvládla riadnu starostlivosť u dieťa a už vôbec nie v rodine, kde nie sú vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o dieťa. Taktiež uviedla, že aj naďalej by chcela v danej situácii pomôcť. Od uvedených incidentov, kedy došlo v apríli 2012 ku konfliktom, sa nesmú s dieťaťom stretávať. Jej syn sa stretáva s dieťaťom mimo tejto rodiny, za prítomnosti matky, väčšinou vonku, avšak nie je dovolené ani otcovi dieťaťa, ani jej a ani krstnej matke dieťaťa, aby sa mohli s maloletou stretnúť. Poukázala aj na závery lekárskych posudkov, vo vzťahu k svojmu synovi, otcovi maloletého dieťaťa, že je pre neho najvhodnejšie, aby bol v kľudnom prostredí, aby nebol vystavený stresom a aby mohla liečba dobre prebiehať. Zároveň uviedla, že v máji 2012 uhradila 265,- eur, v čom bol zahrnutý aj rodičovský príspevok a rodinné prídavky a výživné, následne posielala výživné vo výške 48,54 eur mesačne. Za škôlku hradí všetky poplatky jej syn, a to vo výške 30,- eur mesačne. Takisto hradí životnú poistku svojej dcére a manželke celkovo vo výške 40,- eur.

Na poslednom pojednávaní splnomocnená zástupkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, v priebehu uplynulého roku bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky vo výške 300,- eur mesačne. Práceneschopnosť bola ukončená k 1.12.2012 a od uvedeného času nastúpil späť do zamestnania vo firme K., D.. O.. M.. E. D.. Za mesiac december 2012 a január 2013 mal približne výplatu okolo 280,- eur. V súčasnosti by sa mal jeho zárobok už pohybovať v sume okolo 400,- eur mesačne. Otec dieťaťa žije s ňou v spoločnej domácnosti, prispieva jej na stravu a bývanie v sume 200,- eur. Maloletej otec zakupuje aj veci navyše, z príležitosti karnevalu jej zakúpil masku v hodnote 40,- eur. Občas jej zakúpi ošatenie, darčeky, či už na Vianoce, Mikuláša a podobne.

Právna zástupkyňa otca dieťaťa uviedla, že vzhľadom k momentálnej situácii, aká v rodine je, súhlasia s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, navrhujú však, aby bol určený aj styk s maloletým dieťaťom, a to tak, aby bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou E. každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 14,30 hod. do 18,00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne v materskej škôlke, a odovzdá ho v uvedený čas a hodinu pred vchodom matky a zároveň žiadala, aby sa mohol stýkať s maloletou E. každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 14,30 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne v materskej škôlke a odovzdá ho v uvedenom čase pred vchodom bydliska matky.

Kolízny opatrovník vzhľadom k prednesu právnej zástupkyne otca navrhol, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a aby bolo určené výživné zo strany otca a pokiaľ sa týka styku s maloletým dieťaťom, toto navrhol vylúčiť na samostatné konanie, nakoľko je potrebné vo veci doplniť dokazovanie. Ďalej poukázal na jednotlivé správy zo šetrenia pomerov, referátu poradensko-psychologických služieb, správy zo škôlky, ako aj od detského ošetrujúceho lekára.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloleté dieťa pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorí od apríla 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Do uvedeného času žili v podnájme v jednoizbovom byte, pričom neskôr dochádzalo ku konfliktom a v dôsledku týchto konfliktov sa matka s maloletou presťahovala naspäť k svojim rodičom do dvojgeneračného bytu. Otec maloletej v súčasnosti žije u svojej matky, C.. J. C..

