Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-35-2013.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Subarea
16P/35/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. S. T., R.. XX.X.XXXX a mal. K. T., R.. X.XX.XXXX toho času bytom u starej matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom, Ú. N. I. C. O. W. I. R. C., N. J., deti rodičov, matky K. D., R.. XX.X.XXXX, D. H., Q. Č.. XXX/XX, toho času D. Č.. XXX a otca P. T., R.. X.X.XXXX T. D. K., S. Č.. XX/XX v konaní o návrhu starej matky, S. A., R.. X.X.XXXX, D. D. Č.. XXX, za účasti manžela navrhovateľky, S. A., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XXX, v konaní o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Z v e r u j ú s a mal. S. T., R.. XX.X.XXXX a mal. K. T., R.. X.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. A., R.. X.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Má právo maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a rodičia maloletých, matka K. D., R.. XX.X.XXXX a otec P. T., R.. X.X.XXXX a to každý z nich samostatne sa zaväzujú prispievať na výživu každého z maloletých detí mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výživné je každý z rodičov je povinný uhrádzať k rukám starej matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Stará matka sa svojim návrhom zo dňa 21.1.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2013 domáhala, aby súd zveril maloletého S. O. K. T. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zo strany ich rodičov im určil výživné vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté deti. Zároveň okrem tohto návrhu vo veci samej c uvedenom podaní podala aj návrh, ktorým žiadala, aby súd predbežným opatrením zveril uvedené deti do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
Uvedený návrh odôvodnila tým, že jej dcéra - matka maloletých detí pre nezhody v rodine striedavo žila v jej domácnosti a striedavo sa vracala späť k svojmu druhovi. Už v r. 2010 sa ona snažila matke mal. detí pomôcť pri riešení jej rodinných problémov a preto žiadali súd o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Uznesením Okresného súdu I. R. C. Č.. XXP/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX súd nariadil predbežné opatrenie a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Následne bolo uznesením súdu konanie vo veci samej zastavené, pretože matka obnovila spolužitie s otcom detí. Problémy v rodine pretrvávajú neustále, otec stále fyzicky napáda matku detí, ktorá dňa 23.1.2013 opätovne opustila spoločnú domácnosť, pretože otec detí stále požíva alkoholické nápoje. Matka detí potrebuje pomoc pri starostlivosti o deti a sama nedokáže sa o deti riadne postarať. Jej druh požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom vznikajú hádky v rodine a potom matka s deťmi hľadá pomoc v domácnosti starej matky. Maloleté deti došli s matkou na terajšie počasie veľmi slabo oblečené. Keďže stará matka nemala žiadne oblečenie pre deti, tak jej pomohli terénni sociálni pracovníci Obecného úradu v D.. Deti na svoj vek vôbec nerozprávajú, lebo nikto sa im nevenoval. Stará matka v spoločnej domácnosti žije s mužom, S. A., R.. XX.XX.XXXX. Obývajú murovaný domček, ktorý pozostáva z 2
izieb. Svoje deti už nemajú a tak sa rozhodla zabezpečiť deťom pokojné a stabilné podmienky. Ako stará matka chce predísť tomu, aby deti skončili v detskom domove a preto žiada o zverenie detí do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd predvolal na pojednávanie matku a otca maloletých, starú matku, manžela starej matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.
Navrhovateľka - stará matka vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že maloleté deti sú už toho času v jej faktickej a osobnej starostlivosti a bývajú v jej domácnosti. Cíti sa byť zdravá a spôsobilá vychovávať aj tieto vnúčatá. Toho času spolu s manželom bývajú v rodinnom dome a zdržiava sa u nich aj matka mal. detí.
S. A. - manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi súhlasil so zverením maloletého S. O. maloletej K. do starostlivosti jeho manželky. Rovnako tak potvrdil, že je zdravý a že nič nebráni tomu, aby v jeho domácnosti boli vychovávané obe maloleté deti.
Matka maloletých detí K. D., z ich zverením do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasila. Uviedla, že nikde nepracuje a ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky.
