Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/123/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľov C. H.. A. P., X.. XX. XX. XXXX C. L. H. P.S.Y., X.. XX. XX. XXXX, S. L. Y. F., L.. X. XXX/X, zastúpeným JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, proti odporkyni P. P.K.G., X.. XX. XX. XXXX, V. L. Y., F. XXX/XX, V.. Č.. L. Š.C., S. H. X, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov A/ a B/ z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť vrátiť im do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade Banská Bystrica, Správe katastra Veľký Krtíš na Z. Č.. XXX, S. Y. F., S. C. F. Ú. Y. C. V. J.. Č.. XXXX S. J. S. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX B.C.R. J. C. X. S. Y. XX H.X, J.. Č.. XXXX/X V. S. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX/X V. S. Y. XXX H.X, C. C. R. X. J.. Č.. XXXX R.. Č.. XXXX Y. J. v 1-ici a nahradiť im trovy konania, všetko z titulu vrátenia daru. V návrhu navrhovatelia uviedli, že predmetné nehnuteľnosti darovali svojmu synovi K. P. ako aj odporkyni, ako jeho manželke, darovacou zmluvou, spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Pavla Tótha, notára vo Veľkom Krtíši dňa 22. 05. 2006 pod sp. zn. N 104/2006, Nz 19535/2006, NCRIs 19409/2006, každému do podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere po 1-ine k celku. Pri darovaní nehnuteľností mali za to, že predmetné nehnuteľnosti bude odporkyňa užívať spolu so svojim manželom a dcérou. Vzhľadom na to, že odporkyňa opustila spoločnú domácnosť aj s maloletou dcérou, pričom na základe nezhôd v manželstve s ich synom, sa hrubo narušili ich vzťahy v rodine, preto sú presvedčení, že týmto odporkyňa porušila dobré mravy. Okrem toho odporkyňa nadviazala mimomanželskú známosť s im neznámym mužom s ktorým žije spolu, tomuto nemravnému spôsobu správania vystavila aj ich maloletú vnučku. Taktiež na návrh odporkyne sa viedlo konanie o rozvod manželstva odporkyne s ich synom na tunajšom súde pod sp. zn. , kde odporkyňa počas celého konania urážlivo zdôvodňovala príčiny rozvratu manželstva tým, že ich syn vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, čo nie je pravda, čo sa ich dotklo a urazilo ich. Sústavným porušovaním dobrých mravov zo strany odporkyne, tieto nadobudli povahu hrubého porušenia dobrých mravov a nevďak odporkyne k nim ako darcom, odporkyňa tiež nenaložila s darom spôsobom na ktorý bol určený, netrávi tam so svojou rodinou voľný čas a aj počas manželstva viedla zhýralý spôsob života, kde sa stretávala s osobami s pochybnou povesťou a minulosťou. Preto odvolaním daru z 24. 08. 2012 odporkyňu vyzvali na vrátenie daru, na ktorý list odporkyňa nereagovala, avšak podaním z 20. 12. 2011 im oznámila, že nie je ochotná dar vrátiť. Na pojednávaní sa navrhovatelia pridržiavali podaného písomného návrhu a ďalej uviedli, že ich syn K. P., druhý obdarovaný na ich výzvu o vrátenie daru túto skutočnosť akceptoval a vrátil im ideálnu polovicu darovaných nehnuteľností. Poukázali tiež na to,

