Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8T-9-2013.pdf
PDF · 88.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 05.03.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný
S. I., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., W. č. XXXX/X, prechodne bytom U., H. č. X
j e v i n n ý , ž e
ako otec G. D., nar. XX.XX.XXXX je povinný v zmysle § 62 Zákona o rodine a následne na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. k. 14Nc 360/95-9 Sen 907/95, zo dňa 15.01.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.1996 prispievať na výživu mesačne na G. sumou 13,28 € (400,- SK) a to vždy do 15. dňa v mesiaci vo pred do rúk matky N. D. (v súčasnej dobe N. G.), bytom G. nad D., G. T. D. č. XXX, pričom vyživovaciu povinnosť na dcéru za obdobie od marca 2012 až doposiaľ (vrátane mesiaca marec 2013) neplní, s výnimkou jednej platby zo dňa 19.02.2013 vo výške 26,- €, čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom v sume spolu 146,64 €, v sledovanom období obžalovaný bol vedený ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Trenčín, a to od 19.03.2012 až do súčasnej doby, poberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi od 01.05.2012 v sume 97,19 €, v sledovanom období nikde nepracoval a o dieťa sa ani iným spôsobom nezaujíma,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. T ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad D., G. T. D. č. XXX v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/12 zo sumy 146,64 €, ktorá zodpovedá zameškanému výživnému.
odôvodnenie:
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci bez ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 01.02.2013, t.j. bol naň riadne a včas predvolaný a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanému doručená dňa 01.02.2013, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné i bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne N. G. a oboznámením listinných dôkazov. Obžalovaný nevyužil možnosť oznámenia súdu návrhu na vykonanie dôkazov v zmysle ustanovenia § 240 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku.
Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, kde k veci uviedol: „Som otec G. D., nar. XX.XX.XXXX, a som povinný v zmysle § 62 Zákona o rodine a následne na základe rozsudku OS v Trenčíne č. k. 14Nc 360/95-9 Sen 907/95, zo dňa 15.01.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.1996 prispievať na výživné mesačne na G. sumou 13,28 € (400,- Sk), a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky N. D. (v súčasnej dobe N. G.), nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad D., G. T. D.. č. XXX, pričom ako povinný si neplním riadne vyživovaciu povinnosť na dcéru za obdobie od marca 2012 až do súčasnej doby, čím mi vznikol dlh na riadnom výživnom v sume spolu 119,52 €. Tohto dlhu som si vedomý, ale nemám dostatok finančných prostriedkov na uhradenie výživného. Som vedený ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Trenčín a to od 19.03.2012 až do súčasnej doby, poberám dávku a príspevky v hmotnej núdzi od 01.05.2012 v sume 97,19 €. V súčasnej dobe som na PN, nakoľko mám problémy so srdcom a mám tiež problémy s dýchaním. S dcérou sa nestretávam ani nie sme v kontakte. Okrem vyživovacej povinnosti na dcéru G. nemám ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bývam spolu s rodičmi v Trenčíne, ul. H. X. Nemám žiadny mesačný príjem, dostávam len vyššie uvedené príspevky v hmotnej núdzi. Mesačné výdavky mám asi vo výške 70,- €. Majetok nevlastním žiadny.“
Svedkyňa N. G. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Za celé predmetné obdobie, od marca 2012 doposiaľ obžalovaný uhradil iba jednu platbu, a to dňa 19.02.2013 čiastku 26,- €. Nad rámec už uvedenej čiastky 26,- € obžalovaný na svoje dieťa žiadnym iným spôsobom neprispel. Obžalovaný sa s dcérou nekontaktuje, ani dcéra o to nemá záujem. Bývam na adrese svojho tr. bydliska v spoločnej domácnosti s dcérou a mojou matkou a zároveň jednou mladšou dcérou. Ja som momentálne nezamestnaná, evidovaná na ÚP ako uchádzačka o zamestnanie už tri roky. Mesačne poberám soc. dávky aj s prídavkami vo výške 124,- €. Bola som schopná zabezpečiť všetky základné potreby pre moju dcéru len vďaka pomoci mojej matky, je síce na dôchodku, ale z tohto dôchodku nám finančne pomáha. S obžalovaným sa nestretávam, neviem o jeho majetkových pomeroch nič. Dcéra G. momentálne navštevuje tretí ročník SOŠ, učí sa za cukrárku.“
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.01.1996 č. k. 14Nc 360/95-9 bola obžalovanému, ako otcovi mal. G. D., nar. XX.XX.XXXX uložená povinnosť platiť jej výživné v celkovej sume 400,- Sk /13,28 Eur/ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad D., G. T. D. č. XXX s účinnosťou od 01.11.1995.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 08.10.2012 vyplýva, že obžalovaný je od 19.03.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 02.05.2012 bola obžalovanému priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi v sume 97,19 € od 01.05.2012.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS TN, potvrdenie o návšteve školy, správa MÚ Trenčín, správy ÚPSVaR TN, správa DÚ Trenčín, správa Soc. poisťovne, evidencia priestupkov a odpis z RT.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným v konaní pred súdom). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne N. G. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Aj keď obžalovaný počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, keďže bol na príslušnom úrade evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi, nešlo v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanému nič nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne prispievať na jeho dieťa. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám maloletého dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaný ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňoval výšku tohto dlhu. Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka, keďže obžalovaný sa najmenej tri mesiace v období dvoch roko úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp.
ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu riadne neplnil.
Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol trikrát súdne trestaný, pričom prvé dve odsúdenia má zahladené. Dňa 02.07.2005 bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín uznaný vinným zo spáchania rovnakého trestného činu ako v predmetnej trestnej veci a zároveň mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, z ktorého výkonu bol dňa 20.04.2006 podmienečne prepustený.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný už bol pred spáchaním predmetného prečinu odsúdený, čo je priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, na ktorú musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, zvýšila sa dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona (0 až 3 roky) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 4 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa zvýšila na 1 rok, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 1 rok až 3 roky.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatia slobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť neplnil, avšak v poslednom období preukázal snahu o pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný má určitú možnosť zabezpečenia zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici vyššie uvedenej a upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, za súčasného uloženia primeranej povinnosti, ktorá je v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate predstavuje príkaz na pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života, čo zodpovedá tak naplneniu individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno- preventívneho účinku.
Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.