Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/1465/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanej: I. D., Z. B., E.. XX.X.XXXX, Z. G. XXX/XX, B. Z. G., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 585,60 eura s prísl.

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu č. XXXXX- XXX/XXXX, VS: 35211202 v sume 110,14 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaná boli zaviazaná na zaplatenie sumy 585,60 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 552,40 eura od 3.9.2006 do 13.5.2008, kapitalizovaného sumou 84,31 eura, a tiež zo sumy 99,58 eura od 5.8.2006 do zaplatenia a zo sumy 486,01 eura od 14..2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pretože sa v plnom rozsahu sa pripojila k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom v podaní, ktorým podával vyjadrenie k žalobe.

Dňa 20.9.2012 do konania na strane žalovanej vstúpil vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, zastúpené právnym zástupcom, ktorý vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.1.2013 (čl. 37) o.i. tiež vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdil, že:

- právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2007

- zmluvou č. 805318/8770 zo dňa 7.12.2005 bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas

- žalovaná tento úver nesplácala v súlade s dohodnutými podmienkami, čím sa dostala do omeškania a ku dňu postúpenia dlhovala celkovú sumu 651,99 eura (19.641,70 Sk)

- žalovaná zaplatila sumu 66,39 eura dňa 13.5.2008, čím dlžoba na istine činí 585,60 eura

Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu č. 11877983o úvere (č.l. 4, ktorá sa číselne odlišuje od žalobcom zadaného čísla) ), z ktorej súd zistil, že sa jedná o žiadosť žalovanej o „aktiváciu Karty T-Mobile“ zo dňa 2.12.2005, podľa ktorej veriteľ - VÚB a.s. poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 15.000 Sk. V tom čase žalovaná bývala vo K.Ý. Y. Č.. X, bola slobodná a zmluvu podpísala menom „.“. Okrem výšky finančnej čiastky, ktorou mala žalovaná právo disponovať zo zmluvy vyplýva iba to, že mesačné splátky mala hradiť vo výške 500 Sk. Ostatný text formulára a aj text Obchodných podmienok VÚB banky a.s. obsiahnutý na druhej strane formulára, je vzhľadom na použitú veľkosť písma nečitateľný.

Z výpisu z karty T-Mobile (čl. 5) súd zistil, že žalovaná poukázala celkom 3 platby v sume 500 Sk (celkom 1.500 Sk) , a to v mesiaci jún 2006.

Ako z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zistil (na čl 18), pohľadávka, ktorá vo vzťahu k žalovanej bola zosumarizovaná podľa účtovného stavu ku dňu postúpenia, deň ukončenia klientskej zmluvy bol stanovený dňom 4.8.2006.

Žalovaná pred súdom nepoprela, že by jej neboli vyššie uvedené peniaze poskytnuté, no vyjadrila sa, že by ich dokázala uhradiť jedine na splátky. Uviedla, že obdržala vyjadrenie vedľajšieho účastníka, a že s ním súhlasí. Zároveň však ozrejmila, že aj keď s vyjadrením vedľajšieho účastníka súhlasí, niektorým veciam vôbec nerozumie.

Na dotaz súdu ohľadom Dohody o uznaní záväzku z 15.6.2009 uviedla, že rovnako tak tomu bolo aj vtedy, keď u nej bol nejaký pán ohľadom toho, aby svoj nedoplatok splácala v splátkach. Po celý čas sa bavili iba o splátkach, pričom ani raz neodznelo nahlas, že by pohľadávka mala byť premlčaná a navyše tomuto termínu ani nerozumie. Samotnú dohodu ani nečítala. Napriek tomu, že sa v roku 2007 vydala a už sa volala D., podpísala sa ako B. preto, že na toto meno už bolo tlačivo vypísané.

Z „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 15.6.2009, ktorú žalovaná podpísala pod pôvodným priezviskom „Dačová“ súd zistil, že v zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaná uznala svoj záväzok vo výške 585,60 eura titulom zmluvy uzavretej s Consumer Finance Holding a.s. pod č. 821887.

V bode 3 označený ako „Forma splatenia záväzku“ „dohody“ sa podľa bodu 3.1 zaviazala splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 20 eur, a dátum prvej splátky bol 30.7.2009. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v poslednej vete tohto článku. Bod 3.2. upravuje stratu výhody splátok označený ako „Forma splatenia záväzku (zročnosť celého dlhu) a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej nezaplatenej splátky.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára:

Žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola podpísaná dňa 2.12.2005 pod č. 11877983 a tomuto číselnému označeniu zodpovedá aj identifikácia pohľadávky v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky (čl. 18) ako aj na výpise z Karty T-Mobile na čl. 5. Okrem žiadosti však súdu nebola predložená žiadna osobitne uzavretá zmluva o úvere, ktorou by záväzkový vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, vyžadovanými zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Podľa zákona účinného v čase uzavretia zmluvy:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. (5) cit. ust.: Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na to, že neexistuje písomne uzavretá zmluva o úvere, údaj o výške úroku 18% (v prílohe na čl. 18) je právne bezvýznamný o to viac, že nikde nie je ani zmienka o RPMN. Keďže žalovaná nepoprela, že sumu 15.000 Sk dostala, celú vec je možné posúdiť jedine podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Podľa § 40 Obč. zákonníka:

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ods. 1) cit. ust.: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 100 ods. 1) Obč. zákonníka: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa : Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Napriek tomu, že žalobca nadobudol pohľadávku v čase, keď premlčaná nebola(3.5.2007), pričom sa zročnou stala dňa 4.8.2006, dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 4.8.2008. Keďže žaloba bola podaná dňa 23.7.2012, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd neprihliadol na námietku žalobcu v tom smere, že by takúto námietku nemohol vzniesť vedľajší účastník, pretože v konečnom dôsledku tým, že sa žalovaná k stanovisku vedľajšieho účastníka pripojila, vzniesla túto námietku aj ona samotná, čím uvedený úkon vedľajšieho účastníka zhojila.

Pokiaľ žalobca poukázal na to, že žalovaná písomne uznala pohľadávku čo do základu i výšky dňa 15.6.2009, k tomu súd udáva.

Podľa účinného od 01. 04. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa účinného od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

S poukazom na tieto skutočnosti preto súd pri úvahách o námietke premlčania ako aj o Uznaní dlhu vychádzal z úpravy v .

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ) :

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Uvedené ustanovenie bolo do 31.12.1991 jediným ustanovením, ktoré sa týkalo otázky uznania dlhu dlžníkom a platilo, že ak dlžník písomne uzná dlh čo do dôvodu i výšky, jeho vedomosť o premlčanom dlhu bola právne bezvýznamná.

S účinnosťou od 1.1.1992 () bol do zavedený nový , podľa ktorého: ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z hľadiska zákonom požadovaných predpokladov pre platnosť jednostranného právneho úkonu uznania premlčaného dlhu podľa je vyhlásenie dlžníka o tom, že vie, že dlh je premlčaný. Bod 3.1. - posledná veta Dohody, v ktorom „osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu, za takéto vyhlásenie nemožno považovať. Samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu, ktorá s ostatným textom splýva. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne dojednané ustanovenie. Ako dôkaz o tom, že žalobca dosiahol podpis žalovanej tak, že formulár bol už vopred vypísaný svedčí skutočnosť, že meno žalovanej bolo vypísané na „I. B.“. Ak by sa tlačivo vypisovalo na mieste, tak poverený pracovník žalobcu by sa minimálne vtedy dozvedel, že žalovaná sa už volá „D..

Okrem toho:

Podľa ods. (1) : Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle a obmedzujú konajúceho vo výbere možností na prejavenie vôle, možno usúdiť, že vôľa nebola slobodná. Samozrejme, pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, a však v inej kvalite než na to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony a iné. V prípade, že adresát právneho úkonu, ktorému je určený, nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu, je voči nemu tento úkon platný. To však neplatí, ak o nevážnosti vôle konajúcej osoby druhá strana od počiatku vedela, či dokonca vlastnou aktivitou voči druhej strane vykonanie nevážneho úkonu dosiahla. Skúmanie týchto atribútov smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený.

Dôkaz o neslobode vôle žalovanej v 2. rade je to, že Dohoda o uznaní záväzku nebola jej vlastným úkonom vykonaným na základe vlastného rozhodnutia a presvedčania, ale že s týmto „nápadom“ prišiel samotný žalobca, keď vopred pripravené tlačivo so sofistikovane vsunutým textom o vedomosti žalovanej o premlčaní dlhu jej dal už iba podpísať. Je to dôkaz o tom, že v záujme dosiahnutia vymožiteľnosti pohľadávky to bol samotný adresát tohto úkonu t.j. žalobca, ktorý si nepriamo od žalovanej podpis na vopred pripravenom tlačive Dohody vynútil a o tom, že dlh je premlčaný, vedel iba žalobca. Takto získaným podpisom na Dohode zo dňa 26.9.2011 boli naplnené zákonné znaky neslobody vôle žalovaného ( ), ktorej prejav v podobe jej podpisu bol dosiahnutý použitím nekalej obchodnej praktiky a preto je neplatná.

Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh.

Vo vzťahu k spôsobu, akým žalobca „zadovážil“ písomné uznanie dlhu, súd poukazuje a na to, že:

Podľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Ako bolo uvedené vyššie, právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania, je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretú dňa 15.6.2009 a ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 15.6.2009 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti .

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania, pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej, ktorá bola v tomto rozsahu plne úspešná, by podľa prináležala náhrada trov konania (ak by jej vznikli), pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z výpočtového základu 585,60 eura a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 38,17 eura + 7,63 eura režijnej paušálnej náhrady a 2) vyjadrenie zo dňa 8.1.2013 v sume 38,17 eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, spolu: 91,78 eura. Spolu s 20% DPH vo výške 18,36 eura tvoria trovy právneho zastúpenia sumu 110,14

Žalobca je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.