Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-149-2012.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/149/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. O.Ú., nar.: XX.XX.XXXX, mal. Q. O., nar.: XX.XX.XXXX a mal. Q. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa matky: Q. X., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Siladice č. XXX a otca: K. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E., O. č. XX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Súd zvyšuje výživné otcovi k mal. Q. zo sumy 90 eur na sumu 100 eur mesačne, k mal. Q. zo sumy 90 eur na sumu 100 eur mesačne a k mal. Q. zo sumy 90 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 8P/59/2009-39 zo dňa 06.10.2009.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2012 sa otec maloletých domáhal zníženia výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktoré spočívajú v znížení príjmov. Tieto boli za rok 2011 nízke. Pomery sa zmenili aj na strane matky maloletých, nakoľko v čase určenia vyživovacej povinnosti k maloletým v roku 2009 nepracovala, v súčasnosti však pracuje.
K návrhu otca sa písomným podaním zo dňa 31.01.2013 vyjadrila matka maloletých. Uviedla, že maloleté v roku 2013 nastúpia povinnú školskú dochádzku a v tejto súvislosti práve naopak, zvažovala podať návrh na zvýšenie výživného. Toto navrhuje zvýšiť na sumu 100 eur mesačne pre každú z maloletých počnúc právoplatnosťou rozsudku. Preto návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. Ako ďalej uviedla, otec má minimálne výdavky, čo sa týka maloletých. Navštevuje ich sporadicky, na narodeniny, meniny a atp. prispieva minimálne. K pomerom na svojej strane uviedla, že na materskej dovolenke bola 3 roky do 30.09.2009, pričom jej jediným príjmom bola materská a rodinné prídavky spolu v sume 264,91 eura mesačne. Od 01.10.2009 matka nastúpila do práce v Seredi, za ktorou prácou musí dochádzať. Poukázala tiež na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o tri deti, ale trojčatá, ktorým je potrebné všetko zakúpiť naraz, nemôže si vypomôcť napríklad tým, že by maloletým oblečenie a iné
veci starších detí použila aj pre deti mladšie. Záverom uviedla, že otec si súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletým neplní riadne a včas.
Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletých, obsahom súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 8P 59/2009, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 06.02.2013, správou Sociálnej poisťovne, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 04.02.2013, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa zo dňa 05.02.2013, výsluchom kolízneho opatrovníka, matky a otca, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Maloleté Q., Q. a Q. O., nar.: XX.XX.XXXX sú deťmi matky Q. X. a otca K. O.. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 6. októbra 2009, č.k.: 8P 59/2009 - 39 boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 90 eur mesačne pre každú z nich s účinnosťou od 01.08.2009 vždy k 15. dňu v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2009 do 30.09.2009 otec nemá. Rozsudok nadobubol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 19.11.2009.
Matka maloletých má okrem trojčiat ďalšie dve deti z predchádzajúceho vzťahu, z toho jedno je ešte maloleté. Býva v rodinnom dome, ktorý nemá s bývalým manželom vyporiadaný. Priateľa nemá. Do práce dochádza autom, nakoľko spoje nevyhovujú jej pracovnému času. Cestovné mesačne predstavuje 100 eur. Matka pobera príadvky na deti v sume 90,16 eura mesačne, príjem zo zamestnania má asi 450 eur mesačne v čistom, iný príjem nemá. Raz ročne poberá príspevok v sume 300 eur z titulu, že maloleté sú trojčatá. Výdavky na vedenie domácnosti spočívajú v platbách za elektrinu, vodu, plyn, miestne dane, nákup dreva na kúrenie, sú bežné.
Otec maloletých je vdovec, býva v rodinnom dome, ktorý vlastní spolu s plnoletými deťmi a maloletou A., voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. Otec je živnostníkom v odbore lesníctvo a okrem príjmu z podnikania je poberateľom vdoveckého dôchodku v sume 134,50 eura mesačne, prídavku na dieťa v sume 23,10 eura mesačne a sirotského dôchodku mal. A. v sume 115 eur mesačne. Výdavky na domácnosť spočívajú v platbách za elektrinu, vodu, plyn, miestne dane, otec tiež spláca dve stavebné pôžičky a leasing, sú bežné. Otec bol zamestnaný v JRD Kočín od februára 2012, potom odišiel za prácou do Nemecka, kde pracoval 2 x 5 týždňov. Príjem z tejto práce predstavoval 1.800 eur - 2.000 eur. Počas letných mesiacov si našiel prácu v Tatrách a stále je aj živnostníkom. Opäť by mal odísť za prácou do Nemecka.
