Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/211/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkýň JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľky: H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. J. X, L., zast. Mgr. Andreou Šutovskou, advokátkou, A. Dubčeka 17, Piešťany, proti odporcovi: ORTURB, s.r.o., Nábrežie Ivana Krasku 2, Piešťany, IČO: 36 652 474, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Škodler&Partners, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Coboriho 9, Nitra, o náhradu škody za zdraví, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 7. februára 2012, č. k. -203 v spojení s opravným uznesením, č.k. -238 zo dňa 5.apríla 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e , v časti náhrady trov prvostupňového konania m e n í tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 593,34 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Ondreja Škodlera, č. XXXXXXXXXX/ XXXX, vedený v O., a.s. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v časti náhrady trov konania štátu m e n í tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Piešťany v sume 109,57 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 67.57 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Ondreja Škodlera, č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v O., a.s. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala priznať jej náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške určenej odborným posudkom posudzujúceho lekára a priznať jej náhradu na stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 667,88 eur, priznať jej náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z dôvodu invalidity v sume 1.445,58 eur za obdobie od 10.4.2008 do 6.8.2010 a určenia odporcovi povinnosť platiť jej titulom náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti 53,54 eur mesačne a priznať jej náhradu nákladov, spojených s liečením vo výške 96,10 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur. Náhradu nemajetkovej ujmy 50.000 eur zdôvodnila tým, že došlo k závažnému poškodeniu jej zdravia, ktoré bolo spôsobené v dôsledku nesprávneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, došlo k výraznému zásahu do jej práva na ochranu osobnosti, k významnému zásahu do osobného a rodinného života ako jej, tak jej dcéry, ktorý nebude v plnej miere napravený náhradou škody. Je invalidnou dôchodkyňou, nemôže sa ani zamestnať pre vážne zdravotné problémy. Predtým pracovala ako živnostníčka - krajčírka, ale musela živnosť prerušiť.

Odporca a vedľajší účastník žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa o zdravotnej starostlivosti, podľa §, 421, 444, 446, 447, 11, 13 , a , , , . Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľka sa domáhala plnení z titulu náhrady škody na zdraví, spôsobenej jej MUDr. D., lebo nekonal v súlade s a neposkytol jej správne zdravotnú starostlivosť. V ďalšom texte súd bude uvádzať pojem odporcu, ale má tým na mysli konkrétne MUDr. D., konateľa odporcu, ktorý osobne zdravotnú starostlivosť navrhovateľke v istom období zabezpečoval. V zmysle ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorá nepripúšťa žiadny liberačný dôvod. Navrhovateľka za subjekt zodpovednosti označila odporcu, ktorý pokračoval v jej liečbe a až po 18 mesiacoch vykonal RTG snímku. Súd si musel ako predbežnú otázku vyriešiť, či sú splnené obligatórne zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu. Preto i skúmal znaleckým dokazovaním i výpoveďami účastníkov, 1. či odporca, konajúci prostredníctvom svojho konateľa MUDr. D. porušil právnu povinnosť poskytnúť správne zdravotnú starostlivosť, a teda nekonal lege artis, 2. či vznikla navrhovateľke škoda na zdraví v dôsledku konania odporcu non lege artis, 3. či existuje príčinná súvislosť medzi nesprávne poskytovanou zdravotníckou starostlivosťou odporcu a škodou, ktorá podľa vyjadrenia navrhovateľky vznikla na jej zdraví. Za týmto účelom ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie ortopédie na vysporiadanie sa s odbornými otázkami. Navrhovateľka síce doložila rôzne lekárske správy, rozhodnutie i vyjadrenie k jej sťažnosti zo strany Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ale bolo potrebné odborne