Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-99-2023.pdf
PDF · 212.89 KB
Case nature
Subarea
16Co/99/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: X. K., E.. XX.X.XXXX, Y. XXXX/XX, I., zastúpeného BREZOVAN s. r. o., Francisciho 2383/1, Bratislava, IČO: 55 328 881, proti žalovanému: W. K., E.. XX.X.XXXX, Y. XXXX/XX, I., zastúpenému: FAKTOR Legal, s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 53 495 730, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/67/2022-56, zo dňa 20.10.2022, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/67/2022-255, zo dňa 16.5.2023 a doplňujúcim uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k.14C/67/2022-257, zo dňa 16.5.2023 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh zamieta.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania takých technických opatrení, ktoré už boli vykonané za účelom dočasného alebo trvalého odpojenia nehnuteľnosti - stavby (akejkoľvek jej časti) na adrese: Y. XXXX/XX, XXX XX I., druh stavby - Iná budova, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcele registra „T. Z. Č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 180 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie E., obec I. - A.. Č.. X., okres: I. U., od prívodu vody cez prípojku, napojenú na verejný vodovod, od prívodu plynu cez prípojku napojenú na verejný plynovod; ďalej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania, zabezpečenia alebo udržiavania akýchkoľvek opatrení smerujúcich k dočasnému alebo trvalému odpojeniu nehnuteľnosti - stavby (akejkoľvek jej časti) na adrese: Y. XXXX/XX, XXX XX I., druh stavby - Iná budova, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcele registra „T., Z. Č. XXXX/ X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 180 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie E., obec I. - A.. Č.. X., okres: I. U., od prívodu vody cez prípojku napojenú na verejný vodovod, od prívodu plynu cez prípojku napojenú na verejný plynovod a napokon uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, spočívajúceho v obmedzení žalobcu v užívaní, zriadení, prevádzkovaní, údržbe a opráv vodovodnej prípojky napojenej na verejný vodovod a plynovej prípojky napojenej na verejný plynovod, ktoré sa nachádzajú v podzemí stavby na adrese: Y. XXXX/XX, XXX XX I., druh stavby - Iná budova, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcele registra číslo „T. Z. Č.F. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 180 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie E., obec I. - A.. Č.. X., okres: I. U.. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia. V rámci odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor pre katastrálne územie E., obec I.-A.. Č.. X., okres: I. U., ako: stavba - Iná budova, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcele registra „T., Z. Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 180 m2 (ďalej len „Budova"), pozemku parcela registra „T., Z. Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 180 m2 (ďalej len „Pozemok 1"), parcelné číslo XXXX/X, záhrada, o výmere 317 m2 (ďalej len „Pozemok 2"), parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 17 m2 (ďalej len „Pozemok 3"), (Pozemok 1, Pozemok 2, Pozemok 3 ďalej ako „Pozemky", ďalej pre uvedené nehnuteľnosti - Budova, Pozemok 1, Pozemok 2 a Pozemok 3, spolu s ich príslušenstvom a súčasťami ďalej len „Spoločné nehnuteľnosti"). Budova je viacpodlažná, čiastočne podpivničená s obytnou časťou povaly: na 1. podzemnom podlaží sa nachádza schodisko s chodbou, práčovňa, kotolňa, sklad, nebytový priestor číslo XXX, na 1. nadzemnom podlaží sa nachádza hlavný vstup do Budovy, schodisko s chodbou a byt číslo X, na X. E. Z. sa nachádza schodisko s chodbou a byt číslo X, na X. E. Z. - podkrovie, sa nachádza schodisko s chodbou, nebytový priestor číslo XXX a povala. Zo stavebnotechnického hľadiska Budova predstavuje stavbu, ktorej je pridelené súpisné číslo. Hoci predmetné byty a nebytové priestory predstavujú samostatné celky z technického hľadiska, z právneho hľadiska tieto nie sú takto rozdelené, a preto Budova je na príslušnom liste vlastníctva ako jeden celok, bez rozdelenia na byty a nebytové priestory, spoločné časti a zariadenia Budovy. Spoločné nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve prastarých rodičov strán, pána W. W. s manželkou T., neskôr starého otca strán, pána A. W.. Spoločné nehnuteľnosti boli užívané vždy rodinou W.. V rámci usporiadania majetkových pomerov v roku 2006 nadobudli Spoločné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. K.-XXXXX/XX zo dňa 23.11.2006 strany, a to žalobca aj žalovaný, každý v jednej polovici k celku. Nakoľko podmienkou prevodu vlastníckeho práva zo starých rodičov na žalobcu a žalovaného bolo, že starému otcovi a matke bude umožnené aj naďalej užívať Spoločné nehnuteľnosti, bolo v ich prospech zriadené vecné bremeno in personam, spočívajúce v práve doživotného a bezplatného užívania Spoločných nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 13.12.2006. Uvedené vecné bremeno v prospech matky strán (starý otec strán je zosnulý) je zapísané na liste vlastníctve číslo XXXX pre k. ú. E. ako: Vecné bremeno v prospech W. K. X.. W., XX.XX.XXXX, bytom A.. A. X, I., spočívajúce v práve doživotného a bezplatného užívania predmetných nehnuteľností podľa K.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX - vz XXXX/XX. Žalobca má mať vo výlučnom užívaní byt číslo P. o výmere 66,27 m2 na P.. E. Z. E. a nebytový priestor číslo XXX o výmere 18,69 m2 na X. E. Z.. Žalovaný má mať vo výlučnom užívaní byt Č. X o výmere 66,27 m2 na X. E. Z.Í. a nebytový priestor číslo XXX o výmere 35,03 m2 na P.. E. Z.. Vo vzťahu k výlučnému užívaniu vyššie uvedených priestorov panuje medzi stranami zhoda. Vo vzťahu k prípojke plynu - prípojka plynu zabezpečujúca prívod plynu pre celú Budovu je dotiahnutá z verejnej komunikácie do Budovy a hlavný plynomer/hlavný merač plynu pre celú Budovu je umiestnený na konci prípojky v suteréne Budovy, v práčovni. Žalovaný bez akéhokoľvek upovedomenia a súhlasu žalobcu v novembri 2020 odpojil spoločnú prípojku plynu určenú pre celú Budovu, ktorá sa nachádza v práčovni Budovy a namontoval novú prípojku plynu s novým plynomerom. Žalovaný bez súhlasu žalobcu namontoval nový rozvod plynu, ktorý vedie len do Nebytového priestoru XXX a namontoval aj rozvod plynu z vonkajšej strany fasády Budovy vedúci len do Bytu Č. X. K prípojke plynu sú tak napojené len Byt Č. X a Nebytový priestor číslo XXX vo výlučnom užívaní žalovaného. Novú prípojku plynu a hlavný plynomer umiestnil Povinný do skrine, ktorú uzamkol, a ku ktorej nemá žalobca prístup. Nakoľko z verejnej komunikácie vedie k päte Budovy len jeden prívod plynu a na tento je napojený výlučne žalovaný a priestory v jeho výlučnom užívaní, žalobca nemá žiadnu možnosť napojiť sa na prípojku plynu a napojiť priestory v jeho výlučnom užívaní (Byt číslo X a Nebytový priestor číslo XXX) k plynu. Je nutné zdôrazniť, že kúrenie v Budove je zabezpečené prostredníctvom plynových kotlov, a teda žalobca nemôže užívať Byt Č. X a Nebytový priestor číslo XXX, nakoľko tieto nie sú vykurované. Je nutné uviesť, že z technického hľadiska je opätovné pripojenie pôvodnej „spoločnej" prípojky plynu možné, a to bez akýchkoľvek technických komplikácií, odpojenie a pripojenie plynovej prípojky je bežný úkon. Technicky je možné za hlavný merač plynu nainštalovať 2 podružné merače, z ktorých pôjdu samostatné rozvody plynu do priestorov v užívaní žalobcu (Byt číslo X a Nebytový priestor Č. XXX) a samostatné rozvody plynu do priestorov v užívaní žalovaného (Byt číslo X a Nebytový priestor číslo XXX), ktoré takéto technické riešenie bolo potvrdené žalobcovi aj dodávateľom plynu (S. Z. Z., W.. S..). Za tým účelom je ale nevyhnutné, aby žalovaný sprístupnil skrinku hlavného merača plynu a umožnil napojenie ďalšieho samostatného odborného miesta aj žalobcovi. Vo vzťahu k prípojke vody - prípojka vody zabezpečujúca prívod pitnej vody do Budovy je dotiahnutá z verejnej komunikácie do Budovy a hlavný vodomer/hlavný merač vody pre celú Budovu je umiestnený na konci prípojky v suteréne Budovy, v kotolni vo vodovodnej šachte. Žalovaný svojvoľne a bez súhlasu žalobcu v novembri 2020 odpojil spoločnú prípojku vody určenú pre celú Budovu, ktorá sa nachádza v kotolni Budovy a namontoval novú prípojku s novým vodomerom. Žalovaný bez súhlasu žalobcu namontoval
nový rozvod vody, ktorý vedie len do Nebytového priestoru XXX a do Bytu číslo X. K prípojke vody sú tak napojené len Byt číslo X a Nebytový priestor číslo XXX vo výlučnom užívaní žalovaného, a to napriek skutočnosti, že strany spoločne ako odberatelia uzavreli 4.1.2007 zmluvu s dodávateľom vody Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. Hlavný vodomer umiestnil žalovaný do skrine, ktorú uzamkol, a ku ktorej nemá žalobca prístup. Nakoľko z verejnej komunikácie vedie k päte Budovy len jeden prívod vody a na tento je napojený výlučne žalovaný a priestory v jeho výlučnom užívaní, žalobca nemá žiadnu možnosť napojiť sa na prípojku vody a napojiť priestory v jeho výlučnom užívaní (Byt číslo X a Nebytový priestor číslo XXX) k pitnej vode. Je nutné zdôrazniť, že zdrojom pitnej vody v celej Budove je práve predmetná „spoločná" prípojka vody v Budove. Rovnako tak celá sanita v Byte Č. X je napojená tiež na spoločnú prípojku vody, v dôsledku čoho nie sú Byt Č. X a Nebytový priestor Č. XXX užívaniaschopné. Je nutné uviesť, že z technického hľadiska je opätovné pripojenie pôvodnej „spoločnej" prípojky vody možné, a to bez akýchkoľvek technických komplikácií, odpojenie a pripojenie vodovodnej prípojky je bežný úkon. Technicky je možné za hlavný merač vody nainštalovať 2-4 (alebo viac) podružných meračov, z ktorých pôjdu samostatné rozvody vody do priestorov v užívaní Navrhovateľa (Byt Č. X a Nebytový priestor Č. XXX) a samostatné rozvody vody do priestorov v užívaní Povinného (Byt Č. X a Nebytový priestor číslo XXX), ktoré takéto obdobné technické riešenie v Budove bolo zavedené až do jeho odpojenia Povinným. Za tým účelom je ale nevyhnutné, aby Povinný uviedol prípojku vody s hlavným meračom do pôvodného stavu. Vo vzťahu k elektrickej prípojke len na okraj uvádza, že