Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-34-2013.pdf
PDF · 93.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/34/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. T. F., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom pre toto konanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q. Z. V., dieťa rodičov, matky F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. X. F. XX, Q. Z. V. a otca L. Š., Z.. X.XX.XXXX, B. F. Q. Z. V., bez prihlásenia u F. Q., K. X. F. XX/XX, Q. Z. V., v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2013 domáhal, aby súd znížil výživné z jeho strany na maloletú T., zo sumy 100,-- Eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté maloleté dieťa a to od 1.1.2013.
Svoj písomný návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Q. Z. V. č. XP/XX/XXXX mu bolo zvýšené výživného zo sumy 500,-- Sk na sumu 100,-- Eur. V uvedenom období sa pojednávania nezúčastňoval, pretože bol bezdomovec a bol mu pridelený opatrovník, ktorý konal v jeho mene. On sa o tom dozvedel až keď matka maloletej podala na neho trestné stíhanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. On bol v r. 2012 zamestnaný a to od 3.5.2012 do 7.8.2012. Pracovný pomer ukončil zo svojej strany a to pre nízky príjem. Od uvedeného obdobia pracoval len brigádnicky a bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 14.1.2013 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Q. Z. V.. Zatiaľ nemá rozhodnutie o poskytovaní nejakých príspevkov od štátu. Má dlhy na výživnom a sám dobrovoľne začal prispievať nižším výživným a to v sume 50,-- Eur. Na základe toho, že má dlhy, bol mu exekútorom odobratý vodičský preukaz. Toho času je bez príjmu a býva u priateľky, ktorá je tiež nezamestnaná a poberá hmotnú núdzu. S dcérou sa stretáva a vždy jej bol nápomocný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Otec vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že v čase, keď mu bolo určené výživné v novembri 2009, tak nikde nepracoval. Rovnako tak v tom čase nebol hlásený ani na Úrade práce a dosahoval len príjem z príležitostných brigád, aj to, keď si niečo našiel. Aký príjem v tom čase dosahoval, to uviesť nevedel. Zásielky v roku 2009 si nepreberal preto, lebo v tom čase mal problémy s alkoholom a nemal kde bývať. Nepamätal si, že by v tom čase bol pracoval v Č.. Následne absolvoval liečenie v X. a potom si našiel v prácu v spoločnosti B., Q..J..H.., kde však zarábal veľmi málo a to od 250,-- Eur do 300,-- Eur mesačne a niekedy aj menej. Pracovný pomer v tejto spoločnosti ukončil v októbri
2012 potom, čo sa nepohodol s majstrom. Mal aj vybavenú prácu v B., a to nejakú brigádu, išlo len o nárazovú prácu v trvaní 3-5 dní, z ktorej príjem, ktorý dosiahol použil na zaplatenie ubytovania a stravy a z následného zvyšku príjmu, ktorý mu zostal zistil, že sa mu táto práca neoplatí. Toho času je hlásený na Úrade práce a v budúcnosti by mal poberať dávku v hmotnej núdzi. Tiež pre neplatenie výživného prišiel o vodičský preukaz. Napriek týmto skutočnostiam sa snažil platiť výživné na maloletú aspoň po 50,-- Eur mesačne. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou priateľkou, ktorá je onkologickým pacientom a poberá dávku v hmotnej núdzi a sirotský dôchodok, kedy sa jej príjem pohybuje vo výške cca. 130,-- Eur mesačne. On nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.
Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Podľa jej výpovede, toho času spolu s dcérou býva v družstevnom byte, ku ktorému zdedila po babke členský podiel v Bytovom družstve a z ktorého musí ešte vyplatiť ostatných dedičov. Je zamestnaná ako asistent učiteľa na Základnej škole a jej príjem je vo výške cca. 400,-- Eur. Poberá tiež prídavok na maloletú dcéru vo výške 23,10 Eur mesačne. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Uhrádza náklady na bývanie a to za inkaso vo výške 30,-- Eur mesačne a nájomné za byt vo výške 140,-- Eur mesačne. Dcéra navštevuje 7. triedu Osemročného gymnázia. V čase poslednej úpravy výživného bola žiačkou Základnej školy. Má náklady na jej cestovné do školy a tiež na stravu v škole. Maloletá navštevuje krúžky a to Ľudový súbor „Š.“, za čo síce neuhrádza žiaden poplatok, sú však s tým spojené náklady na cestovné. Okrem toho navštevuje aj Základnú umeleckú školu, odbor výtvarná výchova a to raz do týždňa. A dvakrát do týždňa navštevuje odbor husle.
