Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-92-2012.pdf
PDF · 120.49 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/92/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Motor-Car Poprad, spol. s r.o., Partizánska 102/4447, Poprad, IČO: 36482242, právne zastúpeného JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, Ul. 1. Mája 220/19, Poprad, proti žalovanému: N. Q., advokát, D. Y. XX, S. G., D. U., IČO: 31947417, o zaplatenie 1.121,31 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 8.10.2012 pod č. k. 18Cb/105/2007 - 265, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. o povinnosti zaplatiť 1.121,31 € s príslušenstvom a o trovách konania.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 422,28 € k rukám zástupkyne žalobcu JUDr. Jany Murárovej, advokátky v Poprade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 18Cb/105/2007 - 265 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.121,31 € s 13 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 758,61 € od 28.7.2005 do 31.12.2008 a s 12,5 % p.a. úrokom z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009 a s 11 % p.a. úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 30.6.2012 a od 1.7.2012 s úrokom z omeškania, ktorého výška v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá je určená výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšený o 10 %, maximálne však 13 % a s 13 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 362,69 € od 29.6.2005 do 31.12.2008 a s 12,5 % p.a. úrokom
z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009 a s 11 % p.a. úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 30.6.2012 a od 1.7.2012 s úrokom z omeškania, ktorého výška v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá je určená výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšený o 10 %, maximálne však 13 % a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 709,18 € a iné trovy konania vo výške 67,28 € k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jany Murárovej, advokátky, Ul. 1. Mája 220/19, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.121,31 € (33.780,50 Sk) s 13 % úrokom z omeškania titulom vykonaných opráv na motorovom vozidle MERCEDES A170CDI podľa objednávok č. 2235 a č. 2555, kde žalovaný nezaplatil faktúru č. 2005202456 na sumu 22.584,- Sk so splatnosťou 27.7.2005 a faktúry č. 200520358 na sumu 10.926,50 Sk so splatnosťou 28.6.2005.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal žalovaný odpor. Namietal neoprávnené vystavenie faktúr, pretože vady mali byť odstránené v súvislosti s opravou havarovaného vozidla, ktoré dal do opravy po nehode zo dňa 20.1.2005. Naviac si žalobca svojvoľne privlastnil poškodené karosárske dielce.
Žalobca trvá na návrhu. Došlo k uzavretiu samostatných písomných objednávok č. 2235 a č. 2555 a ústneho dohovoru, kde po vykonaní opráv boli vystavené fakturácie. Staré vymenené súčiastky boli zošrotované, o čom je informovaný zákazník zo všeobecných obchodných podmienok. Vykonané opravy sa netýkali reklamácie opravy po autonehode, ale jednalo sa o samostatné zákazky na opravu motorového vozidla, pričom prvá objednávka z 9.5.2005 mala riešiť diagnostikovanie výpadku napätia a objednávka z 20.7.2005 riešila výmenu servopumpy. Obidve závady nesúviseli s dopravnou nehodou z 20.1.2005. Jednalo sa o novoobjavené vady, ktoré si dal žalovaný opraviť. Opravy boli účtované podľa cenníka žalobcu.
Žalovaný popieral uzavretie zmluvy o dielo , pretože nedošlo k dohode o predmete, čase plnenia a cene, aj keď žalobca oboznamoval každého zákazníka s VOP. Závady na elektrike sa vyskytli po havárii vozidla, vypadával posilňovač riadenia. Dňa 5.3.2005 bol osobne reklamovať vady riadenia, ale konkrétne vady sa zistili pri prehliadke v máji 2005. Ďalšia reklamácia bola 20.7.2005 pre tie isté závady. Žalobca oba servisné úkony z mája a júla 2005 účtoval samostatnými faktúrami doručenými v auguste 2005. Žalovaný si tieto fakturácie uplatnil ako náhradu škody u poisťovne Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.. Poisťovňa na vyriešenie veci potrebovala vykonať ohliadku vymenených súčiastok, ale p. P., vedúcim servisu bolo oznámené, že súčiastky boli odhodené do šrotu. Poisťovňa odmietla riešiť prípad ako poistnú udalosť z poistky vinníka dopravnej nehody (firma CLARIN, s.r.o., Nová Ľubovňa). Žalovaný trval na tom, že už 5.3.2004 reklamoval v dvojročnej záručnej lehote vady, tieto neboli odstránené, preto vady reklamované v roku 2005 mali byť odstraňované v rámci záručnej doby.
