Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/129/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XX, zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, so sídlom H., K. č. X, proti odporcom: 1/ I. Y., nar. X.X.XXXX, 2/ F. Y., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Y. č. XX, zastúpení advokátom JUDr. Jánom Vajdom, so sídlom T., R. T.. č. XXX, o určenie hranice pozemku, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -234 zo dňa 30. novembra 2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky podľa , , , a . Rozhodnutie o trovách konania a o trovách štátu si vyhradil na samostatné uznesenie. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemku sa v tomto súdnom konaní domáhala jednak určenia, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Y., zapísanými na Správe katastra Námestovo na LV č. XXXX ako parc. č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630 m2 a na LV č. XXXX ako parc. č. 1318/19 orná pôda o výmere 565 m2 prechádzajúca bodmi 1-2-3-4 podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku, jednak uloženia povinnosti odporcom odstrániť oplotenie z pozemku navrhovateľky nachádzajúcom sa v katastrálnom území Y., zapísaným na Správe katastra Námestovo na LV č. XXXX ako parc. č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630 m2 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, jednak uložiť odporcom povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľky výstavbou alebo zriadením oplotenia na pozemku navrhovateľky nachádzajúcom sa v katastrálnom území Y., zapísaným na Správe katastra Námestovo na LV č. XXXX ako parc. č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630 m2. Okresný súd uviedol, že navrhovateľka ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemku parc. E-KN č. 2360/1, k. ú. Y. má právo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom. Zo záverov ustanoveného znalca Ing. N. H. vyplýva, že vlastnícka hranica medzi oboma dotknutými parcelami je stabilizovaná oplotením z kovových stĺpikov bez oceľového pletiva a je identická so záväznými údajmi katastra nehnuteľností. Oplotenie odporcov nezasahuje do pozemku navrhovateľky. Podľa Ing. H. nepostupoval znalec Ing. D., ktorý vyhotovil posudok na objednávku navrhovateľky, správne, nakoľko sa jeho závery týkali len sčasti predmetu sporu a navyše vzhľadom na možnú odchýlku nevyvrátil závery znalca Ing. H..

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že sa návrhu na začatie konania vyhovie. V prejednávanej veci rozhodol okresný súd spor na základe znaleckého posudku Ing. H., a to aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka predložila v konaní posudok Ing. D., ktorý dospel k odlišným záverom. Napriek tomu súd nevyhovel návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Uvedenú skutočnosť namietala už v priebehu konania, pričom tiež poukazovala, že ani nebola prizvaná k vykonaniu znaleckého úkonu Ing. H.. Okresný súd navyše pochybil, keď nedal účastníkom možnosť vyjadriť sa k osobe znalca Ing. H.

ešte pred jeho ustanovením alebo v uznesení o ustanovení. Odvolateľka vyjadrila konkrétne výhrady k záverom znaleckého posudku Ing. H., ktorý poukázal na tzv. dovolenú odchýlku. Tento názor považovala odvolateľka za neudržateľný. Rozhodnutie navyše neobsahovalo riadne odôvodnenie, pretože nedalo relevantné odpovede na všetky relevantné otázky. Okresný súd sa najmä vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s posudkom Ing. H. a zároveň podrobne nevysvetlil, prečo odmietol posudok Ing. D..

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní ( ).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky uvedené v ustanovení Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia

- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti a presnosti.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( a ). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Krajský súd mal za to, že v postupe súdu prvého stupňa došlo k procesným pochybeniam, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dané nedostatky sa následne prejavili aj v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

V prvom rade sa žiada uviesť, že základný program civilného sporového konania vymedzuje petit návrhu. Tento musí spĺňať náležitosti vymedzené ustanovením a Návrh musí navrhovateľ vymedziť tak, aby presne špecifikoval požadovaný nárok a aby súd v každom štádiu konania vedel o čom koná. V posudzovanej veci podal navrhovateľ návrh na začatie konania dňa 11.2.2009, ktorý zjavne nespĺňal požiadavku presného a určitého návrhu. Jeho nedostatky však boli odstránené následnými zmenami petitu návrhu (podania navrhovateľky zo dňa 16.2.2011 a 22.8.2011). Zmena návrhu mala byť podľa názoru krajského súdu predmetom rozhodovania v zmysle K použitiu daného ustanovenia súd prvého stupňa nepristúpil, presný predmet konania neoznačil ani v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa tiež dôsledne neriadil jednotlivými princípmi platnými pre dokazovanie a hodnotenie dôkazov v sporovom konaní. Na základe návrhu ustanovil znalca Ing. H. na zodpovedanie otázky priebehu hranice medzi dotknutými pozemkami účastníkov, pričom výsledný znalecký posudok zobral za základ svojho rozhodnutia. Navrhovateľka však v konaní predložila ďalší posudok vyhotovený znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. D. (listinný dôkaz). Vzhľadom na zistené závažné rozpory medzi posudkami bolo povinnosťou súdu tieto konfrontovať aj výsluchom znalca Ing. H. a znalca Ing. D. a vytvoriť tak ucelený obraz o predmete dokazovania. Znalci ponúkli súdu vo svojich posudkoch rozdielne závery, ktoré boli vyhodnocované len na základe vyjadrení znalca H., čo nebolo možné považovať za postačujúce. Ak iný znalec podal posudok, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok konania, nebolo možné naň neprihliadať.

Ďalej je nutné konštatovať, že okresný súd si neujasnil podstatu predmetu sporu, ktorý sa mal v zmysle poslednej úpravy petitu návrhu týkať určenia hranice medzi pozemkami účastníkov, odstránenia oplotenia a zdržania sa zásahov do vlastníckych práv navrhovateľky. Z obsahu vyjadrení účastníkov nie je celkom jasné, či tu medzi nimi existoval spor týkajúci sa právnej hranice medzi pozemkami (t. j. hranice v zmysle platných popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností), alebo len spor o odstránenie oplotenia nachádzajúceho sa na cudzom pozemku. Ak by súd dospel k záveru, že predmetom konania je aj právna hranica pozemkov, jeho povinnosťou je posúdiť aj podmienky podania určovacej žaloby v zmysle , teda existenciu naliehavého právneho záujmu.

Ak súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, čo sa následne prejavilo aj v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, potom si taký súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Takýto komplexne chybný postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd vyššieho stupňa, ktorý je spravidla určený na to, aby správne vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitativne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel vyjadrený v v spojitosti s čl. 46 a nasl. , a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytýkaných nedostatkov, riadnemu zhodnotenia všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia aj v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov, 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.