Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5S-199-2012.pdf
PDF · 88.56 KB
No categories available
5S/199/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad - Bratislava, Ševčenkova 32, P.O.Box 154, Bratislava, za účasti: H.-H., s.r.o., G. 4, H., V.: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Daňového úradu Bratislava II č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/ Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand a č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, všetky zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2012 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania rozhodnutí Daňového úradu Bratislava II č. XXX/XXX/XXXXXX/ XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/ Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand a č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, všetky vydané dňa XX.XX.XXXX s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa odvíjajúc svoju aktívnu vecnú legitimáciu od ust. § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. žalobu dôvodila tým, že Okresná prokuratúra Bratislava II dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. Pd XXX/XX-X podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podala protest prokurátora proti rozhodnutiam Daňového úradu Bratislava II vydaným všetko dňa XX.XX.XXXX a právoplatným dňa XX.XX.XXXX, a to č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/ Jand, ktorým bola daňovému subjektu H.-H., s.r.o. uložená pokuta vo výške XX,XX J. za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z., č. XXX/ XXX/XXXXXX/XX/Jand, ktorým bola daňovému subjektu H.-H., s.r.o uložená pokuta vo výške XX,XX J. za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie XXXX v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z., č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, ktorým bola tomuto daňovému subjektu uložená pokuta vo výške XX,XX J. za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z., č. XXX/XXX/XXXXXX/ XX/Jand o uložení pokuty vo výške XX,XX J. za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z., č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand o uložení pokuty vo výške XX,XX J. za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie V.. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z., č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand o uložení pokuty vo výške XX,XX J. za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003
Z.z., č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand o uložení pokuty vo výške XX,XX J. za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie XXXX v lehote do 3 mesiacov po uplynutí kalendárneho štvrťroku ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z. Podaný protest žalobkyňa odôvodňovala tým, že v danom prípade bolo daňovým subjektom spoločnosťou H.-H., s.r.o. spáchaných týchto sedem správnych deliktov, za ktoré mal byť dôvodne aj potrestaný. K pochybeniu zo strany Daňového úradu Bratislava II však došlo v tom, že keď zistil, že daňový subjekt spáchal sedem správnych deliktov, neviedol proti tomuto daňovému subjektu jedno spoločné konanie, v ktorom by jedným rozhodnutím potrestal daňový subjekt za všetkých sedem spáchaných správnych deliktov, pričom pri ukladaní sankcie, by uplatnil absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej, teda uložil by iba jednu sankciu za všetky spáchané správne delikty podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Daňový úrad Bratislava II namiesto toho v rozpore s platnými právnymi predpismi vydal sedem rozhodnutí o uložení pokuty a daňový subjekt v jeden deň sedem krát za každý jeden spáchaný správny delikt potrestal uložením siedmich pokút (7 x XX,XX J.). I keď právne predpisy upravujúce skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú, ako má daňový úrad postupovať v prípade, keď jeden daňový subjekt sa dopustí viacerých správnych deliktov, ktoré je príslušný daňový úrad prejednať, podľa konštantnej judikatúry súdov je v týchto prípadoch potrebné použiť per analogiam legis, teda právnu úpravu, ktorá je riešením problematiky v oblasti ukladania sankcií za správne delikty najbližšia. Analogicky najbližšou a na danú vec daňového úradu použiteľnou úpravou je ustanovenie § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch upravujúce spoločné konanie, tiež ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktoré vylučuje použitie sčítacej zásady pri ukladaní sankcie a dáva prednosť absorpčnej zásade, teda uloženiu iba jednej sankcie, avšak najprísnejšej, uloženej podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Keď Daňový úrad Bratislava II tak nekonal a vo veci proti daňovému subjektu H.-H., s.r.o. neviedol spoločné konanie a namiesto aplikácie zásady absorpčnej pri ukladaní sankcií použil zásadu sčítaciu, nestotožňujúc sa s týmto právnym názorom potom prokurátor žiadal uvedené rozhodnutia zrušiť a následne vo veci opätovne konať už v spoločnom konaní, toto ukončiť rozhodnutím o uložení jednej sankcie za použitia absorpčnej zásady. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že podanému protestu prokurátora nebolo vyhovené a žalovaný ho predložil na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré vydalo podobne ako Daňový úrad Bratislava II sedem rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR podal daňový subjekt odvolanie na Ministerstvo financií SR, ktoré mu nevyhovelo a dňa 02.04.2012 vo veci vydalo opäť sedem rozhodnutí. Žalobkyňa má za to, že konajúci správny orgán a všetky správne orgány konajúce vo veci sa v danom prípade neriadili platnými zákonmi a zásadami správneho trestania a pri vydaní rozhodnutí ani nerešpektovali už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a preto žiadala, aby súd všetkých týchto sedem rozhodnutí Daňového úradu Bratislava II ako vecne nesprávnych a nezákonných zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 12.10.2012 v celom rozsahu zotrval na svojom právnom názore striktne sa odvíjajúcom od ust. § 39 ods. 9 písm. a/ a § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. a tvrdí, že konanie daňového subjektu H.-H., s.r.o. v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v roku XXXX až do roku XXXX, spočívajúce v nedodržaní zákonom určenej lehoty, malo za následok uloženie pokuty, ktorá je obligatórna a vyplýva z ust. § 35 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane nemá možnosť zo zákona pokutu neuložiť s tým, že by prihliadol na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a pri ukladaní sankcie aby uplatnil absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej, teda uložil by len jednu sankciu za všetky spáchané správne delikty. Žalovaný každý správny delikt považuje naďalej za samostatný delikt, o ktorom sa vedie samostatné daňové konanie, rozhodnutie v ňom vydané je individuálnym aktom, ktorý vydáva správca dane v konkrétnej veci fyzickej, či právnickej osoby, to znamená, že o každom správnom delikte je potrebné vydať samostatné rozhodnutie. Vychádzajúc z ust. článku 2 ods. 2 Ústavy SR, ako ďalej poukazuje žalovaný, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Akýkoľvek postup správnych orgánov neupravený zákonom by teda mohol byť považovaný za nepovolené vybočenie a sankcionovaný rozhodnutím o jeho zrušení alebo o jeho nezákonnosti vrátane povinnosti uhradiť náhradu škody. Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov neupravuje ani súbeh správnych deliktov a ani absorpčnú zásadu ukladania pokút za správne delikty, ktorá sa uplatňuje v trestnom práve. Samostatnosť zdaňovacích období, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spôsobené, preto neumožňuje rozhodovanie o správnych deliktoch ako o súbehu, pretože každé konanie o každom správnom delikte, za ktorý sa ukladá samostatná pokuta - daň, je samostatné konanie, v ktorom si daňový subjekt uplatňuje všetky práva a povinnosti. Žalovaný
ďalej pripomenul, že aj pokuta, ktorú spravuje správca dane a teda aj tá, ktorú ukladá podľa § 35 zákona je daňou a konanie o uloženie pokuty je samostatným daňovým konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov (§ 1a písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb.) a vzťahujú sa na ňu normy daňových zákonov, ktoré zásadu analógie v takejto podobe nepripúšťajú. Z týchto dôvodov potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol, považujúc vydané rozhodnutia Daňového úradu Bratislava II za vecne správne a zákonné.