Vypočutý svedok Y. P. potvrdil, že vozidlo bolo pristavené do servisu z dôvodov straty osvetlenia na prístrojovej doske a rozsvietenia kontrolky dobíjania a výpadku servoriadenia. Bol spísaný zákazkový list č. 2235 s dátumom 9.5.2005. Zistil sa vadný diódový mostík v alternátore, ktorý zabezpečoval reguláciu a pri vysokých otáčkach dochádzalo k prebíjaniu. Žalovanému bolo telefonicky oznámené, že sa ide kupovať mostík,
ktorý sa namontuje do vozidla, s čím žalovaný súhlasil. Pri odovzdávaní vozidla žalovaný bol informovaný, že okrem výmeny súčiastok sa bude účtovať aj cena za prácu. V júli 2005 žalovaný opätovne oznamoval výskyt vady a bol spísaný nový zákazkový list č. 2555. Pri zapisovaní sa to bralo ako nová závada, nie ako reklamácia predchádzajúcej opravy. Tu sa zistilo, že elektrická časť servoriadenia je vadná. 21.7.2005 prevzal žalovaný auto a bolo mu oznámené, že mu posielajú obidve faktúry za opravy a čo to stojí. Keď žalovaný poukazoval na dvojročnú záručnú dobu, bolo mu oznámené, že vady nepodliehajú reklamácii. Po opravách si žalovaný nepýtal ani pumpu ani diódový mostík.
Svedok V. H. ako prijímací technik potvrdil, že v januári 2005 žalovaný prišiel s havarovaným autom. Po dvoch-troch mesiacoch po oprave žalovaný sa pristavil s tým, že má problémy s elektronikou, ale pri testovaní sa nezistili žiadne vady.
Svedok Ing. I. I., technik spoločnosti Slovexpert, spol. s r.o., vykonával ohliadky vozidiel po poistnej udalosti pre poisťovňu Kooperativa poisťovňa, a.s., kde po dopravnej nehode z januára 2005 neboli spísané žiadne vady elektroniky alebo servopumpy.
Svedok N. Y. ako likvidátor poisťovne Allianz poisťovňa a.s. skonštatoval, že nevidel žiaden súvis medzi poškodením motorového vozidla z dopravnej nehody v januári 2005 a opravy motorového vozidla v máji a júli 2005. Preto žalovaný obdŕžal informáciu, že poisťovňa nebude plniť jeho nároky.
Svedok C. W. ako diagnostický technik žalobcu skonštatoval vadu spôsobenú elektrickým servom poháňaným elektrickou pumpou. Bola to nová vada, ktorá nesúvisela s predchádzajúcimi opravami vozidla. Servopumpa pravdepodobne nebola poškodená pri dopravnej nehode.
Svedok C. I. skonštatoval, že pri dopravnej nehode nedošlo k poškodeniu elektroniky. Vady z mája a júla nesúvisia s odstránením vád po dopravnej nehode z januára 2005.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi spoločnosťou B.O.F. a.s. a žalovaným došlo k uzavretiu lízingovej zmluvy, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Mercedes A Klasse, ktoré dňa 20.1.2005 bolo havarované. Opravené vozidlo malo byť odovzdané žalovanému 17.2.2005. Ďalšie opravy vozidla boli z 9.5.2005, resp. 20.7.2005. Obidve opravy boli účtované samostatnými faktúrami.
Zmluvný nárok žalobcu súd posudzoval podľa § 536 ods. 1 ,2 Obch. zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa uzavretej lízingovej zmluvy v znení všeobecných obchodných podmienok všetky náklady spojené s prevádzkou, opravou, údržbou predmetu lízingu hradí nájomca (čl. 4 bod 1.2 VOP lízingu). V konaní bolo preukázané, že došlo k uzavretiu dvoch zmlúv na opravu motorového vozidla, pričom žalovaný riadne prevzal opravené motorové vozidlo. Neuplatnil si žiadne nároky z vád ani reklamáciu, pričom nebolo preukázané, že opravy z mája a júla 2005 nejak súviseli s predchádzajúcou haváriou motorového vozidla. Skutočnosť, že žalovaný bol len nájomcom motorového vozidla, nie je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, pretože žalovaný uzavrel zmluvný vzťah so žalobcom a v zmysle VOP lízingovej zmluvy mal ceny za opravy hradiť sám. Súd je toho názoru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za vykonané dielo vo výške istiny, ako si ju uplatňuje žalobca.