že po darovaní nehnuteľností odporkyni, táto zmenila svoj životný štýl a tiež vzťah k nim, začala sa k nim správať ignoračne, prestala ich navštevovať. Taktiež ich návštevy u syna a odporkyne skončili pri bráne ich domu, pretože odporkyňa ani nevyšla, buď spala alebo sa učila. Odporkyňa nechodila ani na predmetnú chatu, kde sa museli starať o predmet daru sami, pričom odporkyňa stratila záujem o predmetné nehnuteľnosti po ich darovaní, hoci predtým sľubovala, že chatu zmodernizujú. Dozvedeli sa, že odporkyňa chce darované nehnuteľnosti predať. Ďalej uviedli, že sa cítia morálne podvedení správaním sa odporkyne voči nim ako aj voči ich synovi a majú za to, že správanie odporkyne voči nim ako aj voči ich synovi hrubo porušuje dobré mravy najmä tým, že odporkyňa bola ich synovi, svojmu manželovi neverná, podvádzala ho, hoci tento stále pracoval, dosahoval dobrý príjem, nevážila si ho, tento chodil zanedbaný a následne začala ním opovrhovať. Poukázali tiež na to, že odporkyňa ako vlastníčka polovice nehnuteľností nemá finančné prostriedky, ani na opravu predmetnej nehnuteľnosti - chaty, nehnuteľnosti chátrajú, pričom vyžadujú okamžitú opravu.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom navrhovateľov nesúhlasí a tento žiada ako nedôvodný zamietnuť, prípadne je ochotná sa dohodnúť s navrhovateľmi tak, že im odpredá svoj spoluvlastnícky podiel za sumu 10.000,-- Eur, s ohľadom na maloletú dcéru. Ďalej uviedla, že si hlboko váži navrhovateľov, nemala s nimi nikdy žiadne problémy ani žiadny konflikt. Navrhovatelia im počas manželstva pomáhali, boli dobrými svokrovcami. Nikdy sa k navrhovateľom nesprávala nevhodne, ani ignorantsky, ani nie je pravda, že ju vyhodili z niektorého zamestnania. Poukázala na to, že dňa 11. 09. 2011 opustila spoločnú domácnosť v dôsledku hádky s bývalým manželom, avšak už 14. 09. 2011 prišli za ňou navrhovateľ A/ spolu s manželom do Šiah, do jej predajne, aby vrátila dar. Ku konaniu o rozvod manželstva uviedla, že pokiaľ v tomto konaní uviedla dôvody, ktoré ju viedli k rozvodu, objasňovala len príčiny rozvratu manželstva, pričom sa počas manželstva nedopustila voči synovi navrhovateľov žiadnej nevery. V súčasnej dobe má nadviazanú známosť, ale túto známosť nadviazala až po rozvode manželstva. Ďalej uviedla, že to, že sa rozviedli so synom navrhovateľov, nemá nič spoločné s ich vzájomnými vzťahmi, pričom má za to, že sa k navrhovateľom vždy správala pekne, nikdy sa nesprávala k nim z vypočítavosti, pretože nie je vypočítavá. Má záujem, aby predmetné nehnuteľnosti ostali v rodine a aby ich mohli naďalej navrhovatelia užívať, nemá záujem ich predať, ani ich nikdy predať nechcela. Vždy sa snažila navrhovateľom pomáhať aj napriek tomu, aký oni majú na ňu názor, poukazuje na to aj tá skutočnosť, že keď sa stala tragédia v ich rodine, keď zomrel dcére navrhovateľov tragicky R. O. dňa 14. 12. 2011, pomáhala švagrinej vybaviť pohreb, kúpiť truhlu, bola na pohrebe. Tvrdila, že jej na rodine navrhovateľov záleží, keby jej nezáležalo, správala by sa inak.

Svedok K. P., syn navrhovateľov, na pojednávaní uviedol, že počas ich manželstva s odporkyňou prvých 10-12 rokov manželstva bolo všetko v poriadku do doby, kým nedostali od navrhovateľov dar. Odporkyňa predmetnú chatu vždy považovala za záťaž, mala k nej odpor, nechcela tam chodiť, vyčítala mu, aby viac času trávil doma a nie na chate. Ďalej uviedol, že odporkyňa nikdy nenadávala na navrhovateľov, ani nikdy sa priamo pred ním ani pred navrhovateľmi nesprávala k nim zle, ale sa ich stránila, prípadne mu doma hovorila, že chatu nepotrebujú, že keď dedo zomrie, že ju predajú. Keď jej spomínal, že do chaty treba investovať, pretože je popraskaná stena, tvrdila, že do chaty nebudú nič investovať, pretože potrebujú investovať do ich rodinného domu, v ktorom bývajú. Tiež sa stalo, keď navrhovatelia prišli do ich domácnosti, ostala v spálni, učila sa nemčinu, prípadne keď boli oslavy v rodine, stránila sa navrhovateľov a musel ju prehovárať, aby išla s ním. Následne keď začala odporkyňa podnikať, stále bola unavená, spala, keď aj prišli navrhovatelia k nim tvrdila, že je unavená a neprišla medzi nich. Určitú dobu odporkyňa pila, vtedy musel rodičom klamať, že nie je doma, napriek tomu, že bola v spálni a bola po opici. Potvrdil, že požíval alkoholické nápoje, ale len s mierou, príležitostne, nikdy nechodil po krčmách, len po robote si dal doma pivo. Odporkyňa však tvrdila, že pije a že má nadviazanú známosť, čo nebola pravda a to bolo príčinou ich rozvodu, avšak on mal podozrenie, že odporkyňa nadviazala mimomanželskú známosť.

