Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-95-2012.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/95/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v Bratislave, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa: Z. R.X., U. W. X, X., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Okresný súd Pezinok, M. R. Štefánika 40, Pezinok, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 10.04.2012 domáhal sa neplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 6NcC 16/2003 zo dňa 20.11.2003 s odôvodnením, že súd protizákonným konaním porušil zásady dôstojnosti súdneho konania.
Súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania uznesením č.k. 45C 95/2012-28 zo dňa 06.11.2012.
Navrhovateľ v doplnenom návrhu zo dňa 26.11.2012 označil za odporcu Okresný súd Pezinok, ktorý mu spôsobil škodu vo výške 474,53 eur a to z dôvodu nevydania predbežného opatrenia v roku 1999. V podaní ďalej uviedol, že pôvodne bola vec vedená na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. 15Nc 137/2000, ktorý postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III. Vo veci súd rozhodol uznesením č.k. 6NcC 16/2003 zo dňa 20.11.2003 ktorým bolo podanie navrhovateľa odmietnuté, ktoré však nemal doručené a žiadal, aby vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave. Uvedenú skutočnosť považoval za porušenie základných princípov pri postupe súdov a ich kompetencii.
Odporca žiadal návrh na náhradu škody ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu s uvedením, že Okresný súd Pezinok nie je v uvedenej právnej veci pasívne legitimovaný. V návrhu ďalej uviedol, že na bývalom Okresnom súde Pezinok bola uvedená právna vec vedená pod sp. zn. 15Nc 137/2000, ktorá bola dňa 20.08.2003 postúpená na Okresný súd Bratislava III, a konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 6NcC 16/2003 a uznesením sp. zn 6NcC 16/2003 zo dňa 20.11.2003 bolo odmietnuté podanie navrhovateľa, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2004. Po zriadení Okresného súdu Pezinok v roku 2008 uvedená právna vec neprešla na novo zriadený Okresný súd Pezinok z Okresného súdu Bratislava III, z dôvodu, že bola právoplatne skončená uznesením zo dňa 20.11.2003.
Navrhovateľ sa nedostavil na pojednávanie na ktoré bol riadne a včas predvolaný, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, žiadal súd, aby konal v neprítomnosti navrhovateľa. Odporca sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu neodkladných pracovných povinností. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 6NcC 16/2003 súd zistil, že na Okresný súd Pezinok dňa 21.08.2000 podal navrhovateľ Z. R. proti odporcovi Okresnému súdu Pezinok, návrh o náhradu škody spôsobenú nevydaním predbežného opatrenia (parc. č. 1593) vo výške 14.236,- Sk (472,55 eur), z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, vec bola vedená pod sp. zn. 15Nc 137/2000.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8NcC 6/03-10 zo dňa 06.05.2003 boli sudcovia Okresného súdu Pezinok vylúčení z prjednávania a rozhodovania tejto veci a Krajský súd vec prikázal Okresnému súdu Bratislava III. Okresný súd Pezinok dňa 20.08.2003 postúpil spis Okresnému súdu Bratislava III, vec bola vedená pod sp. zn. 6NcC/16/2003.
Okresný súd Bratislava III, uznesením č.k. 6NcC 16/2003-21 zo dňa 20.11.2003 podanie navrhovateľa zo dňa 21.08.2000 odmietol. Pošta Košice 1 v reklamačnom konaní zistila, že doporučenú zásielku v uvedenej veci prevzal Z. R. dňa 16.01.2004, na adrese W. X, X. (dodacia Pošta I) zásielku prevzal adresát osobne. Uznesenie č.k. 6NcC 16/2003-21 zo dňa 20.11.2003 nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2004.
Z. R. v podaní zo dňa 20.03.2012 žiadal ukončiť spor sp. zn 6NcC 16/2003 a doručiť uznesenie o odmietnutí podania s uvedením kedy a na akú adresu bolo uznesenie odoslané. Okresný súd Bratislava III dňa 21.03.2012 oznámil navrhovateľovi, že uznesenie bolo doručované na adresu W. X, X., ktoré dňa 16.01.2004 osobne prevzal na Pošte Košice I.