O platení úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 365 spojený s § 369 Obch. zákonníka. Žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je povinný platiť úroky z omeškania podľa zmluvy, alebo o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatnenej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Žalovaný nezaplatil cenu v lehote splatnosti faktúr a dostal sa do omeškania. Nedošlo k dohode na platenie konkrétnej výšky úrokov z omeškania, žalobca má nárok na zákonnú výšku. Súd zamietol tú časť nároku žalobcu na úroky z omeškania, ktorá nebola v súlade s Obchodným zákonníkom.
O trovách účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia účtovaných zastupujúcim advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Súd vo veci nenariadil súdnoznalecké dokazovanie v odborných otázkach, aj keď je táto povinnosť uložená právnymi predpismi. Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré vykonal. Nevyhodnotil ich správne ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti, čím spôsobil nepriaznivý výsledok sporu pre žalovaného. Odvolateľ je toho názoru, že zmluva o dielo vznikne ak je dohoda zmluvných strán o predmete zmluvy a cene, pretože cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo z nej musí byť jasný aspoň spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť ju bez tohto určenia. V danom prípade riadna zmluva o dielo nebola uzavretá. K uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, pretože najprv bola potrebná diagnostika, kde je vada a ktorú vadnú súčiastku treba vymeniť, z čoho logicky vyplýva, že nie je jasný predmet, jeho rozsah a obsah. Zoznam súčiastok
na výmenu nebol vopred jasný, preto sa ani nezapísal do zákazkového listu. K dohode o dielo nedošlo ani ústnou zmluvou. Samotná oprava, resp. výmena súčiastok nebola relevantne preukázaná. Vada sa vyskytovala aj po prvej oprave elektroniky a po tzv. druhej oprave, ak sa vada nevyskytla do dvoch týždňov po prebratí motorového vozidla do jeho predaja, ešte nedokazuje žiadne vykonanie alebo odstránenie vád (krajský súd poznamenáva, že po ukončení lízingovej zmluvy žalovaný motorové vozidlo odkúpil a neskôr ho predal tretej osobe). Žalobca do zákazkového listu - zmluvy o dielo nerozpísal rozsah a obsah opravárenských prác či zoznam súčiastok, ktoré sú vadné alebo ktoré treba vymeniť, aj keď to
evidentne mohol pri tzv. diagnostikovaní zistiť vtedy, keď bol údajne vymenený diódový mostík a bolo auto dané na skúšobný test. Bolo oznámené žalovanému, že ak sa vyskytnú vady má sa opätovne dostaviť s vozidlom na opravu. Napriek tomu, druhá zákazka bola opätovne vyúčtovaná aj keď cena diela nebola uvedená. Výpovede vedúceho servisu p. P. sú účelové, že pri tzv. karosárskej oprave nebolo potrebné robiť opravu elektroniky. Výdajky zo skladu ešte neznamenajú relevantný dôkaz o výmene náhradných dielov, pričom žalobca môže maximálne žiadať neoprávnený majetkový prospech, ak relevantne preukáže namontovanie deklarovaných náhradných dielov. Nič také sa doposiaľ nestalo. Samotné zákazkové listy sú len dôkazom o odovzdaní vozidla do opravy ako doklad autorizovaného autoservisu o prevzatí vozidla s popisom vady riadenia elektroniky, kde pri druhej oprave p. P. uviedol tzv. pokračovanie zákazky. Aj to svedčí o tom, že dielo nebolo ukončené riadne a odovzdané bez vád. Keď žalobca má systém evidencie montovaných náhradných dielov a originály náhradných dielov, tak výdajky nepotvrdzujú vydanie konkrétnych náhradných dielov podľa čísla. Nedá sa overiť či boli použité originálne náhradné diely, alebo boli použité staršie. Súd nebral do úvahy kompenzačnú námietku žalovaného. Žalobca si ponechal vymenené diely z prvej zákazky a to je predmetom súdneho konania na okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/21/2009. Tam je súdne konanie prerušené do skončenia tohto sporu. Súd nebral do úvahy, že vady mali byť riešené ako opravy v záručnej dobe, najmä po oprave z 24.3.2004, kde existujú diagnostické záznamy z testovania. Opravy mali byť vykonané v rámci garančnej opravy a to grátis. Vady sa vyskytli po havárii a oprave motorového vozidla.
