Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-452-2012.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/452/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. A.. N. XXXX/ XX, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 12077/11, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 434,00 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/765/2011-10 zo dňa 25. augusta 2011, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/765/2011-10 zo dňa 25. augusta 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 434,00 eura na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli 11. júna 2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej bola dlžníkovi poskytnutá čiastka 250,00 eur a dlžník sa zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 41,00 eur, teda zaviazal sa na zaplatenie celkovej sumy 492,00 eur. Exekučný súd konštatoval, že istina úveru bola navýšená o 242,00 eur - ide o navýšenie o 97% z poskytnutej sumy úveru v priebehu 12 mesiacov. Navyše súd zistil, že povinný ako vystaviteľ zmeny podpísal predtlač zmenky s vopred vytlačenou výškou zmenkového úroku 0,25% denne. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 97% a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91,25% ročne považoval súd za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ cit. zákona, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu z nasledujúcich dôvodov:
- všeobecný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci tým, že vykonával komplexné preskúmanie exekučného titulu
- exekučný súd nie je súdom podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci, súd preskúmavaním veci dotvára v rozpore s princípom právnej istoty svoje rozhodovacie oprávnenie - extenzívna interpretácia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku je tak v rozpore s právom oprávneného na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces ako aj s princípom legality a rovnosti účastníkov konania
- zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho
- odvolateľ nemal možnosť reagovať na tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom na rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nebol ani oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach
- aj za predpokladu, že exekučnému súdu patrí istá revízna právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, z úradnej povinnosti je súd oprávnený preskúmať nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ a je oprávnený skúmať, či plnenie podľa rozhodcovského rozsudku je objektívne možné, právom dovolené a neodporuje dobrým mravom
- odvolateľ uviedol, že oprávnený má v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, preto je toho názoru, že si mohol v zmysle § 499 Obchodného zákonníka dojednať odplatu za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, dojednaná výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
- v závere odvolateľ namietol, že subjektívny pohľad exekučného súdu zameraný len na ochranu povinného vyvolal také oslabenie ochrany majetkových práv oprávneného, že došlo k narušeniu právnej istoty v občianskoprávnom vzťahu, čo rozhodne nemožno označiť za spravodlivé.
Dňa 10. augusta 2012 bolo exekučnému súdu doručené podanie označené ako Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Návrh na prerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 434,00 eura spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 434,00 eura od 24.11.2010 do zaplatenia, 6% zákonným ročným úrokom zo sumy 434,00 eura od 30.03.2011 do zaplatenia a trovami konania vo výške 172,09 eura. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zabezpečenom neúplnou zmenkou (blankozmenkou), pričom rozhodcovský súd prijal záver, že medzi oprávneným a povinným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe „zmenky“ vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.
Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu s odôvodnením, že plnenie zo zmluvy o úvere považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ a ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ cit. zákona alebo zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným založený zmluvou o úvere z 11. júna 2009 je s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie účastníkov tohto vzťahu nepochybne vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právne normy (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa a i.). Pretože zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je možné považovať za spotrebiteľský vzťah, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov, vrátane hodnotenia, či napr. zmluvne dohodnutá rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Až v prípade, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej doložky, môže súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ zákona o rozhodcovskom konaní alebo nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní.
V zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd dospeje k záveru, že plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučné konanie zastaví, a to aj bez návrhu (§ 45 ods. 2 cit. zákona). V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, že by samotná istina poskytnutého úveru (ktorá mala byť vymožená v exekučnom konaní spolu s jej príslušenstvom) napĺňala znaky plnenia objektívne nemožného, právom nedovoleného alebo plnenia v rozpore s dobrými mravmi (za plnenie v rozpore s dobrými mravmi súd považoval plnenie zo zmluvy kvôli navýšeniu). Je teda namieste námietka odvolateľa, že bolo porušeného jeho majetkové právo, ak súd svojím rozhodnutím zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
- vymoženie istiny a príslušenstva, ako celok.
V súvislosti s tým, že nároky priznané rozhodcovským rozsudkom boli založené blankozmenkou odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v posudzovanej veci je vzťah medzi oprávneným a povinným vzťahom spotrebiteľským, prvostupňový súd v ďalšom konaní prihliadne aj na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi povinným a oprávneným. Ďalej prvostupňový súd prihliadne na to, či nároky uplatnené oprávneným nevychádzajú z takých ustanovení zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.
Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.