Navrhovateľ dňa 10.04.2012 podal žalobu o neplatnosť uznesenia 6NcC 16/2003 z dôvodu, že Okresný súd Bratislava III protizákonným konaním porušil zásady dôstojnosti súdneho konania a žiadal presunúť vec na Krajský súd v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave dňa 07.09.2012 vrátil spis sp. zn. 6NcC 16/2003 Okresnému súdu Bratislava III bez rozhodnutia s uvedením, že dôvodom vrátenia spisu bolo podanie navrhovateľa z 10.04.2012, ktoré podľa obsahu nie je odvolaním proti uzneseniu č.k. 6NcC 16/2003-21 z 20.11.2003, ale ide o samostatný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti uznesenia. Z uvedeného dôvodu bola podaná reklamácia zápisu veci v oddelení 6NcC 16/2003,predseda Okresného súdu Bratislava III dňa 19.09.2012 súhlasil s podanou reklamáciou a vec bola náhodným výberom zapísaná do oddelenia 45C 95/2012.
Podľa § 27 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného od 01.07.2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 cit. zák., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 1, veta prvá cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
Podľa § 10 cit. zák., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 20 cit. zák., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Navrhovateľ sa v prejedávanej veci domáhal náhrady škody spôsobenej Okresným súdom v Pezinku nevydaním predbežného opatrenia v roku 1999 vo výške 474,53 eur ako ujmy za materiálnu škodu, z dôvodu nesprávneho úradného postupu vo veci sp .zn. 15 Nc 137/2000.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti Zák. č. 514/2003 Z.z., podľa § 27. ods. 2 cit. zák., t.j. pred 01.07.2004, súd posudzoval podľa doterajších predpisov podľa Zák. č. 58/1969 Zb.
Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 9 ods. 1 cit. zák. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného nároku na súde.
V danom prípade je pasívne legitimovaným účastníkom štát. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Túto spôsobilosť má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, ten kto nemá túto spôsobilosť tzv. právnu subjektivitu, môže byť účastníkom konania len vtedy, ak mu túto spôsobilosť priznáva zákon v zmysle § 19 O.s.p.
Štát je samostatným subjektom občiansko-právnych vzťahov podľa § 21 Obč. zák., je právnickou osobou, ktorý môže nadobúdať práva a povinnosti, je teda subjektom odlišným od štátnych orgánov, organizácií, od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy.
Súd preto dospel k záveru, že ak navrhovateľ odvodzoval zodpovednosť štátu za škodu mal ako odporcu označiť štát, podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. Okresný súd Pezinok nezodpovedá za záväzky štátu a domáhal sa tak náhrady škody voči subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný.
Súd ďalej uvádza, že pôvodná vec vedená na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. 15 Nc 137/2000 bola postúpená Okresnému súdu Bratislava III a vec bola vedená pod sp. zn. 6NcC 16/2003, ktorý Uznesením zo dňa 20.11.2003 č. k. 6 Nc C 16/03 - 21 podanie navrhovateľa odmietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2004. Krajský súd v Bratislave podanie navrhovateľa zo dňa 10.04.2012 /žaloba o neplatnosť uznesenia 6 Nc C 16/2003 zo dňa 10.04.2012/ nepovažoval za odvolanie proti uzneseniu z 20.11.2003 č.k. 6Nc C 16/03-21 ale za samostatnú žalobu, ktorú navrhovateľ doplnil v tom zmysle, že odporcom je Okresný súd v Pezinku, ktorou sa domáha náhrady škody spôsobenej nevydaním
predbežného opatrenia. Vychádzajúc z uvedených skutočností Okresný súd Pezinok nie je v uvedenej právnej veci pasívne vecne legitimovaným účastníkom.
V sporovom konaní je účastníkom konania ten, kto podal návrh na začatie konania na súde, koho navrhovateľ označil za odporcu. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť v zmysle § 5 O.s.p., z dôvodu, že táto poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, zo žiadnych ustanovení O.s.p., nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že odporca nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť.
Škoda ako objektívna právna kategória v súlade s ustálenou judikatúrou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na dosiahnutie predchádzajúceho stavu, a ušlý zisk je to, čo by mohol poškodený získať nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Musí byť medzi existenciou protiprávneho úkonu a vznikom škody daný vzťah príčiny a následku, pričom dôkazná povinnosť ohľadom existencie takéhoto vzťahu je vždy na poškodenom, ktorý si nárok na náhradu škody uplatňuje.
Zodpovednosť za škodu v zmysle cit. zákona je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna to znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 474,53 eur ako ujmy za materiálnu škodu spôsobenú nevydaním predbežného opatrenia, ktorú bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval a nepreukázal žiadnym listinným dôkazom.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku na náhradu škody navrhovateľom, predovšetkým z toho dôvodu, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody voči subjektu, ktorý nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nepovažoval návrh za dôvodný a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech ,náhradu trov konania si neuplatnil, v konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský
súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.