Kolízny opatrovník prostredníctvom svojej poverenej zamestnankyne odporučil návrh otca zamietnuť.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom sp.zn. XP/XX/XXXX- XX zo dňa 30.11.2009 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. sumou 100,-- Eur mesačne počnúc od 1.10.2009. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že v tom čase maloletá bola žiačkou 4. ročníka Základnej školy. Navštevovala Ľudovú školu umenia a stravovala sa v škole. Matka maloletej bola zamestnaná ako asistentka učiteľa a dosahovala priemerný mesačný zárobok vo výške 361,-- Eur. Otec v uvedenom období sa zdržiaval na neznámom mieste a v konaní bol zastúpený opatrovníkom pre konanie - vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu v J.. Z odôvodnenia tohto rozsudku ďalej vyplynulo, že pri určení výživného súd vychádzal z toho, že otec mal dňa 3.6.2009 v konaní XTp/XXX/ XXXX uviesť, že v poslednom období sa zdržiaval v Č., a že najčastejšie si našiel robotu ako murár. Tým mal súd preukázanú možnosť a schopnosť u otca maloletej nájsť si zamestnanie a z dosiahnutej mzdy si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Keďže otec okrem maloletej T. nemal iné deti, zvýšil mu súd výživné na uvedenú sumu 100,-- Eur mesačne.
Podľa správy spoločnosti B. Q..J..H.. - zamestnávateľa otca, tento u tejto spoločnosti v dobe od 6.2.2012 do 7.8.2012 pracoval na základe dohody o vykonaní práce, z ktorej za uvedené obdobie dosiahol čistý príjem vo výške 1636,92 Eur a zároveň v období od 3.5.2012 do 7.8.2012 u tohto zamestnávateľa tiež pracoval na základe pracovnej zmluvy, kedy za uvedené obdobie dosiahol čistý príjem vo výške 905,65 Eur. Podľa správy uvedeného zamestnávateľa, ako dohoda, tak aj pracovná zmluva boli s otcom ukončené na jeho vlastnú žiadosť. V prípade, že by tento nepožiadal o ukončenie pracovného pomeru, tento by trval naďalej, keďže bol dojednaný na dobu určitú a to do 31.12.2012.
Podľa správy spoločnosti B., Q..J..H.. otec v tejto spoločnosti pracoval na Dohodu o pracovnej činnosti v období od 19.6.2010 do 30.8.2010. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q. Z. V. je otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.1.2013, pričom zatiaľ nepoberá žiadne štátne sociálne dávky a ani dávku v hmotnej núdzi.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky, táto za obdobie od februára 2012 do januára 2013 vrátane dosiahla celkový čistý príjem vo výške 5 992,69 Eur, čo v priemere predstavuje mesačne sumu 499,39 Eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q. Z. V. z prešetrenia pomerov u maloletej vyplynulo, že maloletá T. toho času navštevuje 7. triedu Osemročného Gymnázia, pričom sa stravuje v školskej jedálni, kde matka uhrádza stravné vo výške 20,-- Eur. Do školy cestuje autobusom, kde je
cestovné hradené vo výške 12,-- Eur. Navštevuje tiež Základnú umeleckú školu, kde je polročný poplatok vo výške 70,-- Eur. Je zdravá a otec sa s dcérou stretáva len príležitostne.
Podľa tej istej správy uvedeného úradu otec maloletej toho času býva u svojej priateľky, ktorá je tiež nezamestnaná. Táto sa nachádza v hmotnej núdzi a je jej poskytovaná pomoc formou dávky s príspevkami. Priateľka otca má tiež vyživovaciu povinnosť z predchádzajúceho vzťahu k synovi Q. B., ktorý je školopovinný. Spoločne obývajú štvorizbový byt, ktorý majú v podnájme a za ktorý uhrádzajú poplatky spojené s bývaním mesačne vo výške 200,--Eur, ktoré uhrádza priateľka otca.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,65 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania vo veci nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí sp.zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2009. Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou , či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V danom prípade preskúmavať dôvody, z ktorých súd vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku sp.zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2009 a následne na základe toho meniť uvedené rozhodnutie súdu v tomto na návrh otca začatom konaní neprináležalo. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku sp.zn. XP/ XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2009 pri určení výživného, ktorého zníženia sa teraz otec domáha vychádzal, s pomermi, ktoré momentálne u neho boli zistené v súčasnej dobe, tu súd konštatuje, že nebola zistená absolútne žiadna zmena týchto pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala znížiť výživné pre otca na maloletú dcéru po právoplatnosti rozsudku sp.zn. XP/XX/ XXXX-XX do budúcna. Ako v čase vyhlásenia tohto pôvodného rozsudku, tak aj v súčasnosti bol otec podľa jeho vlastného vyjadrenia nezamestnaný a živil sa len občasnými brigádami, pričom samotný súd v konaní sp.zn. XP/XX/XXXX-XX vychádzal pri určovaní výživného z potencionálnych schopností a možností otca, že je v jeho silách si zarobiť finančné prostriedky. K zmenám týchto okolností na strane otca nijako nedošlo. Aj v súčasnej dobe je tento nezamestnaný, v priebehu uplynulého roka 2012 sa dokázal priebežne zamestnávať, či už na stály pracovný pomer na dobu určitú, alebo na dohody o vykonaní práce a teda vedel si obstarať finančné prostriedky formou brigád tak, ako to bolo hodnotené aj pôvodným rozsudkom pri určovaní poslednej vyživovacej povinnosti pre otca. Za týchto okolností preto skutočnosť, že je opätovne nezamestnaný a bez stáleho príjmu nemohol súd hodnotiť ako podstatnú zmenu okolností na jeho strane oproti stavu, ktorý tu bol v čase poslednej úpravy výživného.
Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37), (zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).