Svedkyňa H. O., dcéra navrhovateľov, na pojednávaní uviedol, že väčšinou žila mimo rodičov, nebola v priamom kontakte s účastníkmi, ale vie, že keď sa brat zoznámil s odporkyňou, táto si nesadla s jej rodičmi, avšak potom sa ich vzťahy upravili. Vzťahy účastníkov boli normálne, nevie o žiadnych väčších nezhodách, ani o prípadnom nevhodnom správaní odporkyne voči navrhovateľom. Má vedomosť, že sa zmenilo správanie odporkyne potom ako dostali od rodičov spolu s bratom dar v tom, že si museli pýtať od odporkyne povolenie, či môžu ísť na chatu, či nemajú nič naplánované. Tiež keď sa pýtala

brata, či môže ísť na chatu, alebo jej synovia s kamarátmi, povedal jej, že sa musí spýtať odporkyne, pretože odporkyňa o všetkom výhradne rozhodovala. Odporkyňa na chatu nechodila, iba keď sa niečo oslavovalo, neprejavovala k darcom žiadnu vďaku, správala sa k nim odmerane. Ani po rozvode manželstva odporkyne s jej bratom nebola s účastníkmi v kontakte, ale vie, že odporkyňa na chatu nechodí vôbec, nenavštevuje ani navrhovateľov. Ďalej uviedla, že sa s odporkyňou stretávala len pri rodinných udalostiach príležitostne, nemali medzi sebou žiadne konflikty, naposledy sa stretli po rozvode odporkyne s jej bratom, keď zomrel v decembri 2011 jej syn na jeho pohrebe a na kare. Potvrdila, že odporkyňa mala s jej otcom veľmi dobré vzťahy, ale s mamou nie, pretože mame sa nepáčilo, že nepracuje, keď jej to vytýkala, odporkyňa sa urazila, na každé slovo vyskočila proti mame v tom zmysle, že mala ironické pripomienky. Záverom uviedla, že sa odporkyňa nepričinila o chatu ničím, preto si myslí, že odporkyňa nemá nárok na túto chatu.

Svedok U. L., priateľ odporkyne, na pojednávaní uviedol, že s odporkyňou sa poznali z videnia, pretože odporkyňa mala butik v Šahách, kde chodil nakupovať, zblížili sa až 30. 09. 2012. V súčasnej dobe odporkyňu navštevuje v jej bydlisku takmer denne, príležitostne prespáva u nej, ale nezdržiava sa u nej stále, nežijú spolu, býva so svojou matkou, ktorá je chorá a o ktorú sa treba starať. Ďalej uviedol, že sa s odporkyňou nikdy nerozprávali o jej svokrovcoch, teda o navrhovateľoch, nemali na to dôvod. Odporkyňa nezvykla spomínať navrhovateľov a pretože ich nepoznal, nikdy ich nevidel, nemali dôvod sa o nich rozprávať. Poukázal na to, že nemal vedomosť o tom, že odporkyňa vlastní nejakú chatu vo Vinici a ako ju nadobudla, až potom keď dostal predvolanie na pojednávanie mu odporkyňa povedala, že vlastní chatu vo Vinici, ale nebavili sa o tom, ako ju získala, nezaujímalo ho to. Ďalej uviedol že odporkyňa je dobrý človek, nepožíva alkoholické nápoje vôbec. Tvrdil, že keď sa odporkyňa rozišla s manželom, nikoho nezaujímalo z čoho žije, kde býva, kde sa zdržiava so svojou mal. dcérou. Keby nebolo jeho matky, s ktorou sa odporkyňa poznala skôr, ako s ním a jeho rodina, ktorá jej pomáhala, nevie čo by s ňou bolo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov K. P., H. O., U. L., oboznámením sa s notárskou zápisnicou z 22. 05. 2006 V XXX/XXXX, odvolaním daru z 23. 08. 2012, spisom Správy katastra Veľký Krtíš sp. zn. V XXX/XXXX, výpisom z KN k. ú. Vinica z 12. 11. 2012, Z. Č.. XXX, fotodokumentáciou z prílohovej obálky č.l. 39, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš z 24. 01. 2013 a 29. 01. 2013, pripojeným spisom JUDr. Pavla Tótha, notára, Notársky úrad Veľký Krtíš sp. zn. N104/2006 a Nz 19535/2006, pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíši sp. zn. o rozvod manželstva účastníkov, ako aj návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva z 29. 06. 2006.