elektrická prípojka je z verejnej komunikácie dotiahnutá do Budovy, pričom na každom poschodí Budovy sa nachádzajú samostatné hlavné elektromery, z toho elektromery na l. podzemnom podlaží a X. E. Z. sú v užívaní žalovaného, na základe samostatného zmluvného vzťahu s dodávateľom a elektromery na P.. E. Z. a X. E. Z. sú v užívaní žalobcu, na základe samostatného zmluvného vzťahu s dodávateľom. Užívanie a prístup k tomuto médiu je medzi stranami v zásade bez problémov a nie je predmetom sporu. Žalobca nemá záujem riešiť vzniknutú situáciu svojpomocne a násilím prekonávať prekážky, ktoré namontoval žalovaný (skrinky a zámky), aby získal prístup k potrebným hlavným meračom a prípojkám a znovu pripojil Budovu k „spoločným" prípojkám plynu a vody, nakoľko žalovaný bezdôvodne pri každej možnej príležitosti obviňuje žalobcu z protiprávneho konania. Navyše takéto konanie žalobcu by nevylúčilo opätovné protiprávne konanie žalovaného, opätovné odpojenie „spoločných" prípojok a pripojenie len svojich priestorov k prívodom vody a plynu, tak ako to urobil v novembri 2020, ktorý stav nijakým spôsobom nerieši situáciu. Ďalej nemožno opomenúť ani skutočnosť, že na Spoločných nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno in personam v prospech pani W. K., ktorá je matkou žalobcu a žalovaného. Predmetom tohto vecného bremena je právo pani W. K. do konca svojho života bývať a užívať Spoločné nehnuteľnosti, teda aj celú Budovu, vrátane Bytu Č. X a Nebytového priestoru Č. XXX. Tomuto právu zodpovedá aj povinnosť žalobcu zdržať sa konania, ktoré by bránilo oprávnenej z vecného bremena po dobu jej života vo výkone tohto práva, t. j. bývať a riadne užívať Byt Č. X a Nebytový priestor Č. XXX. Ako vyplýva zo skutkového stavu, Byt Č. X a Nebytový priestor Č. XXX E. sú aktuálne pripojené k teplej vode, studenej vode, plynu, v dôsledku čoho tieto nespĺňajú základné hygienické požiadavky, a preto nie sú užívaniaschopné na dohodnutý účel - na bývanie (Byt Č. X), resp. dočasné bývanie (Nebytový priestor Č. XXX). Žalobca s ohľadom na uvedený skutkový stav ako povinná osoba nie schopný splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto vecného bremena, a to najmä umožniť svojej matke ako oprávnenej osobe výkon jej práva v dohodnutom rozsahu, zdržať sa rušenia výkonu tohto práva, odstrániť prekážku, ktorá neumožňuje výkon práva z vecného bremena. S ohľadom na uvedené žalobcovi v dôsledku neplnenia svojich povinností vyplývajúcich z predmetného vecného bremena hrozí, že pani K. ako oprávnená z vecného bremena si bude svoje nároky uplatňovať súdnou cestou. Okrem toho je treba upriamiť pozornosť na to, že žalovaný tým, že bráni žalobcovi v prístupe k prípojke a bráni žalobcovi napojiť sa na predmetné médiá, reálne nemá možnosť zabezpečovať náležitú údržbu Bytu Č. X W. nebytového priestoru číslo XXX, najmä nemôže tieto priestory podľa potreby vykurovať, čo takisto môže viesť ku vzniku škôd a k znižovaniu ich hodnoty. Zo správania žalovaného vyplýva, že nemá záujem dobrovoľne umožniť prístup žalobcovi k týmto prípojkám a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť za účelom užívania prípojok, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve oboch strán a bezdôvodne tak bráni žalobcovi vo výkone jeho vlastníckeho práva k Spoločným nehnuteľnostiam, v dôsledku ktorého konania hrozí vznik škody a jej rozširovanie (vlhnutie stien v dôsledku absencie vykurovania), ujma najmä v podobe nemožnosti užívania svojich vlastníckych práv k Spoločným nehnuteľnostiam a dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že žalobca už niekoľko krát kontaktoval žalovaného za účelom usporiadania vzájomných vzťahov, najmä podieľania sa na úhrade nákladov za Spoločnú nehnuteľnosť, taktiež za účelom právneho rozdelenia Budovy na samostatné byty a nebytové priestory, ako aj o spôsobe užívania záhrady a pod., avšak žalovaný nemá záujem riešiť
akékoľvek vzájomné spoločné záležitosti, a to ani tie nevyhnutné. Vzhľadom na úmyselné konanie žalovaného, ktorým nezákonným spôsobom obmedzuje žalobcu vo výkone jeho práv, nemá záujem ďalej byť napojený na tie isté prípojky ako Povinný, ale má záujem zriadiť si samostatné prípojky plynu a vody, ako samostatné hlavné merače, resp. podružné merače. Je zrejmé, že inštalovaním samostatnej prípojky plynu a ďalšieho hlavného merača plynu a obnovením pôvodnej prípojky vody s podružnými meračmi nebude žalovaný nijakým spôsobom limitovaný vo výkone svojich práv, naopak takýmto spôsobom by boli rešpektované a zachované práva oboch strán vo väčšom rozsahu, nedochádzalo by k nutnosti žiadneho rozúčtovania medzi stranami, nakoľko každý z nich by bol v samostatnom a navzájom nezávislom zmluvnom vzťahu s dodávateľom, z ktorých zmluvných vzťahov by vyplývali povinnosti individuálne len žalobcovi a žalovanému. Jestvujúce prípojky a merače by tak slúžili výhradne žalovanému a spôsob, množstvo a rozsah týchto dodávok ako aj všetky ostatné podmienky s tým súvisiace si bude dojednávať žalovaný samostatne, bez súhlasu žalobcu priamo s dodávateľom, a naopak. V žiadnom prípade preto nemožno aprobovať stav, kedy by mal mať možnosť byť pripojený na tieto prípojky len žalovaný, keď doteraz na tieto prípojky boli napojené všetky byty a nebytové priestory v Budove, teda obe strany ako podieloví spoluvlastníci Spoločných nehnuteľností. Uvedené sa prieči základným ľudským právam každého človeka civilizovaného štátu, je nehodné dôstojnosti, aby bol žalobca za stavu, kedy je podielovým spoluvlastníkom predmetnej Budovy, žil v nej a chcel by v nej žiť aj naďalej, akokoľvek obmedzovaný v užívaní a prístupe k pitnej vode a plynu, ktoré sú nevyhnutné na riadne užívanie Spoločných nehnuteľností na účel bývania. Vzhľadom na to, je nepochybne osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie ozrejmil, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
3. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
4. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
5. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.7.2010, sp. zn. 2 MCdo 3/2010).
6. Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 326 ods. 1 taxatívne vymedzuje, aké náležitosti musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne, teda nesplnenia čo i len jednej z uvedených náležitostí bude mať za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že najdôležitejším atribútom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto inštitútu je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, že strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
8. S poukazom na vyššie uvedený právno-teoretický výklad a § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), súd prvej inštancie návrhu vyhovel, keď z návrhu ako aj z predložených listín mal za preukázané, že žalovaný uskutočnil činnosti opísané v návrhu, a že žalobca v dostatočne preukázateľnej miere osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade hrozí rozširovanie škody, na predmetnej nehnuteľnosti v užívaní žalobcu, pretože táto v dôsledku konania žalovaného nie je vykurovaná, nemá prívod vody a teda v súčasnosti nie je užívaniaschopná. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p.
9. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, jeho rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné a výroky chaotické, nevykonateľné a nekorešpondujúce s existujúcim skutkovým stavom a nevychádzajúce z hmotného práva, nebol daný žiadny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože tvrdenia navrhovateľa sú v relevantných častiach nepravdivé - žalobca v návrhu vyslovene a preukázateľne klamal, že odpojil Budovu od plynu, keďže ju odpojil samotný žalobca, a rovnako vyslovene a preukázateľne klamal, keď uviedol, že odpojil Budovu od vody, keďže len sanoval situáciu, že žalobca sa odsťahoval z Budovy s tým, že úmyselne vo svojom byte nechal unikať vodu, avšak žalovaný vodu nikdy neodpojil, keďže má sám záujem na jej odoberaní a užívaní (v Budove býva aj s rodinou). Mal za to, že podaný návrh a v ňom obsiahnuté skutkové tvrdenia sú buď snahou žalobcu o neskrývané šikanovanie žalovaného zneužívajúc súdnu moc alebo výsledkom stavu žalobcu, ktorého skúmanie patrí do kompetencie znalca z odboru psychiatrie. Žalobca, ktorý preukázateľne odpojí Budovu od plynu a nechá otvorené vodovodné potrubie v Budove, ktorú opustí a nechá vodu vytekať, nemôže tvrdiť opak a ani len neosvedčovať svoje tvrdenia, ak navyše on vie svoje tvrdenia a relevantné skutočnosti nielen tvrdiť, ale celkom jednoznačne aj preukázať. Žalobca zrejme účelovo zneužil inštitút neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie k tomuto návrhu nepristúpil dostatočne kriticky.
10. Uviedol, že nesporným faktom je, že žalobca a žalovaný ako bratia, kúpnou zmluvou nadobudli, každý v podiele 1, v roku 2006 v návrhu uvedené nehnuteľnosti, vrátane Budovy (tak, ako je definovaná v návrhu). Nesporným faktom je aj to, že sa dohodli na tom, že žalobca bude užívať byt na prízemí Budovy a nebytový priestor na X. Z. Budovy a žalovaný bude užívať byt na X. Z. a nebytový priestor v suteréne Budovy, čo strany akceptujú. Zároveň bolo dohodnuté, v Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, že žalobca umožní užívanie svojich častí Budovy matke žalobcu, pani W. K., a žalovaný umožní užívanie svojich častí starému otcovi strán, pánovi A. W., a to až do smrti každého z nich, čo potvrdia aj zriadením vecného bremena. Po tom, ako strany nadobudli nehnuteľnosti, užíval časti Budovy v zmysle zriadeného vecného bremena starý otec strán a to až do jeho smrti v roku 2015, v nadväznosti na čo vecné bremeno zaniklo. Následne, t. j. v roku 2015, časti budovy začal užívať žalovaný a užíva ich nepretržite až dodnes a má aj naďalej záujem ich užívať, a to spolu s jeho rodinou, t. j. manželkou Y. K. J. a dvoma neplnoletými deťmi, F. K., E.. X.X.XXXX, a W. K., E.. XX.X.XXXX. Po tom, ako strany nadobudli nehnuteľnosti, užíval žalobca časti Budovy, formálne síce v rozpore so zriadeným vecným bremenom, ale na základe dohody s oprávnenou z vecného bremena, matkou strán pani W. K., so svojou rodinou, a to až do roku 2020, kedy po odsťahovaní sa nechal vodu z vodovodného potrubia v jeho byte unikať (v jeho časti Budovy) a podal sám žiadosť o odpojenie Budovy od plynu.