Žalovaný nevie ako súd dospel k záveru, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy s uvedením rozsahu predmetu diela a konkrétneho obsahu. Na to nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom vo veci malo byť nariadené súdnoznalecké dokazovanie.
Ak nedošlo k dohode o predmete diela, cene, čase plnenia - odovzdania diela, neboli ani splnené kritéria riadneho a včasného splnenia opravy, účtované ceny sú neoprávnené. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa, vyhovieť odvolaniu žalovaného a vydať zamietavý rozsudok v merite veci. Účtuje si náhradu trov konania 907,76 €.
Zástupkyňa žalobcu navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal vadné vykonanie opravy. Súdu je vytýkané nenariadenie dokazovania znalcom, ale dôkazné bremeno je na odporcovi aby preukázal, že oprava bola vykonaná vadne a že súvisela s predchádzajúcou dopravnou nehodou. Odporca sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti zaplatiť cenu za opravu, pričom súd preukázal vznik zmluvného vzťahu, riadne vykonanie opravy, prevzatie vozidla žalovaným bez závad, pričom fakturácie v lehote splatnosti neboli zaplatené. Oprava motorového vozidla nemohla byť považovaná ako garančná. Súčasne si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd prejednal vec v medziach v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny čo do výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 1.121,31 € s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Žalovaný bol nájomcom osobného motorového vozidla Mercedes Benz A 170 CDI, ev. č. PP 621 AX na základe zmluvy z 22.8.2003 uzavretej medzi prenajímateľom B.O.F. a.s., Lučenec a žalovaným ako nájomcom. Na dodané motorové vozidlo bola daná dvojročná záruka predajcom motorového vozidla spoločnosťou Motor-car Poprad, s.r.o. Dátum prvého prihlásenia vozidla bol 28.12.2002 takže záručná
lehota uplynula 28.12.2004. Motorové vozidlo bolo dávané do nájmu ako jazdené predvádzacie vozidlo. Motor-car Poprad poskytoval v zmluve o bezplatnom servise právo zákazníka na vykonanie údržby predpísanej spoločosťou Mercedes Benz vrátane poskytnutia k tomu potrebných náhradných dielov (motorový olej, olejový filter, vzduchový filter, prachový filter, filter aktívneho uhlia, palivový filter a predfilter, gumičky stieračov, brzdová kvapalina, chladiaca kvapalina, sviečky) s výnimkou pohonných hmôt po dobu šiestich rokov maximálne pri 160 000 odjazdených kilometrov. Podľa vypočutého svedka C. I. (č. l. 313 spisu), garančný servis znamenal, že po dobu šiestich rokov mal zákazník právo na bezplatnú výmenu oleja, filtrov, t.j. neplatilo sa za práce a výmenu materiálov vyššie uvedeného, ale ostatné služby si musel zákazník zaplatiť. Žalovaný bol v tom, že tzv. zmluva o bezplatnom servise znamená bezplatné vykonanie opráv na motorovom vozidle pri vadách, ktoré sa na vozidle zistia. Preto považoval servisné opravy na motorovom vozidle vykonané na základe objednávky č. 2235 zo dňa 11.5.2005, resp. objednávky zákazky na servis č. 2555 zo dňa 20.7.2005 ako opravy v rámci záručnej doby. Z kúpnej zmluvy (č. l. 21 spisu) a predajných podmienok a to bodu 4.1.4 vyplýva, že lehota na uplatnenie nárokov zo záruky začína plynúť dňom prevzatia vozidla a končí pre osobné vozidlá, úžitkové vozidlá odvedené od osobných vozidiel, po uplynutí 24 mesiacov (jazdené vozidlá 6 mesiacov). V danom prípade predajca motorového vozidla Mercedes Benz dával záruku na predávané motorové vozidlá 24 mesiacov, resp. 6 mesiacov na jazdené vozidlá. Aj keď predmetom lízingu bolo jazdené motorové vozidlo, predajca motorového vozidla akceptoval, pokiaľ predával toto motorové vozidlo prenajímateľovi, 24 mesačnú záručnú dobu. Tá uplynula po dvoch rokov od prvého prihlásenia motorového vozidla, t.j. od 28.12.2002 do 28.12.2004, viď odpoveď na reklamáciu v záručnej dobe zo dňa 1.6.2005 adresované Mercedesom Benz pre žalovaného (č. l. 41). Ten si uplatnil nárok na opravu v rámci záruky pri oprave z 9.5.2005. Mercedes Benz reklamáciu neuznal, pretože prostredníctvom lízingu došlo k zakúpeniu vozidla - deklarovaného ako jazdené a na uvedenú zákazku sa už záruka nevzťahuje. Keďže k predaju motorového vozidla došlo medzi Mercedesom Benz a prenajímateľom B.O.F., a.s., potom s odkazom na § 429 ods. 1, 2 Obch. zákonníka zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak obvyklý účel, alebo že si zachováva dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy, alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. V danom prípade záruka vyplýva z predajných podmienok a to bodu 4.1.4 a trvá 24 mesiacov (č. l. 21 spisu).