z medicínskeho hľadiska posúdiť, či odporca poskytoval po celú dobu zdravotnú starostlivosť správne lege artis, vyjadriť sa k samotnému diagnostikovanému ochoreniu navrhovateľky, či boli liečebné postupy odporcu správne a či spôsob liečby odporcu ovplyvnil vzniknuté dôsledky navrhovateľky. Objektívne vyjadrenie lekára znalca, zapísaného do zoznamu znalcov má vždy vyššiu váhu ako závery rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd vychádzal z toho, že pod porušením právnej povinnosti treba vo všeobecnosti rozumieť uskutočnený úkon, v súvislosti s ktorým došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (napr. vyhotovenie RTG až po 18 mesiacoch potom, čo liečil navrhovateľku). Za protiprávne konanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda za postup non lege artis treba považovať aj konanie, ktoré nie je v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, pričom pre požiadavku v súčasnosti je samozrejme smerodajný čas uskutočnenia výkonu. V posudzovanej veci mal súd objektívne preukázané, že ošetrujúci lekár MUDr. D. sa dopustil hneď na začiatku poskytovania zdravotnej starostlivosti navrhovateľky pochybenia v tom, že neurobil RTG snímku, keďže jemu navrhovateľka žiadne RTG snímky nepriniesla a stále mala bolesti, liečba injekciami, liekmi či masťami nezaberala. Toto konanie non lege artis trvalo od 28.6.2006 (prijatie pacientky) do 11.12.2007 (vyhotovenie RTG snímku), kedy dal vyhotoviť RTG snímku ľavej nohy a zistil sa nález. Súd má za to, že pokiaľ lekár nemal vedomosť už o realizovaných nejakých snímkach RTG, bolo jeho povinnosťou si pri prvotných vyšetreniach navrhovateľky tento RTG snímok dať vyhotoviť. Následná zdravotná starostlivosť po 11.12.2007, jeho liečebné postupy boli už správne. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti odporcom bral súd do úvahy aj to, že diagnostika kostných nádorov v danej lokalizácii je z medikamentného hľadiska ťažká. Súd mal dokazovaním preukázané, že navrhovateľka mala tumorózny nález už v čase, keď prvý krát navštívila ambulanciu odporcu. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či odporca svojim konaním non lege artis od 28.6.2006 do 11.12.2007 spôsobil škodu navrhovateľke a či je tu príčinná súvislosť medzi jeho konaním non lege artis a vznikom škody. Súd prihliadal na závery znalca, že ak by aj bol po realizácii RTG snímky, t.j. ak by bol urobený do 2 mesiacov iný diagnostický postup odporcu, bola by síce diagnóza patologických zmien v oblasti stehnovej kosti včasnejšia, ale zdravotný stav navrhovateľky by bol veľmi pravdepodobne rovnaký. Podľa vyjadrenia znalca je recidíva nádoru vzhľadom k jeho vlastnostiam častá aj po včasnom a primeranom ošetrení. Súd vychádzajúc z celého obsahu znaleckého posudku dospel k záveru, že obmedzený rozsah pohybu navrhovateľky v kolennom kĺbe nie je v príčinnej súvislosti s diagnostickým a liečebným postupom MUDr. D., lebo odporca ako poskytovateľ nemohol žiadnym postupom ovplyvniť recidívu nádoru. Súd prihliadal na to, že príčinná súvislosť musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže sa vychádzať len z predpokladu, že tu príčinná súvislosť je. Súd prihliadal i na tvrdenie navrhovateľky, že už pri vyskočení jabĺčka jej bolo robené RTG, ešte pred návštevou odporcu i lekára predtým MUDr. P. a podľa ošetrujúceho lekára MUDr. L. bol nález i z toho RTG zrejmý. Tiež prihliadal na ďalšie vyjadrenie navrhovateľky, že mala bolesti v nohe už cca rok pred návštevou MUDr. P., a to takú, že musela chodiť na bicykli, aby nohy nezaťažovala. Súd tak vyhodnotil, že konanie odporcu v období od 28.6.2006 do 11.12.2007 bolo non lege artis, ale nebolo príčinou vzniku zdravotných problémov (škody navrhovateľky), a preto ani neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcu non lege artis a jej zdravotnými