Vykonaným dokazovaním, najmä z pripojeného spisu JUDr. Pavla Tótha, notára, Notársky úrad Veľký Krtíš, Banícka 10 sp. zn. N 104/2006, Nz 19535/2006, NCRIs 19409/2006, mal súd preukázané, že darovacou zmluvou, spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Pavla Tótha, notára vo Veľkom Krtíši, Banícka 10 dňa 22. 05. 2006 pod sp. zn. N 104/2006, Nz 19535/2006, NCRIs 19409/2006, navrhovatelia darovali svojmu synovi K. P. a jeho manželke - odporkyni nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade Banská Bystrica, Správe katastra Veľký Krtíš na Z. Č.. XXX, S. Y. F., S. C. F. Ú. Y. C. V. J.. Č.. XXXX S. J. S. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX B.C.R. J. C. X. S. Y. XX H.X, J.. Č.. XXXX/X V. S. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX/X V. S. Y. XXX H.X, C. C. R. X. J.. Č.. XXXX R.. Č.. XXXX Y. J. do ich podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere po 1-ine k celku. Popri prijatí daru sa obdarovaní zaviazali v rámci obligačného záväzku umožniť darcom príležitostné rekreačné využitie darovaných nehnuteľností. Z listu vlastníctva Č.. XXX Správy katastra Veľký Krtíš pre kat. úz. Vinica z 12. 11. 2012 súd zistil, Ž. J.. Č.. XXXX S. J. S. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX B.C.R. J. C. X. S. Y. XX H.X, J.. Č.. XXXX/X V. S. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX/X V. S. Y. XXX H.X, C. C. R. R.. Č.. XXXX X. J.. Č.. XXXX Y. J. je v spoluvlastníctve účastníkov tak, že navrhovateľ A/ vlastní spoluvlastnícky podiel 1- ina, navrhovateľka B/ vlastní spoluvlastnícky podiel 1-ina, obaja na základe darovacej zmluvy z 30. 05. 2012 a dodatok z 31. 07. 2012 pod Y. XXX/XX z 01. 08. 2012 a odporkyňa vlastní spoluvlastnícky podiel 1-ina na základe darovacej zmluvy Y. XXX/XX z 26. 06. 2006. Z pripojeného spisu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. súd zistil, že na manželstvo odporkyne so synom navrhovateľov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 20. 06. 2012 č. k. -83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 07. 2012. Z výsluchu odporkyne v tomto konaní vyplýva, že odporkyňa (v procesnom postavení navrhovateľky) uviedla, že manžel požíval alkoholické nápoje, s čím sa nevedela stotožniť, vadilo jej, aj keď požil menšie množstvo alkoholických nápojov. Z výsluchu

odporcu vyplýva, že navrhovateľka sa dopúšťala nevery, nadviazala mimomanželskú známosť, požívala väčšie množstvo alkoholických nápojov, čo môže potvrdiť aj ich mal. dcéra. Z výsluchu mal. dcéry A. okrem iného vyplynulo, že sa rodičia často hádali buď pre financie, alebo preto, že otec požil alkoholické nápoje, pričom sa raz stalo, že otec ju po požití alkoholických nápojov nebol schopný z návštevy odviezť k matke.

Podľa ustanovenia , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká len v prípade, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda pravidiel morálneho charakteru všeobecne platných, ktorými sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa obdarovaného treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu, alebo ide o porušenie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Zároveň treba vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Účelom ustanovenia je umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel správania sa ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti, ktoré sú uznávané všeobecne.