Maloleté dieťa je v súčasnosti v starostlivosti matky a otec dieťaťa hradí na dieťa výživné vo výške 48,54 eur. Okrem výživného dieťaťu zakupuje darčeky z príležitosti sviatkov, z príležitosti vystúpenia v škôlke a podobne. Matka je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, bez možnosti poberania dávky v hmotnej núdzi, nakoľko je doposiaľ stále riešená s manželom, ktorý má riadny príjem. Poberá rodinné výdavky vo výške 23,10 eur. Otec dieťaťa bol v priebehu uplynulého roku práceneschopný, poberal nemocenské dávky v sume okolo 300,- eur mesačne. Práceneschopnosť bola ukončená k 1.12.2012 a od uvedeného času nastúpil do práce vo firme K., s. r. o. , E. D., kde jeho príjem za mesiace december a január predstavoval okolo 280,- eur a v súčasnosti jeho príjem činí okolo 400,- eur mesačne. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

Zo správy o šetrení rodinných pomerov vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletou býva u svojich rodičov v štvorizbovom dvojgeneračnom byte. Matka má vlastnú izbu, kde má maloletá svoju postieľku, hračky, ošatenie a aj priestor na hranie. Matka sa o svoju dcéru stará primerane k svojim možnostiam. Aj počas viacerých návštev, ktoré sa uskutočnili zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v G., bolo zistené, že pri starostlivosti o maloletú Viktóriu matka nevykazuje žiadne nedostatky, dieťa bolo vždy počas návštevy pokojné, v prítomnosti matky pôsobilo spokojne, bolo zjavné, že dieťa má k matke vytvorený silný citový vzťah. Taktiež, pokiaľ sa týka správy od ošetrujúcej lekárky, je zrejmé, že o maloleté dieťa je zo strany matky dobre postarané. Dieťa riadne navštevuje ambulanciu, najčastejšie za prítomnosti oboch rodičov, je riadne zaočkované, a nie sú zistené žiadne nedostatky v zdravotnej starostlivosti. Ďalej zo správy psychologického vyšetrenia vyplýva, že starostlivosť o dieťa je toho času dobrá, dieťa nestráda ani po psychickej, ani po fyzickej stránke. Mentálne aj motorické schopnosti dieťaťa zodpovedajú veku dieťaťa. Správa zo škôlky taktiež dokazuje, že dieťa je riadne adaptované v materskej škôlke, jej správanie sa nevymyká z rámca správania ostatných detí.

Zo správy z vykonaného pohovoru na referáte poradensko-psychologických služieb vyplýva, že s manželmi bola uskutočnená párová konzultácia zameraná na zistenie vzájomného vzťahu a možnosti obnovenia spolužitia. Splnomocnená zástupkyňa otca dieťaťa - stará matka dieťaťa C.. J. C., upozornila psychologičky na psychiatrickú diagnózu svojho syna a taktiež vyjadrila pochybnosti o psychickom stave matky dieťaťa. Zo správy z vykonaného pohovoru bolo zistené, že sa jedná o štvorročné manželstvo, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa. Manželia od apríla 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Taktiež zo strany otca bolo na tomto pohovore uvedené, že manželku považuje za dobrú matku, má ju rád, ako aj ich dcéru a na spôsobe ich spolužitia nechce nič meniť. Bolo zistené, že aj matka maloletej má rada manžela, má záujem na obnovenie spolužitia a na tom, aby spoločne vychovávali svoju dcéru. Psychologičky uviedli, že očakávania manželov od vzťahu, ich túžba po zmene a nasadenie zachrániť manželstvo sú vnímané úplne rozdielne. V tomto štádiu nedokážu posúdiť možnosť obnovy manželského spolužitia.

Z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky otca maloletého dieťaťa vyplýva, že psychický stav otca je plne kompenzovaný, je v remisii a je schopný starať sa o maloleté dieťa. Toto bolo potvrdené aj všeobecným lekárom otca maloletého dieťaťa.

Z výpovede svedkov, navrhnutých splnomocnenou zástupkyňou otca maloletej, a to: E. D., L. O., S. O. a Ing. W. Č., mal súd preukázané, že v čase, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti v podnájme, v jednoizbovom byte, ktorý zabezpečila stará matka maloletej zo strany otca, bolo počuť často krik, ženské hlasy. Svedkovia uvádzali, že aj maloleté dieťa zvyklo v noci kričať, čo mohlo narušiť aj jeho nervový systém, preto aj jeden zo svedkov sám upozornil starého otca maloletého dieťaťa, aby s týmto krikom rodina prestala. Ďalší svedkovia uvádzali, že v noci bolo počuť ženské výkriky, následne aj krik maloletého dieťaťa, ktoré v noci plakávalo a v tejto súvislosti bolo počuť aj starú matku maloletého dieťaťa, ako tíši dieťa.