Krajský súd v Bratislave v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým najprv skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky súdneho prieskumu tak ako tieto vyplývajú z prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom zistil nasledovné:
Dňa XX.XX.XXXX Daňový úrad Bratislava II vydal vo veci daňového subjektu H.-H., s.r.o., V.: XX XXX XXX so sídlom G. X v H. podľa § 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodnutia č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/ Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand a č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, ktorými každým uložil daňového subjektu pokutu vo výške XX,XX J. za konkrétne porušenie ust. § 49 zákona č. 595/2003 Z.z., teda sedem krát pokutoval daňový subjekt pokutou vo výške XX,XX J.. Proti uvedenému rozhodnutiu zákon pripúšťa podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a toto procesné právo zástupca daňového subjektu V.. N. K. aj využil a odvolanie voči všetkým vyššie citovaným rozhodnutiam Daňového úradu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX správcovi dane aj doručil, zároveň žiadajúc o povolenie odkladného účinku rozhodnutí, napadajúc tu vecnú nesprávnosť postupu a názoru správcu dane s poukazom na to, že zo strany daňového subjektu sa jednalo len o jeden skutok.
Daňový úrad Bratislava II vo veci podaného odvolania daňového subjektu H.-H., s.r.o. dňa XX.XX.XXXX tomuto oznámil listom č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand (bez vydania rozhodnutia), že jeho odvolanie zamieta z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď toto odvolanie považuje za smerujúce len proti odôvodneniu rozhodnutí bez napadnutia ich výrokov. O odklade vykonateľnosti rozhodnutí správca dane nerozhodol.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 246c veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti (piata časť), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.
V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu garantované Ústavou SR a je vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu taxatívnym výpočtom obsiahnutým v ustanovení § 248 O.s.p. (a/, b/, c/, d/) vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Predmetom preskúmania súdu sú individuálne právne akty bez ohľadu na ich druh, či formálne označenie, ak sa takéto rozhodnutie správneho orgánu dotýka niektorého zo základných práv a slobôd a prekážkou nie je ani, že by nebolo vydané formou individuálneho právneho aktu, ale len napr. prípisom, či oznámením.
V danom prípade súd skúmaním podmienok konania podľa §§ 246c, 103, 104 a v spojení s ustanovením § 247 ods. 1 a 2 a § 250b ods. 1 O.s.p. zistil, že žalobkyňa sa domáha zrušenia len siedmich prvostupňových rozhodnutí vydaných Daňovým úradom Bratislava II dňa, proti ktorým bolo prípustné odvolanie a ktoré procesné právo zúčastnená osoba v konaní daňový subjekt H.-H., s.r.o. aj využila, keď dňa XX.XX.XXXX žalovanému doručila odvolanie proti napadnutým rozhodnutiam spolu so žiadosťou o ich odkladný účinok. Je pravdou, ako súd zistil z predloženého administratívneho spisu správneho orgánu, že o tomto odvolaní vo vzťahu ku všetkým napadnutým rozhodnutiam žalovaný samostatné rozhodnutia nevydal, ale spoločným listom č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným daňovému subjektu XX.XX.XXXX, tomuto oznámil, že odvolanie zamieta z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb., keď toto podľa jeho názoru smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. Potom i s poukazom na judikatúru súdov, v danom prípade prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu nadobudli právoplatnosť, avšak nie tak ako tvrdí žalobkyňa, ale v spojení s oznámením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je treba považovať za druhostupňové rozhodnutie, i keď vydané bez formálnych náležitostí. Avšak tým, že žalobkyňa sa nedomáhala zrušenia aj druhostupňového a konečného rozhodnutia vo veci, i keď vydaného len formou listu, či stanoviska žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Jand, v danom prípade nie sú splnené podmienky pre preskúmanie rozhodnutí postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., v rámci ktorého sa preskúmáva a pri opodstatnenosti žaloby zrušuje konečné, t.j. spravidla druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, prípadne spolu s prvostupňovým, ale nie je možné domáhať sa pri tomto postupe zrušenia len prvostupňového rozhodnutia. Potom súd dospel k záveru, že podmienky pre súdny prieskum v danej veci splnené nie sú a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie vo veci bolo zastavené.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.