11. Čo sa týka bývania pani W. K., táto býva v byte Č. XX, poschodie X, K.: A.. A. X, list vlastníctva Č. XXXX, k. ú. B. E. K., ktorý sama vlastní. Takže nemá žiadnu bytovú núdzu, ako sa žalobca snažil zaviesť súd v návrhu. Matka strán nikdy (od roku 2006) neprejavila záujem v Budove bývať, nikdy v nej nebývala, v nadväznosti na čo žalovaný (de facto v prospech žalobcu, keďže matka mala oprávnenie užívať jeho časti Budovy), na základe ňou udelenej plnej moci, podal návrh na výmaz vecného bremena. Neexistuje teda žiadna naliehavá núdza o bývanie zo strany matky strán W. K., ktorú sa žalobca snažil navodiť a táto nikdy o bývanie v Budove nestála. Žalobca svoje tvrdenia teda nielenže nepreukázal, ale ani neosvedčil. Ide len o jeho ničím nepodložené nepravdivé tvrdenia v snahe zaviesť súd ohľadne naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami.
12. Čo sa týka plynu a vody, keďže existuje len jeden prívod plynu a jeden prívod vody do Budovy, strany sa v roku 2006 dohodli tak, že u dodávateľa plynu bude ako odberateľ evidovaný žalobca a u dodávateľa vody bude ako odberateľ evidovaný žalovaný, pričom náklady si budú rozúčtovávať. Ako odberateľ plynu bol teda evidovaný u dodávateľa samotný žalobca, ktorý sám, zo svojho slobodného rozhodnutia, po tom, ako sa v roku 2020 z Budovy odsťahoval, požiadal dodávateľa plynu dňa 11.5.2020 o odpojenie a dňa 2.7.2020 prišli pracovníci distribútora plynu demontovať plynomer, ktorý bol do toho času evidovaný na žalobcu, a teda žalovaný ho ani nemal ako odpojiť. Fakt, že dodávku plynu do Budovy dal odpojiť samotný žalobca vyplýva z jeho výsluchu pred vyšetrovaním povereným príslušníkom Policajného zboru vo veci trestného oznámenia, ktoré podal žalovaný práve z dôvodu, že žalobca odpojil Budovu bez predchádzajúceho upozornenia od plynu. Ako konštatuje vyšetrujúci poverený príslušník F. Z. I. X.-Y. vo svojom uznesení zo dňa 9.3.2021, Č.: F.-XXX/RZ-I.-XXXX, žalobca v rámci jeho výsluchu uviedol, že: „brat (pozn.: žalovaný) mal platiť vodu a na ňom (pozn.: žalobca) zostal plyn a ročná daň za dom“ a „v septembri 2020 dal (pozn.: žalobca) odpojiť plynomer, na čo mu plynárne poslali vyúčtovanie“ a ešte, že „bratovi (pozn.: žalovaný) nebránilo v ničom, aby si dal do svojej bytovky zapojiť plynomer čo aj učinil v novembri 2020 a dal si ho do skrine, ktorú uzamkol v pivnici“. Považoval teda za viac ako zrejmé, priamo z vyšetrovateľom reprodukovanej výpovede žalobcu, že podľa dohody so žalovaným mal byť u dodávateľa plynu evidovaný žalobca, podľa dohody so žalovaným mal byť u dodávateľa vody evidovaný žalovaný, samotný žalobca odpojil Budovu v mesiaci 7/2020 od plynu, samotný žalobca vedel a zjavne konkludentne súhlasil, že si žalovaný v mesiaci 11/2020 sám zapojí plyn. Žalobca teda v návrhu vyslovene klamal, keď uviedol, že žalovaný odpojil Budovu od plynu, keďže tak urobil samotný žalobca v nadväznosti na jeho odsťahovanie z Budovy, aby mu spravil pred zimou „napriek“. Následne musel sám požiadať o znovu pripojenie dodávky plynu, čo preukazuje uzatvorenie Zmluvou o združenej dodávke plynu zo dňa 21.10.2020, Žiadosťou o opätovnú montáž meradla/obnovenie dodávky zemného plynu zo dňa 23.10.2020 a následnou Faktúrou na „Poplatok za znovu pripojenie odberného miesta“ vystavenou dňa 17.11.2020. V rámci opätovného pripájania musel zmeniť čiastočne aj trasovanie rozvodov, keďže staršie domové rozvody, ktoré nechal žalobca odpojiť už technicky nevyhovovali. Ak by nedošlo k zmene rozvodov, distribútor plynu by pripojenie neschválil, keďže revízny technik by na takéto rozvody nevyhotovil revíznu správu preukazujúcu ich dobrý technický stav.
13. Pri znovu pripájaní plynu, šetriac aj peňažné prostriedky a z dôvodu nekontaktnosti a hostilného správania žalobcu, ktorý neposkytoval súčinnosť a bolo zrejmé, že on o pripojenie svojej časti Budovy
nemá záujem, vybudoval nové vedenie len do svojej časti. To ale nebráni tomu, aby si žalobca kedykoľvek vybudoval vlastnú, technicky vyhovujúcu „vetvu“ na svoje náklady a na základe zmluvy odberal plyn v súlade so zákonom. Teda nemá problém s tým, nikdy tomu nebránil a ani brániť nemieni, aby si žalobca tak, ako uvádza v návrhu, vybudoval vlastné vedenie plynu, pripojil ho na existujúcu prípojku, uzatvoril s dodávateľ vlastnú zmluvu o dodávke plynu a nechal si namontovať vlastné meradlo.
14. Čo sa týka uzamknutia prípojky, ako tvrdí žalobca, toto tvrdenie nie je pravdivé. Prípojka plynu, ako aj hlavný uzáver, nie sú uzamknuté, a z dôvodu bezpečnosti ani nemôžu byť práve preto, že musia byť prístupné v prípade havarijného stavu alebo potreby servisných či kontrolných operácií zo strany distribútora plynu. Tento fakt preukazuje priložená fotodokumentácia. Čo sa týka uzamknutia meradla (plynomeru), ako tvrdí žalobca, tak toto je pravdivé tvrdenie, avšak nie z dôvodov, ako uvádza žalobca (snaha žalovaného znemožniť mu oprávnený odber/pripojenie). Meradlo je totiž vlastníctvom distribútora a odberateľ (žalovaný), ktorému bolo iba zverené do správy, má povinnosť zabezpečiť ho pred neoprávneným odberom. Žalobca nemá právo len tak sa pripojiť na plynomer a realizovať odber, pretože by sa tým vystavil riziku spáchania trestného činu krádeže. Žalobca si môže nechať vybudovať vlastnú odbočku z prípojky s vlastným plynomerom, s čím nemá problém.
15. Bolo teda jeho právom uzamknúť meradlo (plynomer), aby tak predišiel neoprávnenému odberu práve zo strany žalobcu, o ktorom vie, že už raz bol zo strany distribútora plynu sankcionovaný za to, že v čase, keď mal plyn ešte prihlásený „na seba“, neoprávnene odoberal plyn (tzv. „stáčal“ plynomer). Pokyn na uzamknutie skrine s plynomerom dokonca zverejnil samotný distribútor plynu v dokumente „Rady pre odberateľov ako sa chrániť rizikom neoprávneného odberu zemného plynu“, kde je uvedené, že „Plynomer je možné ochrániť uzamykateľnou skriňou (...)“. Preukázateľné teda je, že skutočnosti sú úplne naopak, ako tvrdí žalobca, a to tak, že žalobca sám nechal odpojiť Budovu od plynu, a to v mesiaci 7/2020, vedel o tom, že žalovaný sa sám prihlásil (teda nie odpojil, ale naopak pripojil Budovu na plyn) a od toho času neinicioval svoje opätovné pripojenie, nemal záujem sa do Budovy nasťahovať alebo užívať ju a ani nijako neinicioval svoje znova pripojenie. Práve preto považuje návrh za špekulatívne šikanózny, keďže na jeho podanie nebol žiadny dôvod. Zdôraznil, že žalobcovi poskytne všetku nevyhnutnú súčinnosť, ako spoluvlastník Budovy, ktorú bude objektívne potrebovať na to, aby aj svoje časti Budovy nechal oprávnene (t. j. nie na čierno) pripojiť na zemný plyn a stal sa oprávneným odberateľom s vlastným plynomerom.