problémami, opísanými v návrhu. Trvalé následky navrhovateľky sú dané resekciou nádoru a implantáciu endoprotézy a nie postupom MUDr. D.. U navrhovateľky išlo už u prvej návštevy u odporcu o taký stav poškodenia ľavého kĺbu nohy, ktorý bol nenapraviteľný a ktorému by nebolo možné zabrániť. Znalec potvrdil, že u navrhovateľky by nebolo možné ani pri včasnej diagnóze tumoru zabrániť následkom, vzniknutým pri prvom operačnom zákroku, či pri nahradení endoprotézy či následnému obmedzeniu hybnosti nohy, teda to znamená, že ani včasným vyhotovením RTG a správnym stanovením diagnózy by sa nepredišlo chirurgickým zákrokom vzniku poškodenia nohy. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu pre neexistenciu škody, ktorá by mala vzniknúť v dôsledku nekonania odporcu v istom období lege artis a pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a škodou. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a priznal odporcovi ich náhradu z dôvodu, že bol úspešný v konaní v celom rozsahu, pričom jeho právny zástupca si trovy konania riadne uplatnil a vyčíslil. Súd určil výšku náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 2.373,36 eur. Zároveň určil navrhovateľke povinnosť zaplatiť aj náhradu trov konania štátu na účet Okresného súdu Piešťany v sume 438,31 v súlade s ust. , ktorá suma predstavuje náhradu znalečného, ktoré bolo znalcovi vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že v prvostupňovom konaní došlo k vadám, uvedeným v . Nesprávnosť spočívala podľa navrhovateľky v nesprávnosti vyhodnotenia, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcu non lege artis a obmedzenie rozsahu pohybu v kolennom kĺbe navrhovateľky. Má za to, že súd mal pri vyhodnocovaní dôkazov, súvisiacich s príčinnou súvislosťou brať zreteľ aj na širšie okolnosti prípadu a nielen na konštatovanie znalca MUDr. G.Q., ktorý v písomnom znaleckom posudku v odpovedi č. 18 záveru konštatoval, že súhlasí so záverom, že obmedzenie rozsahu pohybu v kolennom kĺbe nie je v príčinnej súvislosti s diagnostickým a liečebným postupom odporcu, pretože jednak znalcovi neprináleží, aby posudzoval právne otázky a jednak znalec ako aj vo svojom znaleckom posudku, tak aj pri výsluchu na pojednávaní nikdy neuviedol s absolútnou istotou, že pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti odporcu lege artis by došlo k súčasnému obmedzeniu rozsahu pohybu v kolennom kĺbe navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že existovalo viacero príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku - obmedzenie rozsahu pohybu v kolennom kĺbe navrhovateľky. Sú to samotné ochorenie (obrovskobunkový kostný nádor), non lege artis postup odporcu pri diagnostikovaní a liečbe navrhovateľky v období od 28.6.2012 do 11.12.2007, teda 18 mesiacov, prvá operácia navrhovateľky, recidíva nádoru, druhá operácia navrhovateľky vyrezanie časti kosti s nádorom a jej nahradenie endoprotézou. Pri existencii takýchto viacerých príčin, ktoré sa podieľajú na nepriaznivom následku je potrebné zistiť, ktorá z nich je podstatná a adekvátna príčina vzniku škody. Zo všetkých uvedených príčin podľa nej možno považovať práve non lege artis postup odporcu za podstatný v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky najmä z dôvodu, že odporca konal, resp. opomenul konať ako lekár špecialista s mnohoročnou praxou po dobu 18 mesiacov. Navyše, poškodenie zdravia navrhovateľky za daných pomerov a v jeho postavení odporcu malo byť predvídateľné. Súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom MUDr. Y. L., CSc., onkoortopedická ambulancia, Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, pracovisko Ružinov, ktorý vykonával operácie navrhovateľky a osobne ju vyšetroval ešte pred prvou operáciou. Jeho výpoveď považuje vo veci za kľúčovú najmä s poukazom na skutočnosť, že súdom pribraný znalec navrhovateľku nikdy osobne nevyšetril. Ďalej súd nevykonal navrhované dokazovanie ustanovením znalca na určenie bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je však nevyhnutné v prípade, že odvolací súd posúdi otázku príčinnej súvislosti odlišne ako súd prvého stupňa. Namietala aj výrok o náhrade trov konania a trov konania štátu. Má za to, že v danej veci boli a sú splnené podmienky ust. pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi a štátu. Navrhovateľka podala predmetnú žalobu najmä pod vplyvom skutočnosti, že odporca preukázateľne postupoval pri diagnostikovaní a liečbe jej závažného tumorózneho ochorenia non lege artis, čo bolo potvrdené aj Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý aj sankcionoval odporcu za jeho protiprávne konanie. Nakoniec aj súdom ustanovený znalec vyhodnotil konanie odporcu za