Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/186/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci navrhovateľa: EuroCoffee s.r.o., so sídlom 926 01 Sereď, Trnavská cesta 813, IČO: 45 950 938, proti odporcovi: TECHNOSTAV, s.r.o., so sídlom 925 53 Pata, Nitrianska 248, IČO: 36 250 660, o zaplatenie 2 454,99 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 107,03 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Súd vzájomný návrh odporcu zamieta.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 4.8.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu finančnú čiastku 2 454,99 Eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.4.2011 mu bola spoločnosťou F.M.S. Invest s.r.o. postúpená pohľadávka v žalovanej výške. Pohľadávka postupcovi mala vzniknúť voči odporcovi tak, že medzi postupcom a odporcom existoval nájomný vzťah, založený Nájomnou zmluvou zo dňa 1:5.2007 v zmysle ktorej postupca užíval na účely podnikania nebytové priestory vo vlastníctve odporcu. Uplatnená pohľadávka pritom pozostáva z neoprávnenej fakturácie za spotrebu elektrickej energie za obdobie od mája 2007 do februára 2011 v celkovej výške 1 478,14 Eur ako aj z neoprávnenej fakturácie za spotrebu plynu za obdobie od mája 2007 do februára 2011 v celkovej sume 568,75 Eur. Uvedené čiastky mali podľa názoru navrhovateľa predstavovať bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa mal obohatiť odporca, nakoľko postupcovi podľa tvrdení navrhovateľa nefakturoval reálnu spotrebu uvedených energií. Ďalšou zložkou mala predstavovať fakturovaná fixná platba za hlavný plynomer vo výške 8,5 Eur mesačne, táto čiastka mala predstavovať bezdôvodné obohatenie odporcu, nakoľko išlo o platbu za hlavný plynomer, na ktorý boli napojení ďalší dvaja odberatelia, pričom podľa názoru navrhovateľa sa táto platba mala deliť aj medzi ďalších odberateľov a to po 1/3-tine. Celkovo mal postupca podľa tvrdení navrhovateľa zaplatiť na fixných platbách za hlavný plynomer čiastku 380,- Eur, pričom podľa jeho názoru z tejto čiastky mal skutočne uhradiť iba 127,- Eur, čiže 1/3 z tejto čiastky. Rozdiel, ktorý navrhovateľ považoval za bezdôvodné obohatenie teda predstavuje sumu 253,- Eur bez DPH (301,07 Eur s DPH).

Poslednú časť uplatneného nároku vo výške 107,03 Eur predstavuje zľava na nájomnom za 6 pracovných dní od 23.12.2010 do 31.12.2010, počas ktorých podľa tvrdení navrhovateľa nemal postupca možnosť prenajaté priestory užívať a to z dôvodu ich uzamknutia, ktoré vykonal odporca a ktoré odôvodnil čerpaním dovolenky.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s nim nesúhlasil pričom udával, že postupca - prenajímateľ spoločne s odporcom vykonával odpočty meračov energií a za dodané energie riadne platil, pričom počas celej doby nájmu nevzniesol žiadne námietky ohľadne oprávnenosti fakturácie čo do výšky. Čo sa týka uplatnenej zľavy na nájomnom odporca zaujal stanovisko, že objekt bol uzatváraný každoročne počas vianočných sviatkov, pričom poukázal na nájomnú zmluvu, podľa ktorej bol postupca povinný a oprávnený zdržiavať sa v objekte iba v pracovnom čase prenajímateľa.

Písomným podaním zo dňa 2.11.2011 navrhovateľ taktiež vzniesol vzájomný návrh voči navrhovateľovi a to vo výške 3 638,45 Eur a to z dôvodu neuhradených faktúr za užívanie nebytových priestorov odporcu za obdobie február až apríl 2011, ktoré na základe nájomnej zmluvy s odporcom užíval postupca pohľadávky navrhovateľa, pričom celková výška faktúr predstavuje sumu 1 219,85 Eur. Ďalšou zložkou vzájomného návrhu predstavuje neuhradená faktúra za spotrebu energií za mesiac február 2011 v sume 368,60 Eur. Poslednou zložkou vzájomného návrhu sú náklady, ktoré vznikli odporcovi po odovzdaní nebytových priestorov postupcom, ktoré neboli odovzdané v pôvodnom stave, pričom odporca musel vykonať vybúranie podláh, odstrániť stropnú konštrukciu a vyviesť stavebnú suť. Z tohto dôvodu mu mali vzniknúť náklady vo výške 2 050,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a na základe takéhoto dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci :

Medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou F.M.S. Invest s.r.o. ako nájomcom došlo dňa 1.5.2007 k podpisu Zmluvy o nájme nebytových priestorov. V zmysle tejto zmluvy sa odporca zaviazal nájomcovi prenechať do užívania špecifikované nebytové priestory, pričom nájomca bol povinný v zmysle čl. IV. zmluvy uhrádzať okrem dohodnutého nájomného aj ostatné náklady na energie spotrebované vo výrobných priestoroch. Náklady na tieto energie mali byť podľa zmluvy fakturované po odpísaní všetkých podružných meračov za predošlý mesiac nájmu. Na základe uvedenej zmluvy odporca fakturoval za obdobie od mája 2007 do februára 2011 spotrebu elektrickej energie v objeme 9 819 kWh. Za dodávku plynu za obdobie od mája 2007 do februára 2011 fakturoval odporca nájomcovi spotrebu v objeme 11 522 m3 plynu. Všetky čiastkové faktúry ktorými došlo k vyfakturovaniu spotrieb elektrickej energie a plynu nájomca uhradil, pričom v konaní nebolo preukázané, že by voči spôsobu fakturácie a výške vzniesol reklamácie, alebo námietky. Taktiež nájomca - postupca uhrádzal pravidelne mesačne fixnú platbu za hlavný plynomer vo výške 8,50 Eur mesačne, čo vyplýva z predložených faktúr, ktoré vystavoval odporca nájomcovi.

V mesiaci december 2010 oznámil listom odporca nájomcovi, že objekt tvoriaci predmet nájmu bude v dňoch 23.12.2010 až 2.1.2011 uzavretý. Na to reagoval nájomca žiadosťou zo dňa 15.12.2010, ktorou požiadal odporcu o sprístupnenie prenajatých priestorov aj počas obdobia, kedy mali byť tieto uzavreté.

Dňa 28.2.2011 došlo k odstúpeniu o nájme nebytových priestorov ako aj k vyprataniu týchto priestorov, pričom následne listom zo dňa 23.3.2011 požiadal nájomca - postupca odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia a uplatnil si zľavu na nájomnom s rovnakým odôvodnením, aké uvádza navrhovateľ v svojom písomnom návrhu. Následne zmluvou zo dňa 11.4.2011 postúpil nájomca svoju pohľadávku písomnou zmluvou na navrhovateľa, pričom v rovnaký deň túto skutočnosť oznámil odporcovi.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danom prípade súd na základe návrhu navrhovateľa musel ako primárnu otázku podstatnej časti nim uplatneného nároku vyriešiť otázku, či sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor postupcu. Bezdôvodné obohatenie podľa tvrdenia navrhovateľa pritom malo vyplývať z toho, že postupca plnil bez právneho dôvodu navrhovateľovi, pričom toto plnenie malo spočívať v úhradách za elektrickú energiu a plyn, ktoré v skutočnosti nájomca neodobral. Na preukázanie tejto skutočnosti bolo nevyhnutné, aby navrhovateľ preukázal, že nájomca na základe faktúr vystavených navrhovateľom uhradil taký objem energií, ktoré v skutočnosti neodobral. Po vykonanom dokazovaní súd zaujal stanovisko, že v tejto časti navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súdu bezpochyby nepreukázal, že jeho právny predchodca, ktorý bol nájomcom nebytových priestorov na základe faktúr, uhradil v období máj 2007 až február 2011 energie, ktoré v skutočnosti neodberal. V danom prípade súd ako dôkazy preukazujúce skutočný odber energií neuznal fotografie jednotlivých meračov, nakoľko z nich nie je zrejmé, v akom čase tieto fotografie boli vyhotovované a aké merače sú na nich zachytené. Taktiež súd za takýto dôkaz nepovažoval odovzdajúci protokol výrobných priestorov zo dňa 28.2.2011, ktorý je za nájomcu - postupcu podpísaný G. W., pričom z výpisu z Obchodného registra nájomcu vyplýva, že G. W. nikdy nebol konateľom nájomcu a v konaní taktiež nebolo preukázané, že by bol vybavený plnou mocou od nájomcu k takémuto úkonu. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že odovzdávajúci protokol bol podpísaný dňa 28.2.2011 a má v ňom byť zachytený konečný stav jednotlivých meračov ku dňu 22.2.2011. Súdu však nie je zrejmé a ani v konaní nebolo preukázané, aký bol počiatočný stav, od ktorého bol vypočítaný konečný stav meračov, nakoľko súdu nebol preukázaný listinný ani žiadny iný dôkaz, ktorý by bol vyhotovený v reálnom čase, t.j. k 2.5.2007 a z ktorého by vyplývalo, aký bol počiatočný stav jednotlivých meračov. Z tohto dôvodu nebolo možné podľa názoru súdu zistiť reálnu spotrebu energií a z tohto dôvodu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na strane jeho právneho predchodcu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by spočívalo v plnení bez právneho dôvodu nad rámec uzavretej zmluvy.