16. Pokiaľ ide o pripojenie vody a vodovodnej prípojky, ako potvrdzuje žalobca aj v rámci výsluchu pred vyšetrujúcim povereným príslušníkom PZ (cit. z výpovede vyššie), dohodli sa tak, že žalovaný bude „platiť vodu“, teda bude registrovaný ako jej odberateľ a následne si ju budú rozúčtovávať. Žalovaný teda bol od roku 2006 odberateľom vody v Budove a keďže v jeho časti Budovy najprv žil starý otec strán a následne on so svojou rodinou (t. j. nepretržité užívania), nemal žiadnu motiváciu odpojiť Budovu od pripojenia vody, ako síce nepravdivo tvrdí, ale nepreukazuje ani neosvedčuje žalobca. Čo sa v roku 2020 udialo je, že po tom, ako sa žalobca z Budovy odsťahoval, a teda jeho časť prestala byť obývaná, úmyselne nechal vo svojej časti Budovy vodovodné potrubie s unikajúcou vodou tak, aby práve žalovanému spôsobil škodu, v nadväznosti na čo toto musel sanovať tak, aby jeho rodina nezostala bez vody, čo nebolo možné realizovať inak ako tak, že časť poškodeného potrubia zo strany žalobcu od vody odstavil, keďže inak by mu priebežne (až dodnes) vznikala škoda tým, že by voda z potrubia vytekala. Nemohol teda reagovať inak, aj v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti, ako uskutočniť opatrenia na predchádzanie škodám (aj na majetku žalobcu) a odstaviť časť potrubia, z ktorého unikala voda. Žalobcovi nič nebráni si potrubie opraviť, vybudovať si samostatnú vetvu z prípojky, prihlásiť sa na odber u dodávateľa I. W..S.. a nechať sa namontovať samostatný vodomer distribútorom. Prípojku vody nikdy neodpojil a dokonca ani neuskutočnil zmenu odberateľa, pretože sám bol od počiatku odberateľom a sám mal na pripojení Budovy záujem. Fakt, že bol odberateľom vody preukazuje predloženou faktúrou za dodávku pitnej vody z času pred žalobcom deklarovaným odpojením (pred 10/2020). Čo sa týka uzamknutia vodovodnej prípojky a vodomeru, platí tu rovnako ako u prípojky plynu a plynomeri, že vodovodná prípojka uzamknutá nie je (ani z bezpečnostných dôvodov nemôže byť) a vodomer je práve z bezpečnostných dôvodov uzamknutý pred žalobcom. Takýto stav ale nebráni tomu, aby si žalobca legálne zriadil vlastné pripojenie s vlastným vodomerom a uzatvoril vlastnú zmluvu s dodávateľom, čo, ako tvrdí v návrhu, nie je problém. Zmluva, ktorú žalobca predložil, a ktorá má zakladať titul odberateľa vody na oboch stranách, je neplatná, pretože ju žalobca ani nepodpísal a na druhej strane zmluvy ani uvedený nie je. Navyše, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by reálne bol odberateľom (napr. vystavenú faktúru).
17. Preukázateľné teda je, že skutočnosti sú úplne naopak, ako tvrdí žalobca a to tak, že nikdy nenechal odpojiť Budovu od vody, keďže bol sám jej odberateľom, ale len sanoval následky spôsobené žalobcom v podobe unikajúcej vody z vodovodného potrubia v byte žalobcu (kde žalovaný nemá prístup), aby žalovanému, ale aj žalobcovi samotnému, nevznikala škoda a žalobca od času, kedy sa odsťahoval z Budovy (10/2020) neinicioval obnovenie jeho rozvodov a svoje pripojenie a nemal záujem sa do Budovy nasťahovať alebo užívať ju a ani nijako neinicioval obnovenie dodávky vody do jeho časti (jeho pripojenie). Práve preto považuje návrh za špekulatívne šikanózny, keďže na jeho podanie nebol žiadny dôvod. Zdôraznil, že mu poskytne všetku nevyhnutnú súčinnosť, ako spoluvlastník Budovy, ktorú bude žalobca objektívne potrebovať na to, aby aj svoje časti Budovy nechal oprávnene (t. j. nie na čierno) pripojiť na dodávky vody s vlastným vodomerom a na základe platnej zmluvy s dodávateľom vody I. W.. S..
18. Zároveň uviedol, že okrem toho, ešte v čase, keď bolo spoločné kúrenie pre celú Budovu jedným kotlom, žalobca po odsťahovaní sa z Budovy, kotol poškodil vymontovaním jednotlivých jeho častí, aby pred zimou znemožnil žalovanému kúrenie. Kotol bol pritom spoločný pre celú Budovu, takže žalobca poškodzovať cudziu vec oprávnenie nemal. Mal za to, že zneužívanie práv, aj procesných, nemôže požívať súdny ochranu.
19. Akcentoval, že záujem žalobcu o pripojenie, nie je skutočný. Žalobca totiž nepodniká žiadne kroky, napr. v podobe vypracovania projektovej dokumentácie, zabezpečenia jej schválenia distribútormi atď. Žalobca sa snaží navodiť, že žalovaný tento proces hatí a neumožňuje pripojenie, ale to nie je pravda. Žalobca sa o pripojenie ani len nesnaží, ale jeho cieľom je zrejme len urobiť mu nepríjemnosti alebo odoberať „na jeho meno“ plyn a vodu bez oprávnenia. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie nepreukázal, že si nechal vypracovať projekt úpravy prípojok, ktorý by schválil distribútor a že teda jediné, čo akože má brániť vybudovaniu samostatnej prípojky v Budove, je nesúhlas žalovaného. S tým, aby si žalobca nechal sám pripojiť svoju časť Budovy na vlastné meno ako odberateľa, nikdy nemal problém. Práve naopak - sám žalovaný v súdu predloženom liste adresovanom a doručenom žalobcovi, prostredníctvom jeho PZ, navrhol toto riešenie, ktorému by predchádzala pasportizácia a aj právne rozdelenie Budovy na byty a nebytové priestory (v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.). Aj z návrhu je však zrejmé, že veci nemá zistené a vlastne nevie o čom hovorí, keď mieša dokopy prípojky a meradlá a vlastne ani nevie, či chce hlavný alebo podružný merač (meradlo) a to preto, že nič nechce, len robiť mu nepríjemnosti.
20. Brojil, že žalobca síce na 11 stranách v návrhu tvrdí, ako hrozí, že jeho práva budú bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením porušené/poškodené, ale svoje tvrdenia v podstate nijako nepreukazuje ani neosvedčuje. Poukázal pritom na listiny predložené žalobcom, z ktorých nevyplývajú pre toto konanie žiadne relevantné skutočnosti.
21. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne, vecne nesprávne a nepreskúmateľné, keďže je zrejmé, že žalobca neosvedčil a ani neosvedčoval žiadne z jeho skutkových tvrdení, a ani len v náznakoch nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal nič, čo tvrdí a čo je pre posúdenie dôvodnosti neodkladného opatrenia kľúčové. Mal za to, že je práve úlohou súdu, aby odhalil aj špekulatívne návrhy, aby tak práve takí špekulanti, ako žalobca, nemohli poškodzovať tretie osoby nezmyselnými návrhmi (hoci ich vypracoval aj advokát a na prvý pohľad vyzerajú odborne a sofistikovane). Navyše, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nijako ani nezdôvodnil. „Vlastné“ odôvodnenie súdu prvej inštancie je de facto len v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a aj tam v podstate súd prvej inštancie konštatuje len to, že je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ale nevysvetľuje prečo. Predchádzajúce časti odôvodnenia obsahujúce všeobecné úvahy o tom, čo je neodkladným opatrením a aké sú predpoklady jeho nariadenia, nepovažuje za odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by spĺňalo náležitosti požadované v rámci práva na spravodlivý proces.
22. Bol názoru, že súd prvej inštancie mal v rozhodnutí presvedčivo vysvetliť, ako sa s vecou, tvrdeniami a dôkazmi vysporiadal, čo neurobil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti má za preukázané, a ako k tomu záveru dospel. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani základnou otázkou toho, ako vlastne žalobca preukazuje, že mal odpojiť a má motiváciu odpájať prípojku vody a plynu, čo je v právnom štáte minimálne žalostné, a ani sa nezamyslel nad tým, že výroky vlastne
vôbec nekorešpondujú s tým, čo vlastne žalobca tvrdí, nemajú podklad v hmotnom práve a obmedzujú ústavné práva žalovaného, najmä právo vlastniť majetok so všetkými jeho obsahovými náležitosťami. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie nielen arbitrárne, ale aj nepreskúmateľné, pretože nedáva odpovede na to, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, čo aj jemu sťažuje možnosť brániť sa proti napadnutému rozhodnutiu, pretože nedokáže určiť, kde nastala chyba v rozhodovacej činnosti súdu (či súd napr. vôbec nezvažoval predložené dôkazy, teda ich ani nevykonal, či ich súd síce zvažoval, ale celkom zjavne ich nesprávne vyhodnotil, alebo či ich aj zvažoval, správne vyhodnotil, ale v rozpore s tým rozhodol). Už len samotná absencia skutočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dôvodom na jeho zrušenie.
23. Poukázal tiež na to, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi stranami, ktorá je taká intenzívna, že musí ustúpiť princíp kontradiktórnosti konania. V danej veci ale je faktom, že status quo je daný od roku 2020, žalobca o status quo vie a od roku 2020 sa nič nezmenilo (najmä nie bezprostredne pred podaním návrhu). Nie je teda zrejmé, kde bola dva roky naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, keďže za ten čas sa skutkové okolnosti nezmenili. Preukázaným faktom totiž je, že plynovú prípojku žalobca odpojil v roku 2020 a v tom istom roku ju žalovaný nechal pripojiť, o čom žalobca vedel (ako sám potvrdil aj vo výsluchu pred PP PZ); vodovodnú prípojku žalovaný nemohol odpojiť, pretože bol ako odberateľ vody evidovaný od počiatku a nemal žiadnu motiváciu ju odpájať, keďže v Budove býva aj býval. Aj toto „odpojenie“ sa však malo udiať v roku 2020, od kedy to žalobca mohol riešiť, a teda nebola to v roku 2022 v čase podania návrhu nejaká nová situácia, ktorá by potrebovala neodkladnú úpravu vzťahov. Žalobca nevysvetlil, prečo by mala vec, ktorá sa riešila v roku 2020 potrebovať v roku 2022 naliehavú úpravu. Žalobca je sám zodpovedný za to, že nemôže vykonávať svoje vlastnícke oprávnenia vo vzťahu k tým častiam Budovy, ktoré má právo podľa dohody strán užívať, a to už od roku 2020 a od toho času s vecou nič nerobí, preto nie je daná žiadna naliehavosť v roku 2022. Nie je daná ani naliehavosť v potrebe poskytnutia bývania oprávnenej z vecného bremena, keďže má svoje vlastné bývanie a o bývanie v Budove neprejavila ani záujem. Ak by ho ale aj prejavila, žalobca je zodpovedný za to, že jeho časť Budovy, v ktorej má mať oprávnená z vecného bremena právo bývať, je na bývanie nepoužiteľná od roku 2020. Od roku 2020 žalovaný neuskutočnil žiadne právne ani faktické kroky, ktoré by smerovali k odpájaniu Budovy od plynu/vody alebo zhoršeniu kvality obsahu vlastníckeho práva žalobcu oproti tomu, ako si ju zhoršil on sám práve v úmysle poškodiť žalovaného v roku 2020.
24. Mal za to, že žiadne neodkladné opatrenia žalobcu na vodu a plyn nepripoja, to musí riešiť sám úplne inak, a to tak, že si nechá spracovať projekt úpravy inžinierskych sietí, tento si nechá schváliť minimálne distribútorom a až následne môže pristúpiť k fyzickej úprave existujúceho pripojenia a prihlásenia sa na odber s vlastným meradlom popri ňom, tomuto procesu nemá prečo brániť. Toto všetko ale žalobca zastúpený advokátom, musí vedieť. Mal za to, že naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi stranami nie je potrebná a keďže v napadnutom rozhodnutí nie je obsiahnuté žiadne odôvodnenie, nie je ani zrejmé, kde túto naliehavú potrebu súd prvej inštancie vzhliadol a v čom a na základe akých dôkazov, pretože žalobca žiadne také dôkazy nepredložil, čo je dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia a zamietnutie návrhu.