non lege artis. Súd tiež neprihliadol na pomery navrhovateľky, najmä na jej nemajetnosť, súčasnú plnú invaliditu, jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, pričom je osamelá, rozvedená, má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa. Navrhla preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať jej v plnom rozsahu náhrady tak, ako ich požadovala v návrhu na začatie konania, ako aj náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že otázka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je otázkou skutkovou, nie právnou, preto sa nemožno stotožniť s názorom navrhovateľky, že znalcovi neprináleží posudzovať príčinnú súvislosť medzi obmedzením rozsahu pohybu kolenného kĺbu navrhovateľky a diagnostickým a liečebným postupom odporcu. V zmysle konštantnej judikatúry príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví pacienta musí byť naisto postavená, dôkazné bremeno nesie navrhovateľ, resp. príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná, nestačí len púha pravdepodobnosť (R 21/1992, uznesenie NS ČR sp. zn. ). V konaní je nutné s absolútnou istotou zodpovedať, či súčasné obmedzenie rozsahu pohybu v kolennom kĺbe by nenastalo v prípade konania lege artis. Znalec nikde v znaleckom posudku jednoznačne neuviedol, že vzniknutý následok nepochybne vznikol v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že súčasný menší rozsah pohybu v kolennom kĺbe nevznikol vplyvom opozdenejšej diagnostiky nádoru stehennej kosti. Z tohto tvrdenia znalca je zrejmé, že obmedzenie pohybu v kolennom kĺbe navrhovateľky nie je v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Výsluch MUDr. L. by bol nadbytočný a nehospodárny, nakoľko by nepriniesol žiadne nové skutočnosti, smerujúce k zisteniu obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Znalecké dokazovanie bolo dostačujúce na zistenie, či došlo k porušeniu právnej povinnosti a či je daná existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tvrdenie navrhovateľky, že jej jediný príjem tvorí invalidný dôchodok je zavádzajúci, nakoľko má vedomosť, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa navrhovateľka vykonávala krajčírske práce, napr. zákazka ušitia záclony do rodinného domu p. C.. Nemožno súhlasiť ani s argumentom navrhovateľky, že žalobu podávala pod vplyvom postupu odporcu, ktorá bola potvrdená ÚDZS. ÚDZS v odôvodnení svojho rozhodnutia o uložení pokuty uvádza, že napriek včasne stanovenej diagnóze a následnému štandardnému operačnému riešeniu si obrovskobunkový kostný nádor v danej lokalizácii vyžiada pre svoju progresiu a agresivitu v konečnom dôsledku implantáciu tumoróznej endoprotézy. Toto malo byť pre navrhovateľku upozornením obzvlášť v prípade, ak bola od začiatku konania zastúpená advokátom, že úspech podanej žaloby je sporný. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 270,31 eur.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka v odvolaní len predpokladá relevantnosť príčiny vzniku poškodenia zdravia bez toho, aby toto tvrdenie, nakoľko nie je ani len osobou s medicínskym vzdelaním akokoľvek podložila. Nielenže vykonaným znaleckým dokazovaním sa jej nepodarilo ozrejmiť, aká škoda mohla vzniknúť konaním non lege artis MUDr. D., ale ani nenavrhla ďalšie dokazovanie, ktoré by jej verziu o vzniku zodpovednosti za škodu odporcu potvrdzovali. I keď navrhovateľka ako ďalší odvolací dôvod uvádza nevykonanie dôkazu výsluchom MUDr. L., materiálnou podmienkou aplikácie tohto dôvodu je požiadavka na kvalitu vykonaného dôkazu. Existuje dôvodná pochybnosť o objektivite svedectva MUDr. L., CSc., ktorý navyše nie je ani znalcom, nie je možné považovať jeho výpoveď za dôkaz, ktorého vykonaním by prišlo k objasneniu rozhodujúcich skutočností. Jediným relevantným dôkazom, ktorý bol vykonaný, žiadny iný nebol navrhnutý a ktorým bolo možné zistiť rozhodujúce skutočnosti, najmä pokiaľ ide o splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu odporcu je vykonaný znalecký posudok MUDr. G.Q., z ktorého vyplýva najmä, že nie je možné vysloviť nepochybný záver, že pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis by recidíva jednoznačne nenastala, recidíva nádoru po jeho ošetrení nastáva vo vysokom percente aj pri správnom liečebnom a diagnostickom postupe a trvalé následky sú dané samotným ochorením a liečebným postupom a nie postupom MUDr. D.. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho v zmysle ust. , vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je náhrada škody na zdraví, ktorej sa domáha navrhovateľka na odporcovi, keď žiada, aby jej súd priznal náhradu