Súd taktiež považuje za potrebné poznamenať, že právny predchodca navrhovateľa v priebehu nájmu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a ako sám navrhovateľ udával, nevykonával kontrolu spotreby energií. K tomuto stanovisku dospel súd na základe toho, že v priebehu celého konania nebol produkovaný jediný dôkaz z ktorého by vyplývalo, že právny predchodca navrhovateľa, nájomca a postupca reklamoval vystavené faktúry, resp. sumy v nich uvedené.

Čo sa týka bezdôvodného obohatenia v časti fixných platieb za hlavný plynomer. Tieto právny predchodca navrhovateľa, nájomca nehnuteľnosti pravidelne uhrádzal na základe vystavených faktúr. Je pravdou, že tieto platby neboli realizované na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov. Podľa názoru súdu je však zo všetkých okolností prípadu ako aj z toho, že táto suma je na jednotlivých faktúrach zreteľne označená vyplýva, že v tejto časti došlo medzi odporcom ako prenajímateľom a nájomcom nebytových priestorov k osobitnej dohode, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa tieto platby uhrádzal. Z tohto dôvodu nie je možné považovať ani túto časť uplatneného nároku za bezdôvodné obohatenie na strane odporcu.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako aj z obsahu a účelu zákonných ustanovení upravujúcich inštitút postúpenia pohľadávky má súd za to, že zákonom prípustné je postúpenie iba existujúcej pohľadávky. V danom prípade však z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tej časti, že by nepochybne preukázal, že na základe postúpenia nadobudol existujúcu pohľadávku. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd zistený skutkový stav vyhodnotil tak, že postupca postúpil na navrhovateľa neexistentnú pohľadávku, preto súd musel v časti bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v neoprávnenom prijatí plnenia za energie zamietnuť.

Podľa nájomca nie je povinný platiť nájomné pre vady veci ktoré nespôsobil nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom.

Podľa ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu nájomného.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd navrhovateľovi priznal voči odporcovi právo na zaplatenie zľavy na nájomnom vo výške 107.03 Eur a to z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo a odporca to žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil, že počas 6 pracovných dní od 23.12:2010 do 31.12:2010 nemohol právny predchodca navrhovateľa prenajaté nebytové priestory užívať a to z dôvodu, že odporca ako to vyplýva z jeho oznámenia o uzavretí objektu, čerpal dovolenku. Výška zľavy ktorú si právny predchodca navrhovateľa pred postúpením pohľadávky navrhovateľovi uplatnil u odporcu písomne listom zo dňa 23.3.2011 pritom vychádza z celkovej výšky dohodnutého nájomného, ktorá predstavuje denne 14,99 Eur bez DPH, čo pri 6 pracovných dňoch vrátane DPH predstavuje čiastku 107.03 Eur. Tento uplatnený nárok súd navrhovateľovi priznal, nakoľko sa nemohol stotožniť s obranou odporcu, že zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.5.2007 v znení jej dodatku zo dňa 1.3.2008 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - nájomca má právo nebytové priestory užívať počas pracovnej doby odporcu. Žiadne takéto zmluvné dojednanie však zmluva zakladajúca právny vzťah medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa - nájomcom neobsahuje. Z obsahu zmluvy naopak vyplýva, že nájomca mal právo nehnuteľnosť užívať dohodnutým spôsobom, avšak bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Uzamknutím areálu v ktorom sa nachádzal predmet nájmu, odporca podľa názoru súdu spôsobil, že právny predchodca navrhovateľa nemohol priestory užívať v súlade so zmluvou a preto mu podľa názoru súdu prináleží zľava z nájomného a to v rozsahu úhrady nájomného za 6 pracovných dní.

Čo sa týka vzájomného návrhu vo výške 3 638,45 Eur, ktoré si odporca uplatnil podaním zo dňa 2.11.2011 voči odporcovi, aj v tejto časti súd návrh odporcu zamietol a to z dôvodu, že navrhovateľ nie je osobou pasívne legitimovanou, nakoľko medzi nim a odporcom nebola preukázaná existencia zmluvného vzťahu. Zmluvný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 1.5.2007 vznikol medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou F.M.S. Invest s.r.o.. Účastníkom tohto zmluvného vzťahu nikdy nebol navrhovateľ, preto nie je osobou pasívne legitimovanou, ktorej by svedčala zákonná povinnosť plniť nároky vzniknuté navrhovateľovi z uvedenej zmluvy. Navrhovateľ taktiež nie je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného nájomcu.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokových vetách tohto rozhodnutia a to na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. Súd sám ďalšie dokazovanie nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe výsledkov sporového konania súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci mali neúspech v prevažnej časti nimi uplatneného nároku , pretože či už návrh navrhovateľa ako aj vzájomný návrh odporcu boli v prevažných častiach zamietnuté. Úspech navrhovateľa a to v časti 107,03 Eur považoval súd vzhľadom na zamietnutý rozsah pohľadávky za nepatrný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.