25. Bol názoru, že výroky (petity) napadnutého rozhodnutia sú chaotické a nevykonateľné. Vo výroku I. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania takých technických opatrení, ktoré už boli vykonané za účelom dočasného alebo trvalého odpojenia nehnuteľnosti od prívodu vody cez prípojku napojenú na verejný vodovod, od prívodu plynu cez prípojku napojenú na verejný plynovod. Pri všetkej úcte k súdu, nie je zrejmé, čo týmto súd prvej inštancie myslel. Ako sa možno zdržať užívania technických opatrení? Čo je podľa súdu technické opatrenie? Ako sa dajú užívať technické opatrenia? Ako sa dajú užívať opatrenia? Aký je zmysel tohto výroku? Má sa zdržať užívania samotného odpojenia? Odpojenie ale nie je niečo, čoho sa dá zdržať, navyše nič neodpájal. Prečo mu súd prvej inštancie ukladá zdržať sa niečoho, čo by smerovalo k odpojeniu prípojky vody a plynu, keď on sám ich nikdy neodpojil a ani také niečo nemá v úmysle, keďže v Budove býva? Predmetný výrok je chaotický, neurčitý a nevykonateľný. Vyzerá síce fundovane, ale absolútne nedáva zmysel a navyše vôbec na jeho nariadenie nebol daný podklad, pretože žalobca neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali nevyhnutnosť potreby úpravy vzťahov neodkladným opatrením.
26. Vo výroku II. súd prvej inštancie uložil žalovanému zdržať sa vykonávania, zabezpečenia alebo udržiavania akýchkoľvek opatrení smerujúcich k dočasnému alebo trvalému odpojeniu nehnuteľnosti
od prívodu vody cez prípojku napojenú na verejný vodovod, od prívodu plynu cez prípojku napojenú na verejný plynovod. Tento výrok opätovne nedáva zmysel. Akých opatrení sa má zdržať a prečo? Čo má toto rozhodnutie chrániť? Veď z konania žalovaného je zrejmé, že nemá žiadne úmysly vykonať akékoľvek odpojenie plynu či vody z Budovy. Na druhej strane ale je pravdou, že odberné miesto je evidované na jeho meno a nemožno ho súdnym rozhodnutím nútiť, aby bol stále evidovaný ako odberateľ, pretože má právo slobodne sa rozhodnúť o prípadnom ukončení zmluvy, pričom následne by sa mohol na odber prihlásiť napr. žalobca. Súd prvej inštancie si zrejme pri tomto výroku neuvedomil konzekvencie svojho rozhodnutia, keďže je ho možné vykladať aj tak, že žalovaný nemôže, napr. v prípade predaja Budovy, odhlásiť sa ako odberateľ plynu, vody, aby sa následne nový vlastník Budovy (napr. aj žalobca) mohol prihlásiť. Navyše, rovnako nie je daný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia, keďže neexistovala žiadna naliehavá obava z akýchkoľvek aktivít žalovaného smerujúcich k odpojeniu Budovy, keďže v nej býva a aj naďalej má záujem bývať. Nie je zrejmé, čo má toto neodkladné opatrenie chrániť (aké právo, právny záujem). Nemôže sa ale stotožniť so šikanóznym zákazom zo strany súdu, vydaným navyše v celkom zjavne arbitrárnom a nepreskúmateľnom rozhodnutí, na základe nedostatočného zistenia stavu veci.
27. Vo výroku III. súd prvej inštancie uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, spočívajúceho v obmedzovaní žalobcu v užívaní, zriadení, prevádzkovaní, údržbe a opráv vodovodnej prípojky napojenej na verejný vodovod a plynovej prípojky napojenej na verejný plynovod, ktoré sa nachádzajú v prízemí stavby (jej definícia). Súd prvej inštancie mu tu v podstate zakázal ako spoluvlastníkovi Budovy, vykonávať údržbu a správu (resp. by platilo, že na takéto opravy má „monopol“ iba žalobca), pričom je zrejmé, aj z doterajšieho konania žalobcu, že by takáto oprava, do ktorej by nesmel zasahovať, smerovala napr. k poškodeniu prípojky, resp. jej dočasnému alebo trvalému odstaveniu v rámci „opravy“ a žalovaný by v byte mrzol a bol bez vody. Navyše súd prvej inštancie umožnil žalobcovi, ktorý aj v minulosti realizoval čierny odber, bez možnosti obrany zo strany žalovaného pripojenie sa a užívanie žalovaným odoberanej vody, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto kontexte absolútne nonsens. Ako mohol súd neodkladným opatrením určiť jednému spoluvlastníkovi monopol na úpravy prípojky plynu a vody, ktorá saturuje celú Budovu? A v čom spočíva obava, ktorá bola dôvodom na neodkladnú úpravy? Vie ju súd popísať? Bál sa súd, a ak áno z akého dôvodu, že žalovaný prípojku opraví a bude ju riadne spravovať aj naďalej, ako doteraz? Navyše, ak sa žalobca hypoteticky bojí, že by odpojil Budovu od prívody vody/plynu, aký zmysel má de facto zakazovať mu vykonávať jeho údržbu a opravy, resp. zakazovať mu zásahy do „údržby“ a „opráv“ zo strany žalobcu, o ktorom je zrejmé, že by tieto jeho aktivity okamžite smerovali buď k znemožneniu odoberať plyn/vodu žalovaným alebo napojenie sa na vodovod/plynovod a čierny odber, za ktorý by zodpovedal žalovaný?
28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že nie je pravda, že by nemal záujem o užívanie nehnuteľnosti po odsťahovaní sa jeho manželky s deťmi. Z nehnuteľnosti sa odsťahoval len dočasne, a to do času, kým si jeho manželka s deťmi nevyriešia svoju bytovú otázku a nenájdu si vhodné bývanie. Stále má záujem vrátiť sa späť do svojho bytu, v ktorom roky žil, nakoľko na rozdiel od žalovaného nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti, avšak konaním žalovaného je predmetný byt neužívateľný. Už viac ako jeden rok sa snaží dohodnúť mimosúdne so žalovaným na spoločnom hospodárení avšak neúspešne. Dokonca aj po vydaní neodkladného opatrenia sa opätovne pokúsil kontaktovať žalovaného a riešiť vec mimosúdne dohodou, avšak žalovaný nemá záujem o žiadnu dohodu ohľadom spoločného hospodárenia s nehnuteľnosťou a jednoznačne dal najavo, že nemá záujem, aby sa žalobca nasťahoval späť do svojho bytu a tento užíval a robí aktívne protiprávne kroky, aby mu v tom zabránil.
29. Uviedol, že dal demontovať len plynomer, t. j. merač, keďže nikdy neprišlo k rozúčtovaniu medzi stranami (spôsobom ako to uviedol žalovaný na polícii). Nijakým spôsobom nemenil rozvody ani trasovanie ako to následne urobil žalovaný, následkom ktorého konania bolo odpojenie budovy od plynu. Následne po demontovaní plynomeru 11.6.2020 predložil žalovanému na záhrade návrh, na ktorý žalovaný nijako nereagoval. Tvrdenie žalovaného, že opustil byt a nechal vytekať vodu sú klamstvom. V prvom rade žalobca sa z rodinných dôvodov odsťahoval z nehnuteľnosti 15.7.2019, pričom následne do konca októbra 2020 (presne do 1.11.2020) nehnuteľnosť užívala jeho manželka a deti, teda snaha o tendenčné očierňovanie žalobcu nie je na mieste. V druhom rade žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal akékoľvek vedomé alebo zámerné konanie zo strany žalobcu, teda jedná sa výlučne o osočovanie z jeho strany. K uvedenému konaniu nepredložil žiaden dôkaz. Dňa 2.11.2020 prišiel vypnúť
ističe v byte, uzavrieť prívod vody v samotnom byte a odpojiť znefunkčnený kotol. Pokiaľ žalovaný poukázal na Dodatok č. 1 zo dňa 8.11.2006 ku kúpnej zmluve zdôraznil, že vôľa strán ohľadom zriadenia vecného bremena doživotného práva užívania nehnuteľnosti - Budovy je vyjadrená v Zmluve o zriadení vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti z 13.12.2006, ktorá bola aj predmetom vkladu na katastri nehnuteľností. Niet pochybností o účelovom protiprávnom konaní odporujúcemu dobrým mravom zo strany žalovaného, čomu nasvedčovalo aj zamietnutie jeho návrhu na výmaz záložného práva v prospech matky strán sporu.
30. Matka sporových strán mala v záujme využívať svoje právo vyplývajúce z vecného bremena. Aby však nemusela bývať v bytoch, v ktorých bývali spory strán so svojimi rodinami, niekoľkokrát sa snažila dohodnúť so žalovaným, aby jej sprístupnil časť podkrovia, v zmysle zriadeného vecného bremena, pričom v predmetnom podkrovnom ateliéri (mandzardke) mala záujem zriadiť a dobudovať kúpeľňu, keďže mala záujem v letných mesiacoch využívať tieto priestory za účelom aktívnej činnosti v záhrade a stretávania sa s vnúčatami, čo jej žalovaný neumožnil, dokonca poprel tieto tvrdenia v komunikácii s právnym zástupcom matky. K dobudovaniu kúpeľne a sprchového kúta v podkrovnom ateliéri (mandzardke) bola totižto potrebná aj súčinnosť (ohlasovacie úkony voči stavebnému úradu a pod.) žalovaného ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorú odmietol poskytnúť. Žalovaný dlhodobo neposkytuje žiadnu súčinnosť ohľadom hospodárenia s Nehnuteľnosťou, naopak, robil aktívne kroky, aby užívanie zamedzil svojej matke ako aktuálne aj jemu ako svojmu bratovi. Sám v odvolaní priznáva, že aktívne podal návrh na výmaz vecného bremena, pričom takticky zabúda dodať, že v zásade tak konal svojvoľne, pričom zneužil pri svojom pokuse o výmaz vecného bremena plnú moc zo 6.3.2006 (ktorá nebola explicitne určená na zastupovanie vo veci výmazu vecného bremena, dokonca v danom čase ho matka sporových strán ešte nemala ani zriadené).