za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške, určenej odborným posudkom, náhradu na stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 667,88 eur, náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z dôvodu invalidity v sume 1.445,58 eur za obdobie od 10.4.2008 do 6.8.2010, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej titulom náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti 53,54 eur mesačne, priznať jej náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 96,10 eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur a náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnutý v celom rozsahu a bola jej určená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.373,36 eur a tiež zaplatiť náhradu trov konania štátu na účet Okresného súdu Piešťany v sume 438,31 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď v predmetnej veci na základe vykonaného dokazovania považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, správne za smerodatné považoval znalecké dokazovanie, keďže v predmetnej veci sa riešila odborná problematika, správne posúdil všetky zákonné predpoklady vzniku náhrady škody a správne z výsledkov znaleckého dokazovania skonštatoval, že neexistuje jedna zo zákonných podmienok vzniku náhrady škody, a to príčinná súvislosť medzi následkami ochorenia navrhovateľky a liečebným postupom odporcu. Správne tiež skonštatoval, že aj keď ošetrujúci lekár pochybil, keď nedal vyhotoviť po dobu 18 mesiacov RTG snímok, avšak aj keby tento snímok dal spraviť včas, následky navrhovateľky, teda obmedzená hybnosť kolenného kĺbu by boli rovnaké. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne podstatné a závažné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé zmeniť napadnutý rozsudok.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa potvrdil.

Pokiaľ sa týka náhrady trov prvostupňového konania, odvolací súd mal za to, že odvolanie navrhovateľky je sčasti dôvodné. Odvolací súd takisto skonštatoval, že je a v danom prípade dôvodná aplikácia ustanovenia , v zmysle ktorého, ak sú dôvody, hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Je jednoznačné, že odporca bol v konaní plne úspešný, avšak vzhľadom na predmet sporu, ktorým je náhrada škody na zdraví, kde došlo u navrhovateľky k trvalému poškodeniu zdravia, vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa sťažovala na postup ošetrujúceho lekára MUDr. D. a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej oznámil, že tento konal non lege artis, keď po dobu 18 mesiacov nevyhotovil RTG snímok jej kolena a tiež na osobné a majetkové pomery navrhovateľky, ktorá je invalidná dôchodkyňa, rozvedená a má v osobnej starostlivosti zverené maloleté dieťa, považoval odvolací súd za dôvodnú aplikáciu tohto ustanovenia, avšak mal za to, že nie je dôvodné úplne nepriznať náhradu trov konania odporcovi, ktorý sa úspešne bránil žalobe, ale je dôvodné túto náhradu znížiť, keďže odporcovi priznaná náhrada trov konania vo výške 2.373,36 eur a náhrada trov konania štátu 438,31 eur by boli pre navrhovateľku, ktorá je plne invalidná v dôsledku zdravotného stavu likvidačné. Preto súd v časti náhrady trov konania a náhrady trov konania štátu podľa zmenil prvostupňový rozsudok a primerane znížil túto náhradu, a to tak, že priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania vo výške 1/4, čo predstavuje sumu 593,34 eur pri trovách právneho zastúpenia a sumu 109,57 eur pri náhrade trov konania štátu. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. , keď z rovnakých dôvodov, ako pri náhrade trov prvostupňového konania považoval za dôvodnú aplikáciu tohto ustanovenia a priznal odporcovi náhradu vo výške 1/4 z uplatnených trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 67,57 eur. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu odvolacích trov nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.