V danej veci na základe vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov ako aj svedkov K. P., H. O. mal súd preukázané, že odporkyňa sa k navrhovateľom nespráva nevhodným spôsobom, nikdy nepoužila na ich adresu hrubé či vulgárne výrazy, nenadávala im, nehádala sa s nimi, neprovokovala ani ich fyzicky nenapadla. Súd nezistil také správanie odporkyne, ktoré by bolo v rozpore s morálnymi a etickými pravidlami, bežnými v danom mieste a čase. Narušenia vzájomných vzťahov účastníkov vznikli potom, ako sa syn navrhovateľov K. P. rozviedol s odporkyňou. Z pripojeného rozvodové spisu sp. zn. vyplynulo, že v rozvodovom konaní obaja manželia (tak odporkyňa ako aj syn navrhovateľov) uvádzali len svoje dôvody rozvratu manželstva, obaja tvrdili o druhom partnerovi, že požíva alkoholické nápoje, že sa dopustil nevery, avšak tieto okolnosti možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne. Z dokazovania vyplynulo, že od narušenia vzťahov odporkyne s jej už bývalým manželom a prerušenia spolužitia, účastníci spolu komunikujú len v prípade náhodných stretnutí, nenavštevujú sa, ani sa nekontaktujú iným spôsobom. V konaní nebolo ani preukázané, že by odporkyňa neposkytla navrhovateľom potrebnú pomoc, práve naopak, odporkyňa na požiadanie navrhovateľov im poskytla pomoc pri zabezpečovaní pohrebu ich vnuka. Podľa názoru súdu, správanie odporkyne k navrhovateľom z hľadiska etického a morálneho hodnotenia zodpovedá pravidlám slušnosti v spoločnosti s ohľadom aj na nezáujem navrhovateľov ako darcov o ňu, ako obdarovanú, čo potvrdil aj vypočutý svedok U. L.. Súd musí konštatovať, že zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie a pochopenia účastníkov, ktoré medzi účastníkmi, v dôsledku rozvodu manželstva navrhovateľky so synom navrhovateľov, sú narušené. Ako súd už vyššie konštatoval, okolnosti, že odporkyňa v konaní o rozvod uviedla, že syn navrhovateľov počas manželstva požíval alkoholické nápoje, ani tá skutočnosť, že odporkyňa neužíva dar od navrhovateľov, nestará sa o údržbu a stav darovaných nehnuteľností, nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd poukazuje na to, že odporkyňa ako vlastníčka darovaných nehnuteľnosti môže s nimi voľne nakladať, nakoľko právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu a požíva právnu ochranu. Pretože odporkyňa nemá finančné prostriedky, je nezamestnaná, nemôže objektívne investovať do svojho vlastníctva finančné prostriedky, avšak navrhovatelia, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností spolu s odporkyňou v 1-ici, sú tiež povinní starať o svoje vlastníctvo a prípadne sa môžu domáhať od odporkyne náhrady vynaložených nákladov v zmysle zákona. Ani vyjadrenie odporkyne, že je ochotná odpredať navrhovateľom svoj spoluvlastnícky podiel nemožno hodnotiť ako hrubý rozpor s dobrými mravmi, vyplýva to len z jej súčasnej finančnej situácie ale

aj ochoty riešiť vzniknutý stav v zmysle zákona. totiž upravuje zánik a vyporiadanie spoluvlastníctva aj v prípade, ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov. Dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa sa k navrhovateľom správa slušne, nenavštevuje navrhovateľov z dôvodu, že navrhovatelia sa k nej správajú odmietavo po rozvode manželstva s ich synom. Ako zhodne uviedli vypočutí svedkovia, dospelé deti navrhovateľov, odporkyňa sa nikdy nesprávala k navrhovateľom nevhodne a ich vzťahy vždy boli štandardné, nikdy neboli zvlášť blízke, najmä pokiaľ sa týka vzťahu medzi navrhovateľkou B/ a odporkyňou. Pokiaľ sa odporkyňa v darovacej zmluve (spolu s bývalým manželom, obdarovaným synom navrhovateľov), v rámci obligačného záväzku zaviazala umožniť navrhovateľom ako darcom príležitostné rekreačné využitie darovaných nehnuteľností, túto svoju povinnosť si odporkyňa plní, umožňuje navrhovateľom plné využívanie predmetu daru, neruší ich žiadnym spôsobom pri ich využívaní predmetu daru dokonca až tak, že darované nehnuteľnosti neužíva vôbec z dôvodu nenarušovania súkromia navrhovateľov. Ako vyplynulo z výsluchu odporkyne ako aj svedka K. P., odporkyňa nemá ani kľúče od stavby - vínnej pivnice. Súd poukazuje na to, že to, že účastníci spolu nekomunikujú, príp. len príležitostne, nenavštevujú sa, nie je v súdenej veci rozhodujúce a je len následok ich narušených vzťahov po rozvode manželstva odporkyne so synom navrhovateľov, ktorú skutočnosť môžu navrhovatelia chápať ako morálne podvedenie, nejedná sa však o hrubé porušovanie dobrých mravov v zmysle Obč. zákonníka. Pretože súd nezistil na strane odporkyne také okolnosti, ktoré by vrátenie daru odôvodňovali, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa na základe zásady úspechu. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, v spojení s konaním sa svojho nároku na náhradu trov konania výslovne vzdala, preto súd rozhodol tak, že sa odporkyni náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.