31. Pokiaľ ide o vetranie pri nevykurovanom byte, toto je základnou zásadou, aby vo vnútorných priestoroch nevznikali plesne, resp. aby sa prípadný výskyt plesní eliminoval na minimum. Keďže žalovaný ho odpojil od kúrenia, nemá inú možnosť, ako tieto zabezpečiť, aby tento byt spĺňal hygienické štandardy. A samozrejme vetrá len v nevyhnutnej miere (dlhodobo je v celom byte otvorené čiastočne len 1 okno - vetračka). Považuje za absurdné, že žalovaný ho najprv odpojí od kúrenia a vody, čím spôsobí plesnivenie bytu a ešte ho obviňuje, keď sa snaží udržať byt v užívaniaschopnom stave, aby nebol zdravotne závadný. Žalovaný v odvolaní niekoľkokrát nesprávne opakuje, že odpojil celú budovu od plynu, žalobca ale dal demontovať iba meradlo (plynomer), avšak samotné rozvody a prípojky plynu zostali nedotknuté, čím neznemožnil opätovné namontovanie plynomeru. Demontoval meradlo 2.7.2020, teda akékoľvek fabulácie žalovaného o zámernom odpojení žalobcu po odsťahovaní (dokonca s údajným úmyslom uškodiť žalovanému pred zimou) sú nezmyslom. Mal za to, že je podstatný rozdiel medzi demontážou merača na existujúcej prípojke, bez zásahu do prípojok (prerušení prívodu plynu) a samotnom prerezaní prípojok a objektívnom fyzickom prerušení prívodu plynu do celej budovy. Odpojenie merača je bežný úkon, naproti tomu, ak si bude chcieť znovu pripojiť prívod plynu za stavu, ktorý navodil žalovaný, bude potrebné nechať vypracovať novú projektovú dokumentáciu, túto nechať odsúhlasiť príslušnými poverenými osobami a prejsť schvaľovacím procesom v trvaní niekoľko mesiacov. Na všetky tieto úkony bude dokonca potrebovať súčinnosť žalovaného a jeho súhlas a nemožno opomenúť ani finančné hľadisko, kedy toto znovupripojenie bežne dosahuje sumu niekoľko tisíc eur, na ktorej sa samozrejme žalovaný odmieta podieľať. Žalovaný ako podielový spoluvlastník nemal oprávnenie na zásadný zásah do nehnuteľnosti a to zmenu trasy rozvodov v budove, na ktorú mu žalobca nedal súhlas. Ak bolo nevyhnuté meniť trasovanie rozvodov, žalovaný nijako nepreukázal, že by tieto rozvody boli náhle po niekoľkých mesiacoch nevyhovujúce pre ich technický stav. K týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy, najmä posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou, z ktorého by takto tvrdené skutočnosti vyplývali. Navyše je nanajvýš nepravdepodobné, že by v ten istý týždeň zrazu prestali spĺňať technické požiadavky rozvody plynu a aj vody.
32. Popiera, že by nemal záujem na tom, aby budova nebola pripojená k rozvodom vody a plynu, o pravdivosti týchto tvrdení žalovaný nepredložil žiaden dôkaz. Dôrazne popiera, že by súhlasil, čo i len konkludentne so stavebnými úpravami vykonanými žalovaným v novembri 2020, o prebiehajúcich zásadných úpravách sa dozvedel z náhodnej obhliadky nehnuteľnosti, 16.11.2020 zistil, že na fasáde nehnuteľnosti prebiehajú montážne práce, pričom bezodkladne telefonicky kontaktoval žalovaného a vyzval ho k ukončeniu predmetných prác, pričom žalovaný ho vysmial. Keďže konanie žalovaného bolo protiprávne, 16.11.2020 kontaktoval príslušný stavebný úrad, ktorému oznámil, že nedal súhlas
k vykonaniu podstatnej zmeny veci (zásah do fasády spoločnej budovy) a odrezaniu rozvodov vody a plynu, pričom 18.11.2020 bol vyrozumený o tom, že bude vykonaný stavebný dozor.
33. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza: „žalobca nemá právo len tak sa pripojiť na plynomer a realizovať odber, pretože by sa tým vystavil riziku spáchania trestného činu krádeže“, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ho žalobca ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, a teda aj prípojok a rozvodov plynu, svojvoľne neoprávnene odpojil a objektívne nemá možnosť opätovne sa pripojiť na tieto prípojky a rozvody, čo len odôvodňuje naliehavý záujem žalobcu na obnovení pôvodného stavu prípojok a rozvodov plynu a vody. Celkovo možno konštatovať, že žalovaný svojvoľne, bez súhlasu žalobcu odpojil celú budovu od prívodu plynu a na jestvujúce odberné miesto určené pre celú budovu, teda na hlavný plynomer napojil výhradne svoj byt. Tvrdenia žalovaného o možnosti žalobcu o bezproblémovom opätovnom napojení sa sú zavádzajúce. Samotný žalovaný v odvolaní uvádza, že opätovným pripojením žalobcu na plynomer by sa dopustil trestného činu. Taktiež sa nemôže napojiť na rozvod plynu v časti pred plynomerom žalovaného, nakoľko do tohto rozvodu nie je možné zasahovať a je potrebné absolvovať finančne a časovo náročný schvaľovací proces, k čomu je navyše potrebný aj súhlas žalovaného. Vzhľadom na doterajšie protiprávne konanie žalovaného je dôvodný predpoklad, že takýto súhlas Navrhovateľovi ani neudelí, resp. bude robiť neprimerané obštrukcie.
34. Pokiaľ ide o vodu, žalovaný nijako nepreukázal, že by dochádzalo k akémukoľvek úniku vody. Skutočnosť, že sa jedná len o účelové a zavádzajúce tvrdenia preukazuje aj fakt, že raz uvádza, že sa to udialo v byte žalobcu inokedy, v nejakej časti budovy. Nijakým spôsobom nikdy neoznámil žalobcovi žiadnu haváriu na vodovodnom potrubí. Ako uviedol aj vyššie, je nanajvýš nepravdepodobné, že by v rovnaký týždeň vznikla havária na rôznych typoch rozvodov a tieto bolo potrebné sanovať takým spôsobom, že budova s výnimkou bytu žalovaného ostala odpojená od prívodu vody a plynu. Tvrdenia žalovaného, že neodpojil prípojku vody vo všeobecnosti je pravdivé, pretože on odpojil prípojku vody a plynu určenú pre celú budovu a namiesto budovy na túto prípojku zapojil len byt, ktorý užíva práve žalovaný. Poukázal na to, že je uvedený aj ako odberateľ na zmluve s dodávateľom vody BVS, ale platiteľom mohla byť iba 1 fyzická alebo právnická osoba, nie obaja podieloví spoluvlastníci, avšak ako odberatelia sú uvádzaní obaja podieloví spoluvlastníci. Zmluva o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd č. B.-XXXXX-X bola platná, obe strany si na jej základe poskytovali dohodnuté plnenia a plnili zmluvné záväzky. Je zvláštne, že práve žalovaný sa dovoláva neplatnosti tejto zmluvy a zároveň predkladá dôkazy o tom, že na základe tejto zmluvy za dodávku vody uhrádzal BVS dohodnutú odmenu.
35. Uviedol, že žalovaný si v podanom odvolaní zamieňa pojmy, pričom nerozoznáva pojem prípojka do domu po meradlo, samotné meradlá a spoločné rozvody vody a plynu v budove. Napriek nejasným „dôvodom“, ktoré viedli žalovaného k aktívnym zmenám v rozvodoch, nič to nemení na skutočnosti, že nechal odpojiť spoločný rozvod vody do celej budovy a vybudoval si rozvod len do svojich častí, ktoré užíva. Nech už sa akokoľvek snaží svoje uvedené konanie obhájiť, opätovne sa jedná o rozvody, ktoré sú vo vlastníctve oboch podielových spoluvlastníkov a žalobca nedal súhlas k ich novej inštalácii a nebol vyrozumený o nefunkčnosti pôvodných rozvodov. Sanovať akýkoľvek (prípadne aj fiktívny) havarijný stav neznamená pretrasovať plyn a vodu v nehnuteľnosti s podielovým spoluvlastníctvom. Žalovaný nepoprel, že by skutkové tvrdenia žalobcu boli nepravdivé v tom, že skutočne došlo k tomu, že si svojvoľne zriadil nové trasovanie na plyn a vodu, pričom vopred o tejto skutočnosti žalobcu neinformoval, zámerne vyhotovil trasovanie len do svojich obývaných častí budovy a ešte k tomu znemožnil žalobcovi prístup k odstaveným prípojkám. Bez ohľadu na skutkový stav, aký ho vidia strany je nesporné, že odvolanie nevyvrátilo odôvodnenie vydania neodkladného opatrenia ako ho vidí konajúci súd (bod 20 napadnutého uznesenia). Žalovaný svoje zásadné tvrdenia ničím nepodložil, sú klamlivé, v zásade výrazne irelevantné k skutočnosti, že by akokoľvek chcel „v dobrom úmysle“ sanovať akékoľvek vady na rozvodoch/potrubí, tak novými rozvodmi konal svojvoľne, čím poškodzuje spoločný majetok.
36. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným uviedol, že odvolací dôvod podľa písm. b) nie je daný, nakoľko z priebehu samotného konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade tento odvolací dôvod nezvykne aplikovať (k porušeniu procesných práv v zásade nemá ako dôjsť, keďže súd vydáva neodkladné opatrenie len na základe tvrdení a dôkazov navrhovateľa), subjektívny nesúhlas s odôvodnením napadnutého uznesenia zo strany žalovaného nemožno subsumovať pod odvolací dôvod podľa písm. b) C. s. p. Čo sa týka odvolacieho dôvodu písm. d) a g) nevie ustáliť, v čom presne vidí žalovaný porušenie a teda aplikáciu týchto konkrétnych odvolacích dôvodov. Tento odvolací dôvod
je absolútne nedôvodný. Odvolanie je pravdepodobne konštruované spôsobom, že sa argumentačne snaží ustáliť odvolací dôvod podľa písm. f) C. s. p., pričom ale v jeho argumentácii nie je náležite objasnené, v čom vidí nesprávne skutkové zistenie. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie v konaní nemusí (a ani nemôže) rozhodnúť na základe podrobne a presne zisteného skutkového stavu, ale pre rozhodnutie súdu o vydaní navrhovaného uznesenia postačuje, aby súd považoval skutkový stav za osvedčený, teda pravdepodobný. Okolnosti, ktoré súvisia s motiváciou ku krokom, ktoré predchádzali konaniu zo strany žalovaného, nie sú v zásade rozhodujúce pre samotný aktuálny skutkový stav. Je zrejmé, že zo strany žalovaného je jeho aktívnym a úmyselným konaním bránené žalobcovi vo výkone jeho práv ako podielového spoluvlastníka spoločných nehnuteľností, pričom tento stav sa nezmenil ani do času podaného odvolania, teda uvedený stav naďalej pretrváva. Vzhľadom na vyššie uvedené je preukázané, že žalovaný preukázateľne účelovo a úmyselne bráni žalobcovi v prístupe k vodovodnej prípojke, ako aj v prístupe k prípojke plynu a plynomeru a aktívne mu bráni v odoberaní týchto médií. Nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že je spravodlivé, aby žalobca ako podielový spoluvlastník nemohol vykonávať ústavou a zákonom garantovanom rozsahu všetky práva, tak ako ich vykonáva žalovaný, a to práve a len v dôsledku úmyselného konania žalovaného. Za účelom ochrany právom a právom chránených záujmov žalobcu je preto nevyhnutná ingerencia súdu. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým by bránil alebo zamedzoval žalobcovi prístup, užívanie, montáž a údržbu vodovodnej prípojky, plynovej prípojky, hlavným meračom plynu a vody, za účelom odberu teplej a studenej vody, tak nebude znemožnené akokoľvek užívať byt č. X, nebytový priestor č. XXX alebo spoločné nehnuteľnosti v dohodnutom rozsahu, ani to nebude mať nijaký vplyv na možnosť využívania predmetných médií tak, ako ich užíval žalovaný doteraz, a teda nebude nad primeranú mieru zasiahnuté do jeho práv. Ak odvolací súd odvolaniu vyhovie a zruší nariadené neodkladné opatrenie, nemožnosť napojenia sa na prípojky a nemožnosť odberu médií (teplej a studenej vody, plynu), ktorých následkom je nemožnosť riadneho užívania Bytu č. X a nebytového priestoru č. XXX žalobcom bude predstavovať silný zásah do jeho práv (najmä do jeho vlastníckeho práva a od neho odôvodneného práva predmet vlastníctva užívať).
37. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu ustupuje vecná a právna argumentácia jeho dojmom a osobným útokom na žalovaného a opätovne zdôraznil, že neexistovala naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi stranami. Udalosti, ktoré obe strany v tomto spore „rozoberajú“, sa stali v druhej polovici roka 2020 a čiastočne aj pred tým a od tohto obdobia (rok 2020) nenastali žiadne zmeny, t. j. že možno považovať status quo za daný a nezmenený od konca roka 2020 a obe strany sú si situácie od konca roka 2020 vedomé. Už tento samotný fakt vylučuje, že by bola potrebná akákoľvek naliehavá potreba úpravy vzájomných vzťahov. Žalobca žiadnu akútnu a aktuálnu zmenu status quo od času konca roka 2020 nielen nepreukázal, ale ani nepreukazoval, pretože k takej zmene ani nedošlo. Ak má žalobca za to, že existuje spoluvlastnícky spor, ktorý si vyžaduje súdnu intervenciu, má (v kontexte skutkového stavu) k dispozícii inštitút podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Použitie (zneužitie) inštitútu neodkladného opatrenia tu nie je na mieste. Zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia a výrokov, ktoré nereflektujú stav veci, pričom uviedol, že vnútorné rozvody, ktoré napájajú žalobcovu časť Budovy nie sú žalovaným dotknuté a sú pripravené na to, aby si žalobca vybavil vlastné pripojenie, zmluvu s dodávateľom, namontovanie meradla a ich opätovné zapojenie, k čomu (ako deklaruje opätovne) mu poskytne potrebnú súčinnosť a súhlas. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný „jeho“ rozvody poškodil. Sú len „odpojené“ (resp. poškodené v zmysle zásahov samotného žalobcu) a čakajú na pripojenie, ktoré ale musí vychádzať zo skutočného záujmu žalobcu o ich pripojenie, keďže technicky je to možné, len ten skutočný záujem akosi chýba. Žalobca zrejme ani sám nevie, čo chce. Podaný návrh má smerovať k tomu, aby mal žalovaný zakázané určité činnosti. Vyjadrenia žalobcu smerujú k popisovaniu toho, aké krivdy zo strany žalovaného pociťuje, ale konštruktívne kroky smerujúce k nejakému „vyriešeniu“ situácie neuskutočňuje. Môže len tušiť, že by chcel pripojiť aj „svoju časť“ Budovy na plyn a vodu (minimálne sa teda tvári ukrivdene, že pripojenie nemá), avšak v tom mu nijakým spôsobom nebráni, ale práve naopak - aj v odvolaní opakovane uviedol, že poskytne všetku potrebnú súčinnosť a rovnako sa aj prostredníctvom právneho zástupcu v e-maili zo dňa 6.12.2022 sa pýtal, ako môže žalobcovi pomôcť s tým, aby si vedel zriadiť vlastné odberné miesta.
38. Vyjadrenie žalobcu v ostatnom vyjadrení, že by mu aj tak neposkytol súhlas je smiešne a preukazuje len to, že o riešenie vo forme vlastného pripojenia nemá skutočný záujem. Ak by ho mal, už by mu predložil návrh riešenia na schválenie (zrejme by išlo o nejaký jednoduchý formulár od SPP a BVS, kde sa vyžaduje podpis žalovaného ako druhého spoluvlastníka Budovy na znak súhlasu). K tomuto však nariadené neodkladné opatrenie nepomôže, a aj preto vlastne nerozumie tomu, čo žalobca reálne
chce a jediným vysvetlením je, že ho chce šikanovať alebo snáď bez toho, aby musel platiť, chce užívať plyn a vodu, ktorých aktuálnym odberateľom je žalovaný (tu zrejme žalobca nie celkom rozumie tomu, že to, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti automaticky neznamená, že plyn a vodu, ktoré do nehnuteľnosti „tečú“, má právo bezplatne užívať). Je teda zrejmé, že neodkladné opatrenie neplní žiadny účel. Nie je zrejmé, aký má zmysel, aké boli dôvody jeho nariadenia v podobe konkrétnej obavy vyžadujúcej neodkladnú úpravu pomerov, nie je daná žiadna naliehavá potreba úpravy pomerov a navyše rozhodnutie nespĺňa ani náležitosti v podobe jeho riadneho odôvodnenia. Opísanie návrhu a všeobecných akademických úvah o neodkladnom opatrení bez toho, aby bolo riadne odôvodnené, čo bolo dôvodom jeho nariadenia a čím boli splnené podmienky jeho nariadenia, robí napadnuté uznesenie nepreskúmateľným a arbitrárnym.
39. Mal za to, že žalobca sa vo svojom vyjadrení už totálne zamotáva do svojej argumentácie. Nevie držať jej konzistentnú líniu, ale len sa snaží nejakým spôsobom „zaplátať“ inak konzistentnú argumentáciu žalovaného vychádzajúcu z reálnych dôkazov a toho, ako sa veci udiali. Ak tvrdí, že nedokáže plniť záväzok z vecného bremena voči matke, nie je zrejmé, ako ho chcel sám plniť, keď nechal odmontovať meradlo plynu, zrušil jeho odber a Budovu od plynu tým pádom odpojil. To, že nechal odpojiť Budovu od plynu, rovnako spochybňuje jeho vlastný argument o tom, že sa pred tým odsťahoval iba dočasne a ďalej mal záujem Budovu (jej časť) užívať. Ako chcel Budovu užívať bez toho, aby v nej bol zavedený plyn? Alebo čakal, že on obnoví dodávky a žalobca bude tento plyn užívať bez platenia? Rovnako tak kotol - sám priznal, že ho znefunkčnil, ale otázka teda znie, ako chcel zabezpečovať plnenie povinnosti z vecného bremena, ak sám znefunkčnil kotol a rovnako vyvstáva otázka, ako chcel Budovu užívať so znefunkčneným kotlom, a teda bez vykurovania.
40. Čo sa týka zmeny trasovania rozvodov v Budove doplnil, že vetva do „žalobcovej časti“ nehnuteľnosti stále existuje a žalovaný s ňou nič nerobil. Takže skutočne zo strany žalobcu stačí, aby si zabezpečil „vlastné“ napojenie s vlastným meradlom, k čomu, ako opakovane uvádza a akcentuje, poskytne potrebnú súčinnosť, vrátane súhlasu. Čo sa týka argumentu, že bude mať náklady s jeho znovupripojením uvádza, že to je problém samotného žalobcu. Ak by totiž sám neodpájal Budovu od plynu a on by toto jeho počínanie nemusel na vlastné náklady sanovať, existoval by stav z roku 2020 a plyn by mal zapojený aj žalobca. Nemôže sa čudovať, že ak naruší existujúci a pokojný stav, ktorý niekto na vlastné náklady musí sanovať, obnovenie predchádzajúceho stavu bude spojené s nákladmi. Kto mu kázal, aby Budovu od plynu odpojil? Navyše, ak má so spoločnou nehnuteľnosťou náklady a myslí si, že by sa na nich mal žalovaný podieľať, nariadené neodkladné opatreniu mu s tým nijako nepomôže, ale je potrebné postupovať v zmysle inštitútu podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie „vyplakávať“, že žalovaný sa na nákladoch nechce podieľať.
41. Čo sa týka toho, že sa v jeden deň malo „pokaziť“ aj vedenie vody aj plynu, uviedol, že argumentáciu nepochopil (dezinterpretuje), a preto ešte raz uvádza: V dôsledku toho, že žalobca zrušil odber plynu v Budove a dal odmontovať plynomer, bol nútený iniciovať znovupripojenie plynu, avšak trasovanie pôvodných rozvodov v časti Budovy, ktorej pripojenie mal záujem zabezpečiť, bolo nevyhnutné zmeniť, keďže pôvodné rozvody by nebolo možné využívať po tom, ako žalobca poškodil kotol (vedenie plynu do poškodeného kotla predsa logicky nemá zmysel a vykurovanie by nezabezpečilo) a žalobca nebude predsa platiť prerábku rozvodov v celom dome, ak z konania žalobcu je zrejmé, že Budovu užívať nemieni a prerábka bola vyslovene vyvolaná (vynútená) jeho zlomyseľným konaním. Čo sa týka vody, tu bola situácia iná, a to, že žalobca nechával po jeho (aj jeho rodiny) odsťahovaní sa z Budovy unikať vo svojej časti Budovy vodu, ktorú platil a tak takémuto zlomyseľnému konaniu zabránil. Vetva vodovodu vedúca do časti Budovy patriacej žalobcovi však stále existuje a stačí iba ohlásiť u dodávateľa nové odberné miesto a nechať sa pripojiť (plus prípadne opraviť poškodenia vedenia, ktoré v zlom úmysle spôsobil samotný žalobca). Čo sa týka nákladov, tieto logicky zaťažia žalobcu, rovnako ako zaťažili žalovaného tie náklady, ktoré musel vynaložiť v súvislosti s tým, že nechal demontovať plynomer, poškodil kotol a vypúšťal vodu, za ktorú platil on, hoci už dom žalovaný aj jeho rodina opustili (akože reálne - žalobca sa odsťahoval z domu a nechal vo svojom byte pustenú vodu, čo videl na „točiacom sa“ vodomeri a jediný logický krok bol, že túto vetvu odstaví, aby mu nevznikala škoda).