Žalovaný namietal, že 5.3.2004 mal vadu elektroniky motorového vozidla, vozidlo bolo diagnostikované v servise (č. l. 317 spisu) a zistené vady v štyroch prípadoch. Žalobca mal pred testovacou jazdou vymazať z programu tieto vady v programe diagnostického systému a pri testovaní o dve minúty sa už vady nevyskytovali. Bol toho názoru, že neodstránené vady z marca 2004 sa opätovne prejavili o rok neskôr v máji 2005. Žalobca neodstránil vady, ktoré vytýkal ešte v záručnej dobe, preto opravy z mája, resp. júla 2005 má žalobca odstrániť v rámci neodstránených vád vytýkaných ešte v záručnej dobe. Odvolací súd v tejto veci poznamenáva, že od 5.3.2004 do mája 2005 žalovaný nevytýkal
žiadne vady elektroniky motorového vozidla, preto na vytýkané vady z mája, resp. júla 2005 je potrebné prihliadať ako nové objavené vady na motorovom vozidle po uplynutí záručnej doby.
Dňa 20.1.2005 bol žalovaný účastníkom dopravnej nehody, ktorú nezavinil. Došlo k poškodeniu motorového vozidla, následne opravoval žalobca. Ako poistenec Kooperativy si uplatnili poistné plnenie vo vzťahu k vinníkovi dopravnej nehody, ktorý bol poistený v spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. Opravy z motorového vozidla z mája a júla 2005 si chcel žalovaný po vyúčtovaní žalobcom uplatniť ako náhradu z poistného plnenia opätovne proti vinníkovi dopravnej nehody z 20.1.2005. Vyúčtované náhrady Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., listom z 9.11.2005 odmietla s tým, že nebola preukázaná priama súvislosť medzi uvádzaným poškodením a poškodením, ktoré vzniklo na vozidle pri poistnej udalosti. Preto Allianz odmieta preplatiť opravy z mája a júla 2005 (č. l. 125).
Dňa 9.5.2005 bola vystavená objednávka zákazky na servis č. 2235 na kontrolu elektroniky, ktorá pri jazde samovoľne vypína a oprava vozidla bola žalobcom účtovaná žalovanému faktúrou č. 200520358 na sumu 10.926,50 Sk so splatnosťou 28.6.2005. Bol menený tzv. regulátor napätia (alternátor), o čom svedčí výdavkový list č. V0501072 (č. l. 66 spisu). Dňa 20.7.2005 žalovaný opätovne pristavil motorové vozidlo na opravu o čom bola vystavená objednávka zákazky na servis č. 2555 s poznámkou pokračovania zákazky č. 2235 a oprava účtovaná faktúrou č. 200520456 na sumu 22.854,- Sk so
splatnosťou 27.7.2005. Tu bola menená servopumpa o čom svedčí výdajka č. V0501378 (č. l. 65 spisu). Obidve objednávky súd prvého stupňa pojal ako samostatné zákazky - zmluvy o dielo podľa § 536 a následne Obch. zákonníka, kde podľa ods. 2 dielom sa rozumie oprava alebo úprava určitej veci. Žalovaný popieral uzavretie zmluvy o dielo, pretože nedošlo k dohode o podstatnej náležitosti a to určenie diela, ceny diela. Pri odovzdaní vozidla na opravu nebolo jasné čo bude predmetom opravy a aká bude cena za toto dielo. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na ustanovenie § 536 ods. 3 Obch. zákonníka, že cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo musí byť v nej určený aspoň spôsob určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určeným spôsobom určeným v zmluve. Vypočutý vtedajší vedúci servisu p. P. potvrdil, že po pristavení motorového vozidla bol vystavený zákazníkovi zákazkový list č. 2235 a zákazník bol informovaný, že ak bude potrebné nakúpiť nejaké náhradné diely, že bude oboznámený s cenou. Dodatočne zistili príčinu vady a to diódový mostík v alternátore, ktorý zabezpečuje reguláciu, že je tam elektrická chyba a žalovaný bol oboznámený s potrebnou kúpy mostíka a jeho cenou. Svedok bol toho názoru, že žalovaný pravdepodobne s cenou súhlasil, pričom bol aj informovaný o orientačnej cene za vykonanú opravu. Čo sa týka ceny servisných prác, tieto boli žalovanému známe z dostupných cenníkov Mercedesu Benz. Aj pri druhej oprave z júla 2005 bol vystavený zákazkový list č. 2555, kde bola zistená iná vada servoriadenia a svedok P. oznamoval žalovanému, že je potrebné dokúpiť servopumpu a koľko to stojí. Žalovaný s tým súhlasil. Ani prvú ani druhú opravu žalovaný nereklamoval, prevzal motorové vozidlo a boli mu zaslané spolu obidve fakturácie, kde bola uvedená cena opravy. Súd z toho vyvodil dohodu o cene a predmete opravy, takže došlo k riadnemu uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, ktorej predchádzal návrh - objednávka zákazky na servis. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že ak žalovaný namieta, že ak nedošlo k podstatnej náležitosti uzavretia zmluvy a to dohode o predmete opravy a cene diela, tak rozhodujúce skutočnosti sú tie, že fakturácie,
ktoré sú predmetom žaloby po obdŕžaní žalovaný nenamietal čo do výšky a dôvodu, teda súhlasil ako s obsahom fakturácie tak aj cenou a tieto fakturácie si uplatnil proti poisťovni Allianz. Tieto kroky žalovaného svedčia o tom, že rešpektoval uzavretú dohodu o dielo medzi ním a žalobcom na opravu motorového vozidla v máji, resp. v júli 2005, nerozporoval vadnosť-nedôvodnosť tejto fakturácie, nerozporoval ani vady poskytnutého plnenia - opravy motorového vozidla, pričom oprava motorového vozidla z júla 2005 je inou vadou ako z mája 2005 a obidve vady elektroniky spolu nesúvisia. Žalovaný začal rozporovať fakturácie až potom, čo poisťovňa Allianz odstúpené faktúry (list zo 16.8.2005) žalovaného na poisťovňu Allianz odmietla preplatiť (list z 9.11.2005 spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., č. l. 48 spisu), pretože nevidela žiaden súvis medzi poškodením vozidla z poistnej udalosti z 20.1.2005 a opravami vykonávanými v júli 2005. Pre hodnotenie momentu vzniku zmluvy za opravu vozidla je potrebné vyjsť z § 266 ods. 3 Obch. zákonníka, že pri výklade vôle účastníkov uzavrieť zmluvu na opravu, sa berie náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následné správania strán. Z okolností prípadu vyplýva, že žalovaný dal súhlas na opravu, dohodol sa na oprave a súčasne sa z toho dá usúdiť, že došlo k dohode o cene a predmete opravy motorového vozidla a vyúčtované nároky žalobcu potom uplatnil proti Allianzu. Z komplexu postupov žalovaného sa dá usúdiť, že došlo k zmluve medzi žalobcom a žalovaným o vykonaní opravy motorového vozidla v zmluve o dielo, dohode o cene o vykonaní opravy, kde v čase doručenia fakturácie výšku a potrebu preplatenia žalovaný nerozporoval, ale začal odmietať preplatenie až potom, čo Allianz v novembri 2005 odmietla spájať tieto opravy s predchádzajúcou poistnou udalosťou a odmietla preplatiť náhradu za vykonané opravy.
