Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-400-2012.pdf
PDF · 70 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/400/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Poprade, samosudca JUDr. Marián Furman, vo veci navrhovateľa F. D., M.. XX.X.XXXX, Q. P., U.. T. XXX/XX, proti odporcovi F. D. L.., M.. X.X.XXXX, Q. W., E.. P. Č.. XXXX/XX o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX - XX S. R.J. XX.X.XXXX, R. X.XX.XXXX.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania a odporca nemá na ich náhradu právo.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom z X.XX.XXXX žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k odporcovi z dôvodu, že tento už ukončil štúdium, nemá však o ňom žiadne vedomosti. Uviedol, že jeho príjem činí XXX V. mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Andrejovi, ktorému prispieva sumou XX V. mesačne.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, doručenie mal súd riadne vykázané, a preto podľa § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával súd v jeho neprítomnosti. Odporca vo vyjadrení, ktoré doručil súdu 4.3.2013, súhlasil s návrhom, uviedol, že od 11.9.2012 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, potom čo ukončil štúdium na strednej škole.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu 10C/80/2010 - najmä z rozsudku č. l. 76 zo dňa 19.1.2011 súd zistil, že navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumu 90 eur mesačne.
Z obsahu spisu súd zistil, že odporca je od 11.9.2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, ako sám uviedol s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu súhlasí.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi, keďže dôvody pre jej trvanie u odporcu odpadli.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. O. s. p., pričom úspešný navrhovateľ trovy konania nežiadal a neúspešný odporca nemá na ne nárok.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 vrátane zmien je toto konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.