42. Bez ohľadu na to, čo sa stalo, akceptuje právo žalobcu na užívanie Budovy a ako uvádza, nemá problém poskytnúť mu všetku potrebnú súčinnosť, aby si zriadil svoje vlastné odberné miesta vody a plynu a nechal sa pripojiť. Nesúhlasí však s tým, že by mal on sám znášať náklady na energie pre celú Budovu len preto, že aj žalobca je jej spoluvlastníkom. Vyslovil obavu, že celé toto teatro s neodkladným
opatrením smeruje k tomu, že žalobca chce užívať energie, ktoré platí žalovaný zadarmo. Ak by totiž mal záujem nechať sa korektne pripojiť, už by túto situáciu riešil a využil by práve aj to, že obe strany sú zastúpené právnymi zástupcami, ktorí dokážu situáciu moderovať k zmierlivému vyriešeniu, aj keď medzi stranami sú určité komunikačné problémy. Po podanom návrhu od času, kedy sa nechal právne zastúpiť, nepredniesol žiadny konkrétny návrh, s ktorým by mohol súhlasiť.
43. Čo sa týka dôkazu, ktorý žalobca predložil, a to akýsi návrh zo dňa 11.6.2019, žalobca v ňom uvádza, že by si chcel zabezpečovať vykurovanie elektricky, pričom pripojenie elektriny do „svojej časti“ Budovy má aj aktuálne (toto ani nie je sporné). Tak otázka znie, prečo stále ešte toto kúrenie nemá zabezpečené a v druhom rade, na čo potrebuje aktuálne plyn, keď aj v pôvodnom dokumente navrhoval jeho prepis na žalovaného. V danom dokumente navyše rátal aj s vlastným meradlom vody, tak otázka znie, prečo ho ešte nemá zriadené. Čo sa týka vzájomnej komunikácie, predložil fotokópie vrátených obálok a podacích lístkov preukazujúcich snahu o komunikáciu, avšak žalobca si dané zásielky ani len neprebral.
44. Žalobca v odvolacej duplike neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, zväčša zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, poukázal na to, že žalovaný v odvolacej replike nezaujal stanovisko k jeho tvrdeniam vo vyjadrení k odvolaniu a uviedol, že rozporuje akékoľvek tvrdenia žalovaného, že nemá problém s poskytnutím súčinnosti, nakoľko tieto jeho tvrdenia sú v priamom rozpore s protiprávnym konaním, ktoré pretrváva do dnešného dňa, nerešpektujúc dokonca svoje povinnosti vyplývajúce mu z vykonateľného neodkladného opatrenia vydaného súdom prvej inštancie.
45. Žalovaný bez vyzvania doručil súdu vyjadrenie k odvolacej duplike žalobcu, v ktorom zopakoval svoje tvrdenia uvedené v predchádzajúcich podaniach. Predmetné podanie súd žalobcovi podľa § 374 ods. 3 veta druhá C. s. p. nedoručoval.
46. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).
47. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
48. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
49. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
50. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
51. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
52. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 132 C. s. p.) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 C. s. p.), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová náležitosť, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
53. Opisu rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca odôvodňuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie musí zodpovedať aj petit (návrh), ktorým má byť žalovanému uložená konkrétna povinnosť, resp. aby žalovaný niečo vykonal, niečoho sa zdržal, či niečo znášal. Ak neexistuje vzťah medzi skutočnosťami, ktorými žalobca odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov a navrhovaným petitom, nie je daný základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a návrh musí byť bez ďalšieho zamietnutý.
54. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že žalovaný odpojil v budove, ktorá je v podielom spoluvlastníctve strán spoločnú prípojku vody a plynu a namontoval nový rozvod vody a plynu a k týmto pripojil iba byt číslo X a nebytový priestor číslo XXX vo výlučnom užívaní žalovaného, čo má byť dôvod, pre ktorý žalobca nemôže riadne užívať tú časť budovy, ktorá je v jeho výlučnom užívaní. V nadväznosti na uvedené potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami videl v tom, že aby mohol opätovne pripojiť na vodu a plyn aj tie časti budovy, ktoré sú v jeho výlučnom užívaní, je nevyhnutné, aby žalovaný sprístupnil skrinku hlavného merača plynu a umožnil napojenie ďalšieho samostatného odberného miesta aj žalobcovi, resp. aby uviedol prípojku vody s hlavným meračom do pôvodného stavu.
55. Žalobca sa však návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému zdržať sa užívania takých technických opatrení, ktoré už boli vykonané za účelom dočasného alebo trvalého odpojenia nehnuteľnosti od prívodu vody cez prípojku, napojenú na verejný vodovod, od prívodu plynu cez prípojku napojenú na verejný plynovod; zdržať sa vykonávania, zabezpečenia alebo udržiavania akýchkoľvek opatrení smerujúcich k dočasnému alebo trvalému odpojeniu nehnuteľnosti od prívodu vody cez prípojku napojenú na verejný vodovod, od prívodu plynu cez prípojku napojenú na verejný plynovod a zdržať sa akéhokoľvek konania, spočívajúceho v obmedzení navrhovateľa v užívaní, zriadení, prevádzkovaní, údržbe a opráv vodovodnej prípojky napojenej na verejný vodovod a plynovej prípojky napojenej na verejný plynovod, ktoré sa nachádzajú v podzemí stavby. Žalovaný dôvodne namieta, že neexistuje žiaden vzťah medzi skutočnosťami, ktorými žalobca odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov a navrhovaným petitom. Odhliadnuc od uvedeného odvolací zároveň dodáva, že v danej veci nie je namieste ani zdržovací návrh. Zdržovací návrh je totižto opodstatnený tam, kde konkrétne závadné konanie trvá, čo však vo svetle skutočností, v ktorých žalobca vidí potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nie je prípad prejednávanej veci. Inak povedané, pokiaľ žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založil na tvrdení, že žalovaný už určitú činnosť vykonal (odpojil spoločnú prípojku vody a plynu a vybudoval si novú prípojku, na ktorú napojil rozvody vody a plynu, do tej časti budovy, ktorú má vo výlučnom užívaní) zdržovací návrh neobstojí. Už len z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného oparenia bez ďalšieho ako nedôvodný zamietnuť.
56. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
57. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
58. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
59. Je treba vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
60. Tomu zodpovedá povinnosť žalobcu osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí. Predpokladom toho je, že žalobca preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
61. V posudzovanej veci žalobca netvrdí ani neosvedčuje žiadne také aktívne konanie žalovaného, ktoré by preukazovalo, že jedinou okolnosťou, ktorá mu bráni v tom, aby si opätovne zaviedol prívod vody a plynu do tej časti budovy, ktorá je v jeho výlučnom užívaní, je konanie žalovaného, a že v dôsledku tohto konania mu hrozí dôvodná obava nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Je pritom zrejmé (a žalobcom ani nespochybnené), že i keď žalovaný uskutočnil úkony, na základe ktorých vybudoval nové rozvody vody a plynu vedúce iba do tej časti nehnuteľnosti, ktorá je v jeho výlučnom užívaní, rozvody vody a plynu vedúce do tej časti nehnuteľnosti, ktorá je v užívaní žalobcu ostali nedotknuté a žalobca má stále možnosť si odber vody a plynu do ním užívanej časti nehnuteľnosti zabezpečiť, čo napokon sám potvrdzuje v podanom v návrhu, kde uvádza, že z technického hľadiska je opätovné pripojenie pôvodnej „spoločnej" prípojky vody a plynu možné a to bez akýchkoľvek technických komplikácií, odpojenie a pripojenie vodovodne a plynovej prípojky je bežný úkon. Odvolací zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v inej časti svojho návrhu žalobca uvádza, že „nemá záujem ďalej byť pripojený na tie isté prípojky ako žalovaný, ale má záujem zriadiť si samostatné prípojky plynu a vody, ako aj samostatné hlavné merače, resp. podružné merače.“ Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda vôbec je zrejmé, v čom konkrétne spočíva potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a k čomu je potrebný nevyhnutný a okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ak z technického hľadiska je pripojenie vody a plynu do žalobcom užívanej časti nehnuteľnosti možné a zároveň ako sám tvrdí, má záujem zriadiť si samostatné prípojky plynu a vody. 62. Vzhľadom na uvedené, preto neobstojí záver súdu prvej inštancie, že potreba úpravy pomerov medzi stranami je daná tým, že žalobca preukázal, že žalovaný uskutočnil činnosti opísané v návrhu. Naopak odvolací súd v súlade s odvolacou argumentáciou žalovaného dospel k záveru, že žalobca ničím neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, táto z obsahu podaného návrhu vôbec nevyplýva, pretože hoci žalovaný vykonal činnosti opísané v návrhu (vybudoval nové rozvody vody a plynu vedúce do tej časti Budovy, ktorá je v jeho výlučnom užívaní), neosvedčuje to potrebu zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, tobôž nie v znení, v akom sa ho domáha žalobca podaným návrhom. Pokiaľ žalobca chce aby mu nevznikali škody na majetku a chce riadne užívať svoju časť nehnuteľnosti, môže a má o pripojenie vody a plynu požiadať dodávateľov týchto médií a s nimi riešiť aj technické možnosti pripojenia. 63. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tak, ako ich nastolil žalobca v podanom návrhu, je zároveň nutné dodať, že skutočnosť, či žalovaný mal alebo nemal súhlas žalobcu na zmenu „trasovania“ rozvodov vody a plynu, resp. že mu v súvislosti so zriadením samostatnej prípojky vody a plynu do ním užívanej časti nehnuteľnosti vzniknú zvýšené náklady, je bez právnej relevancie.
64. Nedostatok osvedčenia bezodkladnosti potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, musí nevyhnutne rezultovať v neúspech jeho navrhovateľa spočívajúci v zamietnutí návrhu.
65. Na uvedenom základe odvolací súd uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazy základného významu, čím neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, čo samo osebe vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil a návrh zamietol.
66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok náhradu trov konania.
67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).