Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-326-2012.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/326/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľa L. U., O.. X.X.XXXX, bytom E. XX, M. proti odporkyni Y. U., E.. P., O.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z.. F. Č.. XX, M., zastúpenej L.. T. G., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať mu na výživu ako rozvedenému manželovi sumou 30% sumy životného minima mesačne, s odôvodnením, že je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, poberá dávku v hmotnej núdzi.
Pobyt odporkyne nie je súdu známy, preto podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. jej bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní, ktorý ponechal rozhodnutie na zváženie súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P 415/2011-70 zo dňa 26.9.2012, právoplatným dňa 26.9.2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.
Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že tento na návrhu v celom rozsahu trvá. Uviedol, že býva v chatke X. M., je evidovaný na úrade práce, soc. vecí a rodiny od 16.12.2011. Od januára 2012 poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Počas obdobia nezamestnanosti bol zamestnaný len na základe dohody o vykonaní práce. Predtým bol zamestnancom spoločnosti P. F. R..F.. M., avšak tiež len na dohodu do apríla 2010. Potvrdil, že je vyučený ako letecký mechanik československých aerolínií, avšak z úradu práce mu nebola ponúknutá práca v jeho odbore ani v príbuznom odbore. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, kde by sa mala odporkyňa v súčasnosti nachádzať. Ako svoje výdavky uviedol, elektrinu 25,- eur, inak uhrádza ročne daň z nehnuteľnosti 32,- eur a za odpad štvrťročne 15 Eur. Taktiež uviedol, že nemá žiaden objektívne dôvody, ktoré by vylučovali jeho schopnosť zamestnať sa.
Z oznámenia spoločnosti F. N., F..E..D.. M. vyplýva, že v spoločnosti pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti od 2.10.2012 do 15.11.2012, za 10/2012 dosiahol čistý príjem 16,20 eur.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 2.1.2013 vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 50,35 eur mesačne doposiaľ, pričom v období od 31.3.2011 do 26.4.2012 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dňa 27.4.2012 vyradený pre nespoluprácu.
Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 72 ods. 2 cit. zákona, ak sa bývali manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ust. § 72 ods. 3 cit. zákona, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť , ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych príčin schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 cit. zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá veta cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že neboli dané zákonné predpoklady pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela - navrhovateľa v konaní, nakoľko tento v konaní nepreukázal neschopnosť sa sám živiť, kedže aj sám vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadne objektívne dôvody, ktoré by vylučovali jeho schopnosť zamestnať sa. Navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania bolo dlhodobé vzájomného odlúčenia účastníkov. Súd mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil rozhodujúce skutočnosti, a to osobné, zárobkové a majetkové pomery odporkyne, ktorými by preukázal dôvodnosť svojho nároku. Nepredložil ani listinné dôkazy na preukázanie príjmových pomerov odporkyne. Súd preto pri rozhodovaní prihliadol len k listinným dôkazom získaným vlastným šetrením z jednotlivých príslušných inštitúcii a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, z ktorých nemal preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, určených zákonom pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že navrhovateľ nespĺňa požiadavky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporkyni ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).