Pri prevzatí fakturácie žalovaný nenamietal cenu a cenu z fakturácie uplatnil proti poisťovni vinníka dopravnej nehody, keď vznikla u žalovaného povinnosť za tieto opravy zaplatiť. Aj keď neexistuje konkrétny doklad o dohode o cene vykonanej opravy, ale z okolností celého prípadu sa dá dedukovať a čomu nasvedčuje aj podanie žalovaného od mája do novembra 2005, že došlo k dohode o vykonaní opravy motorového vozidla, ktorého bolo svojho času žalovaný nájomcom, pričom zo zmluvy o prenájme s následnou kúpou vyplýva, že žalovaný ako nájomca má znášať náklady opravy motorového vozidla po dobu nájmu, ako to vyplýva zo všeobecných zmluvných podmienok lízingu (č. l. 244 spisu), a to bodu 2 písm. i), že všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami a údržbou predmetu z lízingu u motorových vozidiel spolu s povinným zmluvným poistením a cestnou daňou hradí nájomca. Na záruku, pokiaľ je to uskutočniteľné aj mimo záručnej opravy a údržbu predmetu lízingu je nájomca povinný používať výhradne služby autorizovaných servisov.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ zaviazal žalovaného k zaplateniu ceny diela zo zmluvy o dielo vo výške určenej vo fakturácii žalobcu. Povinnosť zaplatiť cenu diela vyplýva z ustanovenia § 546 ods. 1 Obch. zákonníka, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu dohodnutú v zmluve, alebo určeným spôsobom určeným v zmluve, pričom bolo nesporné, že žalovaný prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o oprave motorového vozidla bez toho, aby v čase uzavretia zmluvy podaním objednávky zákazky vedel presnú cenu opravy (§ 536 ods. 3 Obch. zákonníka), pričom cena diela nebola rozporovaná pri prevzatí fakturácie, resp. motorového vozidla a konkrétnu výšku fakturácie si žalovaný uplatnil priamo k Allianzu - Slovenskej poisťovni na preplatenie.
V konaní nebolo preukázané, aby opravy z mája a júla 2005 priamo súviseli s predchádzajúcou dopravnou nehodou z januára 2005. Sám žalovaný nenamietal a nerobil žiadne právne kroky vo vzťahu k Allianzu pokiaľ táto odmietla 9.11.2005 úhradu, pretože nebola preukázaná priama súvislosť medzi poškodením a poškodením, ktoré vzniklo z poistnej udalosti. Z okolností prípadu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola riadna zmluva o dielo a za vykonané dielo musí žalovaný zaplatiť cenu, ktorá je predmetom fakturácie.
Okresný súd správne rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania, pretože žalovaný bol v omeškaní z plnenia svojho peňažného záväzku a podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v znení platnom a účinnom v roku 2005. Ak nebola dohoda o konkrétnej výške úrokov z omeškania musí platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba NBS tak, ako rozhodol súd prvého stupňa a uviedol v odôvodnení rozsudku.
Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, pretože o nich bolo rozhodnuté správne. K zamietnutiu žaloby došlo len v nepatrnej časti, t.j. v časti príslušenstva pohľadávky, preto pri náhrade trov konania mohol súd použiť ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., že keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, ak tento úspech bol len v pomere nepatrnej časti, prizná sa mu plná náhrada trov konania. Samotný výpočet náhrady trov prvostupňového konania je urobený správne.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 spojený s § 224 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia. JUDr. Murárová účtovala tri úkony právnej pomoci a to za vyjadrenie k odvolaniu a dve účasti na odvolacom pojednávaní 12.2.2013 a 5.3.2013 odmenou 61,41 € za jeden úkon právnej pomoci a k tomu je potrebné dopočítať 1 x režijný paušál 7,63 € a 2 x režijný paušál 7,81 € za úkony v roku 2013. Úkony právnej pomoci predstavujú 184,23 € a 23,07 € ako režijný paušál. Náhrada straty času je za dni 12.2.2013, resp. 5.3.2013 celkove 12 polhodín po 13,01 €, dávajú náhradu straty času 156,12 €. Podľa zákona č. 273/2002 Z.z. je účtovaná náhrada cestovných výdavkov. Za deň 12.2.2013 je účtované cestovné hromadnou dopravou 2 x po 4,40 €, čo dáva 8,80 €. Dňa 5.3.2013 bolo použité osobné motorové vozidlo Mercedes Benz s priemernou spotrebou 6,2 / l a cena PHL je 1,534 €/liter. Paušálna náhrada za 180 odjazdených km je 0,183 €/1 km, čo dáva 32,94 €. Náhrada PHL je 17,12 € (1,534 x 6,2 spotreba x 180 odjazdených km). Za deň 5.3.2013 je cestovná náhrada podľa zákona č. 283 v celkovej výške 50,06 €. Celkové trovy odvolacieho konania 422,28 € je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.