Maloleté sú zdravé, mal. Q. navštevuje alergológa a na podporu imunity je potrebné jej mesačne zakúpiť lieky. Krúžky nenavštevujú z finančných dôvodov. Momentálne sú maloleté v predškolskej triede v rámci materskej školy. Výdavky majú maloleté na stravu v škôlke, školné na rok 2012/2013 sa neplatilo, nakoľko sú v predškolskej triede, avšak platilo sa zápisné. Maloletým bolo potrebné zakúpiť školské pomôcky, matka tiež platí maloletým poistenie a poplatok za uchovanie pupočníkovej krvi. Inak majú bežné výdavky primerané ich veku.
Podľa § 62 ods. 1 ZOR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZOR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvej vety ZOR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 52 ods. 5 ZOR, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZOR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 76 ods. 1 ZOR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 163 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návh na zníženie výživného nie je dôvodný, práve naopak je v záujme maloletých, aby otec na ich výživu prispieval vyššou sumou ako doposiaľ.
Ako súd zistil z vykonaných dôkazov, rodičia maloletých máju okrem nich vyživovaciu povinnosť každý ešte k jednému maloletému. O svoje domácnosti sa starajú sami, obaja majú príjem zo zamestnania (živnosti), sú zdraví, výdavky na domácnosť sú bežné. Súd z úradnej povinnosti skúma odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a týmto potrebám na druhej strane musí zodpovedať vyživovacia povinnosť rodičov. Rodičia sú povinní vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, aby z neho bolo možné maloletým ich potreby zabezpečiť. Výdavky maloletých detí sú prvoradé a majú prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, kto sa o maloleté osobne stará a povinnému rodičovi (tomu, ktorý sa o maloleté osobne nestará) určuje vyživovaciu povinnosť aj s ohľadom na túto skutočnosť. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých dosahovať príjem z práce zo zahraničia, ktorý dosahoval v predchádzajúcom období aj naďalej. Skutočnosť, že v predchádzajúcom zdaňovacom období boli príjmy zo živnosti otca nižšie nič nemení na tom, že je v jeho silách dosahovať taký príjem (z práce zo zahraničia), aby maloletým spoluzabezpečil minimálne ich základné životné potreby. Neuniklo pozornosti súdu, že otec maloletých je samoživiteľ a má ešte jednu vyživovciu povinnosť, avšak obdobná situácia je aj na strane matky maloletých. Tiež má vyživovaciu povinnosť ešte k jednému maloletému dieťaťu, pričom je samoživiteľkou a výživné od otca maloletej dostáva nepravidelne, prípadne vôbec. Na strane otca, ktorý je poberateľom vdoveckého dôchodku (aj sirotského dôchodku maloletej dcéry) je o to menej náročná sociálna situácia oproti situácii matky, že dôchodky sú stabilným príjmom. Matka sa stará o 4 maloleté dcéry a je odkázaná na svoj príjem (450 eur mesačne) a výživné od otcov maloletých, ktoré títo platia nepravidelne alebo vôbec, čo zhodne potvrdili matka aj otec na nariadenom pojednávaní, pričom matka môže byť dočasne aj práceneschopná a je tak odkázaná len na nemocenskú dávku.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že otec je zdravý a nie je na jeho strane prekážka dosahovať príjem zo zahraničia popísaný vyššie, nie je preto ani dôvod vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Naopak, nakoľko maloleté sú v predškolskej triede a počnúc septembrom 2013 nastúpia povinnú školskú dochádzku, pomery na ich strane od ostatnej úpravy výšky výživného (v roku 2009) sa výrazne zmenili a tejto skutočnosti treba prispôsobiť aj výšku výživného. Súd preto vyhovel návrhu matky zvýšiť sumu výživného pre každú z maloletých z pôvodných 90 eur na 100 eur mesačne. Na okraj súd poznamenáva, že bolo nevyhnutne potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že maloleté sú trojčatá, rovnako rýchlo rastú a oblečenie a iné potreby im treba zabezpečiť naraz v jednom čase.
Pôvodné rozhodnutie súdu čo do výšky výživného, Rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 6. októbra 2009, č.k.: 8P 59/2009 - 39, bolo preto potrebné zmeniť.
O trovách konania súd rozhodol s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu ako je tomu aj v prípade rozhodovania o náhradnej starostlivosti (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Matka maloletých a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku tohto práva vzdali, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice o pojednávaní, preto riadny opravný prostriedok proti tomuto rozsudku podať nemôžu.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.