Otec maloletých detí P. T. s návrhom na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľka sa podľa neho o deti dobre nepostará. Navrhoval, aby tieto boli umiestnené do ústavnej starostlivosti. Uviedol, že toho času pracuje na aktivačných prácach a jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi. Okrem týchto maloletých detí, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Kolízny opatrovník prostredníctvom svojej poverenej zamestnankyne navrhol návrhu starej matky vyhovieť.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. R. C., pracovisko J. z prešetrenia pomerov u maloletých vyplynulo, že deti toho času žijú u starej matky, kde obývajú 2-izbový rodinný dom. V domácnosti s nimi býva ešte manžel starej matky a v súčasnosti sa tam zdržuje aj matka maloletých detí. Matka maloletých detí je zaostalá a sama potrebuje pomoc. Na deti poberá prídavky vo výške 46,20 Eur mesačne. Pri návšteve v domácnosti bolo preukázané, že zo strany navrhovateľky je o deti postarané a že tieto majú primerané oblečenie na súčasné ročné obdobie. Stará matka s manželom je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a zároveň sa zúčastňuje aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec. Rodine je poskytovaná dávka v hmotnej núdzi spolu s príspevkami vo výške 172,27 Eur mesačne.
Podľa správy obce D., stará matka, ako aj jej manžel požívajú na verejnosti dobrú povesť a ich správanie doteraz nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Zo správy Ú. N., I. C. O. W. I. R. C., pracovisko J. z prešetrenia pomerov tiež vyplynulo, že otec maloletých detí obýva drevený dom, ktorý pozostáva z jednej miestnosti. Žije zaostalým spôsobom života, je nezamestnaný a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zúčastňuje sa aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb a je riešený dávkou v hmotnej núdzi. Doteraz spoločne s matkou maloletých detí a s maloletými deťmi, ktorú takto spoločne poberajú vo výške 228,67 Eur mesačne.
Podľa správy obce K. otec vo vzťahu k matke maloletých detí používal aj fyzické násilie, ktoré odôvodňoval tým, že jeho žena je hlúpa a problémy nevedel riešiť inak. Starostlivosť o deti nezvládal a to vzhľadom na svoj vek a predchádzajúci spôsob života. Podľa jeho vyjadrenia mu súčasný stav vyhovuje a k deťom má veľmi slabú citovú väzbu. Vo vzťahu s matkou maloletých detí mal viacero kríz, ktoré matka riešila útekom k navrhovateľke, pričom si niekedy vzala jedno, inokedy obidve deti, ale po niekoľkých dňoch sa vrátila. Podľa obce, pani matka vzhľadom na svoju nízku mentálnu úroveň sa nedokáže postarať o maloleté deti.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,65 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v súčasnej dobe v ich záujme. Navrhovateľka sa fakticky v súčasnej dobe stará spolu so svojim manželom o maloletých už viac ako mesiac. Z doložených správ je zrejmé, že matka sa o tieto deti nedokáže sama postarať a pokiaľ ide o otca, ten o tieto deti neprejavuje dostatočný záujem a aj vzhľadom na obsah správ je zrejmé, že vzhľadom na svoj pokročilý vek a predovšetkým zaostalý spôsob života im už nedokáže poskytnúť potrebnú starostlivosť. Manžel navrhovateľky prejavil súhlas so zverením maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a keďže maloletí majú v domácnosti navrhovateľky vytvorené vhodnejšie výchovné prostredie, ako tomu bolo doteraz a v osobe navrhovateľky a jej manžela súd nezistil žiadne také negatíva, ktoré by bránili zveriť maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Keďže v prípade, keď súd rozhoduje o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, je v zmysle zákona povinný určiť aj výživné zo strany rodičov na maloletých, súd rozhodoval aj o tejto otázke. Pri určení výživného zo strany oboch rodičov súd vychádzal z príjmových a majetkových pomerov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Podľa týchto matka v súčasnej dobe poberá len prídavky na obe deti a otec maloletých detí je len poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Obaja rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Berúc do úvahy tieto skutočnosti preto súdu ustálil výšku výživného zo strany rodičov na každé z maloletých detí a to pre každého z nich mesačne na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje čiastku 26,65 Eur mesačne, teda každý z rodičov je povinný mesačne prispievať na výživu maloletých detí sumou 53,30 Eur spolu na obe deti, a na takéto výživné oboch rodičov súd zaviazal počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení začiatku tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (R X/XXXX), v zmysle ktorej v prípade zverenia dieťaťa do výchovy inej osoby ako rodiča je možné určiť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu rodičom až od právoplatnosti rozsudku o zverení tohto dieťaťa do výchovy inej osoby. K
skoršiemu dátumu by bolo možné začiatok vyživovacej povinnosti u rodičov stanoviť len v prípade, že táto fyzická osoba iná od rodiča prevzala dieťa do svojej starostlivosti na základe predbežného opatrenia nariadeného súdom, čo však nie je tento prípad.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení účastníci konania prehlásili, že sa vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).