Z výpovede svedka B. C. bolo zistené, že niekedy aj v nočných hodinách zavolal otec dieťaťa, že je u nich znovu krik a hystéria, a že je potrebné riešiť danú situáciu, a preto spolu s mamou svedok prišiel k rodičom dieťaťa a snažil sa upokojiť situáciu. Niekedy sa to stávalo aj jeden- až dvakrát počas dvoch týždňov. Zároveň svedok uviedol, že pokiaľ sa týka abstinencie otca maloletého dieťaťa, počas vzťahu s matkou maloletej, tento abstinoval, nevypil si a až po rozchode začal užívať alkohol. Matku nevidel pri užívaní alkoholických nápojov.

Z výpovede svedkov I. C. a R. C. - starých rodičov maloletej zo strany matky, bolo uvedené, že matka sa o dieťa riadne stará, vodieva ho do škôlky, oblieka ho, dieťa je v poriadku, je čisté, upravené. Taktiež starí rodičia majú veľmi radi svoju vnučku. V čase, keď ešte s nimi žil v spoločnej domácnosti, potvrdili, že otec maloletej sa o dieťa riadne staral, vedel vykonať okolo neho všetky úkony a prispieval im na domácnosť, najprv 135,- eur mesačne a neskôr 150,- eur a na záver 170,- eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zo strany matky je o dieťa riadne postarané, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Toto bolo potvrdené aj správami so škôlky, správou od lekára, správou z psychologického vyšetrenia, ako aj častými návštevami zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v G.. Dieťa chodí do škôlky čisté a upravené, jeho správanie je v norme, má primeraný zdravotný stav. Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa uviedla, že v súčasnosti súhlasí s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Preto aj súd zveril maloletú Viktóriu do starostlivosti matky C. C., bytom G., Š. XX.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Pokiaľ sa výšky výživného, súd vychádzal z príjmu na strane otca, ktorý v súčasnosti predstavuje okolo 400,- eur mesačne. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na domácnosť sumou 200,- eur mesačne. Okrem toho hradí škôlku - stravné a školné vo výške 30,- eur mesačne. Vzhľadom k príjmu na strane otca, súd tohto zaviazal prispievať výživným na maloletú E. vo výške

100,- eur mesačne, a to počnúc dňom 1.3.2013, nakoľko dovtedy si otec riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, aj v čase, keď bol poberateľom nemocenských dávok prispieval na dieťa sumou 50,- eur mesačne a okrem toho platil dieťaťu škôlku. Takto stanovené výživné zodpovedá aj potrebám maloletého dieťaťa. Navyše matka si zatiaľ nemohla uplatniť dávku v hmotnej núdzi, jej príjem tvorili len rodinné prídavky vo výške 23, - eur a výživné vo výške cca 50,- eur mesačne zo strany otca.

Matka žiadala vo svojom návrhu, aby otec prispieval výživným od 1.5.2012, a to vo výške 100,- eur mesačne. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec si primerane plnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to aj v čase, keď bol poberateľom nemocenských dávok, tak ako už bolo vyššie spomenuté, vo výške cca 50,- eur mesačne a poplatky za škôlku, a preto súd v tejto prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Pokiaľ sa týka úpravy styku, ktorého návrh bol podaný priamo v zápisnici z pojednávania dňa 5.3.2013, súd v tejto časti o úprave styku vylúčil na samostatné konanie, pretože v tomto smere je potrebné ďalšie dokazovanie, a to eventuálne aj nariadením znaleckého posudku, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode.

O trovách konania rozhodol podľa , pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa §-u 205 ods. 1 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.